Analýza stavu ruskej vojnovej ekonomiky

Vedenie Ruska tvrdí, že navzdor sankciám je všetko v poriadku. Ekonomika beží na plné obrátky. Na papieri je inflácia klesajúca. Zbrojárne zamestnávajú. Vojaci stále dostávajú výplaty; hops! Aspoň zatiaľ.

Predosielam poradenstvo. Ak sa vás kto spýta ako sa máte, bez zaváhania odpovedzte: “Mám sa dobre, aj sa budem mať dobre!“ Svet sa nesmie nič dozvedieť, aj keby vám práve šlo o život. Závistlivci nech prasknú a ak vám skapala koza, im nech dve. Vyplakať sa môžete len pred svojimi najbližšími...
Katie Livingstone (autorka analýzy) je americká novinárka, ktorá sa venuje vojne na Ukrajine od roku 2022. Jej práca bola nominovaná na Pulitzerovu cenu, okrem iných ocenení, a bola publikovaná v Rolling Stone, Business Insider, USA Today a niekoľkých ďalších médiách. Je držiteľkou Fulbrightovho štipendia, ktorej práca sa zameriava na objasňovanie vplyvu konfliktov a zahraničnej politiky na ľudí a spoločnosti na celom svete. Jej analýzu mám za nestrannú a objektívnu, hoc očakával by som ju z ruských zdrojov... text zdieľam ako som prevzal a „neriešim“.

Iba poznámka. Zdroj: Kyjiv Post https://www.kyivpost.com/analysis/56584, jeden z hlavných spravodajských webov platobne neschopnej Ukrajiny v defaulte pred celkovým kolapsom bez perspektívnej šance na vstup do EÚ a NATO (jasné vyhlásenie https://112.ua/merc-vidpoviv-ci-vstupit-ukraina-v-es-do-2034-roku-71441 Friedricha Merza:

Späť do Ruska. Na papieri je inflácia klesajúca. Zbrojárne zamestnávajú. Vojnová ekonomika ide na plné obrátky. Vojaci stále dostávajú výplaty. Aspoň zatiaľ. Za sebavedomými číslami Kremľa sa však skrýva iný príbeh: ruská ekonomika sa možno rozpadá. Inflačné očakávania zostávajú vysoké, dopyt je prehriaty a schopnosť krajiny pokračovať vo vyplácaní masívnych dávok v hotovosti – najmä vojakom je čoraz ťažšie udržať. Editor. Detto Ukrajina. Nemá na kompenzácie pre pozostalých v boji s Ruskom do posledného živého Ukrajinca. Dekrétom Zelenského už aj nad 60 rokov... a ženy. Nechce preto od Ruska preberať mŕtvoly. Pozostalí volajú po svojich stratených blízkych...

