Juraj Režo Blogspot Spoločnosť, ľudské práva, politika...

Stanovisko Ukrajiny a Ukrenergo k vypovedaniu zmluvy Slovensko-Ukrajina SEPS o dodávkach núdzovej elektriny. K dnešnému dňu (4. marec 2026) sú stanoviská ukrajinskej strany a spoločnosti Ukrenergo k vypovedaniu zmluvy o dodávkach núdzovej elektriny zo strany slovenskej spoločnosti SEPS nasledovné : Stanovisko Ukrenergo  Ukrajinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy Ukrenergo uviedol, že prípadné zastavenie núdzových dodávok  nebude mať vplyv na stabilitu ukrajinskej energetickej sústavy . Svoje tvrdenie opiera o tieto body:  Minimálne objemy:  Núdzová pomoc zo Slovenska bola využívaná len zriedka a vo veľmi obmedzených množstvách, naposledy v januári 2026.  Krátkodobý charakter:  Nejde o kontinuálny export, ale o krátkodobé technické výpomoci na stabilizáciu siete: „ Vo všeobecnosti núdzová pomoc zo slovenského smeru prichádzala do jednotnej energetickej sústavy Ukrajiny pomerne zriedkavo. Ide o krátkodobé dodávky ,“ uvádza sa na...

Termíny, ktoré použili Vladimir Putin ("špeciálna vojenská operácia" 2022 na Ukrajine) a Donald Trump ("major combat operations" 2026, konkrétne v súvislosti s Iránom), predstavujú odlišné prístupy k vojenskej rétorike a strategickému plánovaniu, hoci v oboch prípadoch ide o eufemizmy pre skutočný ozbrojený konflikt.  Tu je rozbor rozdielov na základe kontextu a cieľov: 1. Putin: "Špeciálna vojenská operácia" (SVO) Kontext:  Použité 24. februára 2022 pri invázii na Ukrajinu. Cieľ:  Vytvoriť dojem obmedzenej, krátkej a presne cielenej akcie, ktorá sa nedotkne bežného života Rusov. Charakteristika. Politický eufemizmus:  Má za cieľ vyhnúť sa slovu "vojna", čo v Rusku prináša legislatívne obmedzenia a cenzúru. Strategický cieľ:  Deklarovaným cieľom bolo "demilitarizácia a denacifikácia" Ukrajiny, teda zmena režimu, nie okupácia. Vnímanie:  V skutočnosti išlo o plnohodnotnú inváziu, ktorú však Kremeľ odmietal nazvať vojnou (označenie voj...

Niekoľko proukrajinských vlád EÚ a Európska komisia požiadali Kyjev o udelenie prístupu k ropovodu Družba s cieľom posúdiť škody a overiť pokrok v jeho obnove, informujú Financial Times (FT) s odvolaním sa na vlastné zdroje. Podľa  denníka FT  túto žiadosť vyslovili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa počas návštevy Kyjeva 24. februára, no boli odmietnutí, informuje agentúra  TASS . Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa počas návštevy Kyjeva (pri 4. výročí invázie) osobne požiadali o prístup k ropovodu pre nezávislých expertov, no ich  žiadosť bola zamietnutá . Dôvody Ukrajiny:  Kyjev tvrdí, že ropovod bol vážne poškodený ruskými útokmi koncom januára 2026 (konkrétne v meste Brody) a že ich vlastní technici z Naftogazu už poskytli európskym partnerom dôkazy o rozsahu škôd. Podozrenia Slovenska a Maďarska:  Premiéri Robert Fico a Viktor Orbá...

Blokáda Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi približne 20 % svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), by mala pre Európsku úniu a Rusko drasticky odlišné, až opačné následky.  Vzhľadom na aktuálnu situáciu (marec 2026) po útokoch na Irán, kedy sa doprava cez prieliv výrazne spomalila, sú dôsledky nasledovné tu : Dopad na Európsku úniu (EÚ) - Energetická a ekonomická kríza  Pre EÚ by úplné uzavretie prielivu znamenalo vážnu energetickú núdzu a ekonomický otras.  Rast cien energií:  Okamžitý prudký nárast cien ropy (potenciálne nad 100 USD za barel) a zemného plynu, čo by prehĺbilo infláciu a zdražilo pohonné hmoty.  Ohrozenie dodávok:  EÚ by čelila riziku nedostatku ropy a LNG, keďže mnohé európske krajiny sú závislé od dodávok z Perzského zálivu.  Logistický kolaps:  Odklon lodnej dopravy okolo mysu Dobrej nádeje predlžuje trasy a zvyšuje náklady, čo by zaťažilo už aj tak napäté dodávateľské reťazce.  Zvýšenie cien palív: ...

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých dňoch vyjadril podporu operácii Spojených štátov a Izraela proti iránskemu režimu.   Podporuje zásah proti vládnucemu režimu v Teheráne, nie proti samotným Iráncom. Uviedol, že je spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa „teroristického režimu“. Irán sa stal kľúčovým spojencom Ruska, ktorému dodal tisíce dronov Šáhid (Shahed) použitých proti Ukrajine. Podľa Zelenského si Irán svojím konaním sám predurčil to, ako sa s ním zaobchádza. Banderovskí politici, úradníci, politológovia, novinári a iní „kompetentní a spravodliví“ na Ukrajine akoby toho nemali priveľa, že v ich rodnej krajine zúri ozbrojený konflikt a celý štát je v troskách, pritom obrovskú pozornosť udeľujú iným ozbrojeným konfliktom vo svete, veselo ich komentujú, „analyzujú“ a si vychutnávajú. Najnovšie asi desaťnásobne väčšiu pozornosť venujú útokom USA a Izraelu na Irán, ako dianiu na domácich frontoch. Niet sa čomu čudovať, že banderovci úplne podporuj...

Ide "o krk" obom dareb á ckym št á tom. Ir á nski šiiti spustili hor ú cu "sv ä t ú vojnu" islamsk é ho džih á du proti Izraelu a z á padnej civiliz á cii. Ir á n chce vtiahnuť do vojny všetky šiitske aj sunnitsk é št á ty. Ten konflikt je z povahy islamu nevyhnutn ý . Hesl á : Edom , Dabiq a  Megiddo , Amálek a  Purim . Edom bolo staroveké kráľovstvo a biblický národ v južnej časti dnešného Jordánska, rozprestierajúce sa medzi Mŕtvym morom a Akabským zálivom . Podľa Biblie sú Edomčania potomkami Ezaua, brata Jakuba. Historicky išlo o suseda Izraela často s ním v konflikte, pričom obývali oblasť už od 13. storočia pred n. l.. Kľúčové informácie o Edome. Pôvod   názvu :  Hebrejské slovo  Edom  znamená „červený“. Geografia :  Oblasť sa nachádza v južnom Zajordánsku (dnešné juhozápadné Jordánsko). Biblický kontext :  V Genezis je Edom stotožňovaný s Ezauom. Edomčania boli považovaní za bratský národ Izraelitov, no vzťahy ...