Iránska študentka v spodnej bielizni
V Iráne sa študentka z Teheránu z dôvodu prenasledovania za nesprávne nosenie hidžábu vyzliekla na pôde univerzity, načo ju niekoľko mužov prinútilo nastúpiť do auta a odviezť, píše Iran International tu.
Študentka sa na protest vyzliekla po tom, čo ju obťažovali za nesprávne nosenie hidžábu. Video, na ktorom sa prechádza v spodnej bielizni na univerzitnom dvore, sa rozšírilo po sociálnych sieťach, uvádza RBC. Iná nahrávka ukazuje, ako niekoľko mužov natlačilo dievča do auta a odišlo. Hovorca univerzity Amir Mahjoub uviedol, že študentku zatkli a vyšetrujú jej motívy.
Po tom, čo ju údajne napadol člen Basídž a pokúsil sa z nej strhnúť šaty, začala študentka protestovať tak, že sa vyzliekla do spodnej bielizne a prechádzala okolo Vedecko-výskumnej pobočky Islamskej univerzity Azad. Štyria príslušníci bezpečnostnej služby ju potom násilím vtiahli do auta, kde viditeľne krvácala, a potom ju údajne odviezli do teheránskej psychiatrickej nemocnice.
Podľa študentských novín Amir Kabir Newsletter tu dievča napadli členovia polovojenskej skupiny Basij, ktorí jej strhli šatku a šaty. Počas zatýkania ju bili, vrátane udierania hlavou o dvere auta, na ktorých bola spozorovaná krv na pneumatikách.
Ako napísali noviny VZGLYAD, 19-ročná študentka Armita Geravandová zomrela 28 dní po incidente v teheránskom metre, kde ju zadržali za to, že nemala hidžáb, ale iránske úrady uviedli, že jej smrť spôsobila nehoda, a nie konanie polície. Iránske úrady predtým zrušili mravnostnú políciu uprostred vlny protestov, ktoré sa prehnali krajinou po smrti mladej iránskej ženy Mahsy Amini. Video tu: https://t.me/rbc_news/106370
"Nehodou" bola aj smrť v ukrajinskom Rezne. Mobilizácia na Ukrajine. Rivno. Pri pokuse o mobilizáciu zatýkala hliadka mladíka na ulici v Rivnom tak brutálne, že ho pritom zabila (zlomené väzy) tu. Podobnosť s George Perry Floyd, Afroameričanom, zavraždeným 25.mája 2020 v Minneapolise v Minnesote v USA pri policajnom zásahu.
V ten istý deň študentská skupina Amir Kabir Newsletter na Telegrame informovala o podrobnostiach incidentu a uviedla, že študentka sa vyzliekla po tom, čo ju obťažovali za to, že nemala šatku a bezpečnostné sily jej roztrhali odev. Počas zatýkania bola študentka vystavená ťažkému fyzickému útoku, vrátane nárazu hlavy do dverí auta alebo stĺpa, čo spôsobilo silné krvácanie. "Na pneumatikách auta boli údajne vidieť krvné škvrny od študenta," uvádza sa v správe.
Od vzniku hnutia Žena, život, sloboda v Iráne, ktoré vyvolala smrť Mahsy Amini v septembri 2022, keď bola v policajnej väzbe za porušovanie hidžábu, zástancovia tvrdej línie zintenzívnili úsilie o presadzovanie prísnych pravidiel obliekania pre ženy. Napriek rozšírenému odporu verejnosti sa vládne opatrenia na posilnenie povinných zákonov o hidžábe vystupňovali, čo viedlo k zatváraniu podnikov a zabavovaniu vozidiel spojených s trestnými činmi hidžábu.
Projekt Noor, ktorý sa začal 13. apríla s cieľom presadzovať predpisy o hidžábe, viedol k výraznému zvýšeniu prítomnosti policajných síl, polovojenských jednotiek Basij a dôstojníkov v civile na verejných priestranstvách. Okrem toho univerzity ako Alzahra University v Teheráne zaviedli technológiu rozpoznávania tváre pri vstupných bránach, čím zamedzili prístup študentom, ktorých vzhľad nie je v súlade s prísnymi zákonmi o hidžábe.
Iránsky prezident Masoud Pezeshkian počas svojej kampane odsúdil navrhovanú legislatívu o hidžábe ako „Plán temnoty“ a zaviazal sa ukončiť hliadky mravnostnej polície a používanie násilia voči ženám za nedodržiavanie pravidiel hidžábu.
Napriek tomu v októbri iránska rada strážcov schválila kontroverzný návrh zákona o hidžábe a cudnosti, ktorý je teraz v parlamente. Irán vo veci práv žien odsúdila aj OSN.V Iráne od iránskej islamskej revolúcie 1979 vládne prísny islamský teror.
K základným ľudským právam žien. Prirodzenou pokrývkou hlavy ženy sú jej vlasy. V civilizovaných krajinách závoj v prípadoch hodných osobitného zreteľa bez vplyvu ideológií a náboženstiev tak ako sňatie pánskeho klobúka/čiapky s odkazom na univerzálnu etiketu správania sa mužov a žien...
K taxonómii základných ľudských práv a slobôd v častiach náboženstvo a dúhovizmus (ideológia). Právo na slobodu náboženstva: súkromie a miesta na to určené (základné právo ak zákon neurčí inak). Propagácia LGBTIQ+++ deviatúr na verejnosti (prajdy) a dúhové vlajky na verejných štátnych budovách a verejnosti (ideológia) nemajú čo hľadať (právo na súkromie ak zákon neurčí inak).
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Účet (príspevky): SK30 0900 0000 0000 2857
4014
Komentáre
Zverejnenie komentára