Ruská centrálna banka 17. júla zverejnila svoju správu za jún 2025, ktorá ukazuje sezónne upravenú ročnú mieru inflácie (SAAR) na úrovni 4 % – presne cieľ, ktorý vláda ruského lídra Vladimira Putina dlhodobo uvádza ako ukazovateľ ekonomickej kontroly.
Ruskí predstavitelia oslavovali 4 % mieru úrokových sadzieb (SAAR) ako dôkaz, že ich politika z vojnového obdobia fungovala, pričom agentúra Bloomberg to označila za skorý úspech v boji proti inflácii. Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) však tento týždeň varovali, že krátkodobé číslo je zavádzajúce. Oficiálna ročná miera inflácie zostáva nad 9 % a dokonca aj samotná centrálna banka pripúšťa, že úplná korekcia nemusí nastať skôr ako niekedy v roku 2026 – ak sa súčasné trendy udržia. Pokles SAAR, poznamenala spoločnosť ISW, „pravdepodobne nebude mať dlhodobý pozitívny vplyv na ruskú ekonomiku“.
V snahe obmedziť rast cien centrálna banka sprísnila podmienky poskytovania úverov a predpokladá, že kľúčová úroková sadzba bude na nasledujúci štvrťrok pod 18 % (bola 23 percent). Zároveň naďalej uvoľňuje menovú politiku v iných oblastiach s cieľom stimulovať krátkodobý dopyt – a to aj napriek tomu, že fiškálne výdavky na vojenské mzdy, náborové bonusy a priemyselné dotácie špirálovito rastú. Rusko v podstate horí na oboch koncoch, napísal ISW a opísal vojnovú ekonomiku, ktorá je nafukovaná na úver.
Posilnený rubeľ ako "dôvod hrdosti" kremeľských predstaviteľov – môže dočasne zmierniť dopad sankcií tým, že zlacňuje dovoz. Ako sa uvádza v správe centrálnej banky, silnejší rubeľ znižuje miestne náklady na kľúčové komponenty, ako sú zahraničné stroje, čo pomáha priemyselným výrobcom udržiavať nízke vstupné náklady. ISW však varuje, že tento efekt už začína slabnúť a že v budúcnosti sa môže vrátiť inflačný tlak, keďže počiatočné zisky rubľa budú klesať. Zároveň náklady na služby stále rastú, a to aj napriek tomu, že ceny tovarov citlivých na úverovú bonitu sa stabilizovali – táto odchýlka signalizuje rastúce napätie na domácom trhu práce.
Trh práce je ohýbaný a možno aj ničený Putinovou vojnovou stratégiou. Od roku 2022 sa Kremeľ spoliehal na masívne jednorazové bonusy, aby nalákal nováčikov k podpisu vojenských zmlúv. V kombinácii s prudko rastúcimi investíciami DIB tieto platby zaťažili federálne aj regionálne rozpočty.
Výsledkom je zdeformovaná ekonomika, kde priemerné mzdy v armáde a obrannom sektore rastú rýchlejšie ako v civilnom priemysle, čo vyvoláva infláciu v širšom sektore služieb a prehlbuje nedostatok pracovnej sily. Ako uviedla spoločnosť ISW „neudržateľne vysoké platby vojakom zo strany Ruska a dopady výsledného nedostatku domácej pracovnej sily pravdepodobne ďalej destabilizujú ruskú ekonomiku.“ Kremeľský prístup je dvojnásobne neúspešný. Čím viac peňazí minie na nahradenie vojakov stratených na bojisku, tým viac inflácie živí doma. Zníženie týchto platieb však riskuje kolaps vojenského náboru – najmä preto, že miera obetí zostáva vysoká a verejné nadšenie pre vojnu zrejme klesá. ISW opakovane hodnotila, že Rusko nemôže donekonečna obnovovať svoje sily pri súčasnom počte obetí bez toho, aby nariadilo všeobecnú mobilizáciu – krok, ktorému sa Putin doteraz bránil. Analytici tvrdia, že Kremeľ si tiež nemôže dovoliť neustále zvyšovať výplaty na zaplnenie medzier.
A potom je tu dlhová kríza, ktorá sa potichu schyľuje v bankovom sektore. Ruské banky už zaznamenali v roku 2025 nárast nesplácaných úverov o 1,2 %, čím sa celkový podiel zvýšil na 4 % – a niektorí analytici varujú, že do roku 2026 by sa mohol vyšplhať na 6 – 7 %. Dôsledky sú nebezpečné: rozsiahly kolaps banky by mohol nielen spustiť problémy s likviditou, ale aj verejne zničiť základné posolstvo Kremľa, že vojna – a sankcie, ktoré po nej nasledovali – mali minimálny domáci dopad. Editor. Detto Ukrajina. Editor. Investičná spoločnosť Black Rock, ktorá mala financovať jej obnovu, z Ukrajiny sa stiahla.
Predsedníčka centrálnej banky Elvira Nabiullina doteraz odmietala riziko systémovej krízy a poukázala na 8 biliónov rubľov rezervného kapitálu. V zákulisí sa však zdá, že banka sa zdráha uznať celý rozsah problému. Namiesto toho, aby sa vlne zlých úverov čelilo priamo, odporučila veriteľom potichu reštrukturalizovať dlh a absorbovať straty interne – taktiku, ktorú ISW označuje za riskantnú a protirečivú.
Analytici naznačujú, že centrálna banka pravdepodobne nie je ochotná financovať záchranné balíky, ktoré by prinútili banky verejne deklarovať svoje straty – alebo, čo je ešte horšie, skolabovať. Ale toto váhanie by samo o sebe mohlo vyvolať širšiu krízu. Ak by zlyhal čo i len jeden veľký veriteľ, mohlo by to spustiť reťazovú reakciu, ktorá by narušila ilúziu stability, ktorú Putin roky pestoval.
Vojna sa vracia domov. 16. júla ukrajinské drony zasiahli viacero priemyselných zariadení v Rusku – vrátane veľkej ropnej rafinérie v Novokujbyševsku. Obe lokality sa nachádzajú viac ako 800 kilometrov od ukrajinských hraníc a ďaleko za hranicami, kde predtým boli potvrdené operácie ukrajinských dronov. Kyjev sa oficiálne k zodpovednosti neprihlásil, ale ukrajinskí vývojári dronov naznačili schopnosť lietať s dlhým doletom a ruské úrady priamo obvinili Ukrajinu. Rusko sa ako obvykle snažilo hrozbu nafúknuť: niekoľko kanálov prepojených s Kremľom informovalo, že ukrajinské drony zasiahli aj Moskovskú a Leningradskú oblasť. Editor. Idú "na vlastnú päsť" bez podpory Trumpa, ale s podporou európskeho kolektíveho westernu, najmä Nemecka. Neexistuje však žiadne vizuálne potvrdenie výbuchov alebo škôd v týchto regiónoch, a analytici tvrdia, že ide pravdepodobne o súčasť prebiehajúcej dezinformačnej kampane, ktorej cieľom je vykresliť ukrajinské útoky ako nerozlišujúce. V skutočnosti Ukrajina naďalej zameriava svoju kampaň s dronmi na legitímne vojenské a priemyselné ciele: ropné rafinérie, závody na výrobu zbraní, dopravnú logistiku a vojenské letiská. Naproti tomu Rusko strávilo minulý týždeň bombardovaním civilných miest po celej Ukrajine vrátane Charkova, Dnepra a Krivého Rohu – niekedy stovkami rakiet a dronov za jedinú noc.
Ale širšia vojenská stratégia Ruska sa môže tiež meniť. Tento týždeň sa uskutočnila vzácna symbolická výmena: Rusko vrátilo telá 1 000 ukrajinských vojakov padlých v boji, čo je podľa jeho tvrdení prvá časť väčšieho prevodu 3 000 tiel. Ukrajina vrátila na oplátku iba 19 ruských tiel. Obrovský rozdiel vyvoláva otázky. Rusko možno prehnane nafukuje svoju vlastnú ponuku, aby pôsobilo veľkoryso alebo aby naznačovalo rovnosť strát.
Kyjev neriskuje. Prezident Volodymyr Zelenskyj verejne vyzval USA, aby pomohli Ukrajine vyrábať 50 % zbraní doma – tento cieľ by znížil závislosť od západnej pomoci a pomohol by vybudovať udržateľnejší obranný priemysel. Toto odvetvie však zostáva hlavným cieľom Ruska. A zatiaľ čo Kyjev zvyšuje výrobu dronov, Moskva naďalej spotrebúva pracovnú silu, kapitál a dôveryhodnosť vo vojne, ktorú údajne vyhráva.
Kremeľ môže ešte niekoľko kvartálov šíriť ekonomický optimizmus, ale rozpory, ktoré sú jadrom ruskej vojnovej ekonomiky – ľahké peniaze, ťažké straty a systém nútený predstierať, že oboje vydrží, sa čoraz ťažšie skrývajú.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notoricky obcan

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky „na klávesnicu“ posielajte mi na č. účtu: SK3009000000000028574014; uveďte ako dar. Alebo si predplaťte Denník Nenávisť, pedofilné SME či Kuciakove Aktuality...