Ústavný súd zmietol zo stola zákon o mimovládnych neziskovkách tretieho sektora

V náleze ústavného súdu vidím rozpor medzi právom na súkromie a právom združovať sa verzus povinnosť transparentnosti financovania verejných politických subjektov a verejných mimovládnych organizácií, z tejto povinnosti ústavným súdom oslobodených aj v opore o schengenské právo voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a „kapitálu“; mienim súkromné vlastníctvo finančných prostriedkov fyzických či právnických osôb.

V časti právo na súkromie vidím nevyjasnené právo prevodu neverejných súkromných finančných zdrojov na adresu verejných „neziskových“ organizácií pre verejnoprospešné účely. Ústavný súd dal ochranu právu na súkromie fyzických a právnických osôb ako donorov, sponzorov aj v prípade financovania a/ protispoločenských aktivít alebo aktivít v rozpore (nie súlad) so všeobecným verejným záujmom, b/ národno-bezpečnostným záujmom štátu. A o to šlo tzv. „ruskému“ zákonu implementovanému do slovenského právneho prostredia. Namietači slovenského, európska komisia, včítane ústavného súdu o ňom ani necekli. Iba naň ukázali.
Konštatujem ideopolitický bruselský aktivizmus neúplného ústavného súdu, ktorému do plných 13 chýbajú dve sudcovské osoby, čo spôsobuje obmedzenie disentných právnych názorov vo vzťahu k koncovému judikátu ústavného súdu.

Pozrime sa na to a tak takto. Ruský zákon je vlastne obdoba amerického zákona https://www.justice.gov/nsd-fara FARA ACT USA. Preskúmal som. Americký zákon Foreign Agents Registration Act (FARA) z roku 1938 je v zásade považovaný za legálny nástroj vnútroštátneho práva USA, avšak jeho široká definícia a vplyv na neziskový sektor vyvolávajú dlhodobé debaty a kritiku zo strany ľudskoprávnych organizácií. Z hľadiska medzinárodného práva má každý suverénny štát právo chrániť svoju národnú bezpečnosť a transparentnosť politického procesu. Problémom však býva praktická aplikácia a to, ako tento zákon vnímajú medzinárodné štandardy v oblasti ľudských práv. AI mi „dala“:
1. Medzinárodné právo a princíp suverenity Ochrana pred vonkajším vplyvom: Medzinárodné právo nezakazuje štátom regulovať zahraničný vplyv na ich domáci politický systém a voľby. [1, 2] Transparentnosť vs. reštrikcia: Podľa medzinárodných noriem (napr. OECD) je legitímne vyžadovať transparentnosť financovania, ak neslúži ako zámienka na likvidáciu občianskej spoločnosti a protispoločenskú činnosť. [1, 2] Zámer zákona: FARA bol pôvodne prijatý na boj proti nacistickej a komunistickej propagande pred druhou svetovou vojnou 1938. Jeho cieľom nie je zakázať činnosť, ale vynútiť registráciu a zverejnenie vzťahov, aktivít a financií. [1, 2, 3, 4]
2. Ľudské práva a základné slobody Združenia na ochranu ľudských práv, ako napríklad International Center for Not-for-Profit Law (ICNL), upozorňujú na riziká, ktoré zákon predstavuje pre slobody: [1, 2] Sloboda združovania a prejavu: Kritici tvrdia, že vágnu definíciu toho, kto je „zahraničný agent“, môže štát zneužiť na politicky motivované prenasledovanie nepohodlných neziskových organizácií alebo občianskych aktivistov. [1, 2] Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: Ustanovenie, ktoré z mimovládnych organizácií prijímajúcich verejné financie robilo povinné osoby podľa infozákona, bolo taktiež vyhlásené za protiústavné. Mimovládne organizácie nie sú verejnoprávne subjekty. Namietam. Vykonávajú verejnoprávnu činnosť ako politické strany a hnutia s právom verejnosti nna ich verejnú kontrolou. Majú svojich členov, prívržencov, priaznivcov a vnútorné riadiace štruktúry. Stigmatizácia: Označenie za „zahraničného agenta“ (hops! V súčasnoti na osi ruské-ukrajinské-bruselské záujmy!) so sebou nesie sociálnu stigmu, ktorá môže organizáciám sťažiť domácu činnosť, hoci len presadzujú legitímne ciele (napr. ochranu prírody či ľudské práva). [1] Hops! Aj neexistujúce ľudské práva o sebe an sich! Právna neistota: Vágne formulácie zákona vytvárajú široký priestor pre úradnícku interpretáciu, čo odporuje princípu právnej istoty. [1, 2]

Kľúčový rozdiel: Finančná pomoc vs. riadenie. V medzinárodných diskusiách sa často zamieňa americká verzia s legislatívou iných krajín (napr. Rusko alebo Gruzínsko): [1, 2]

Výhrada. Zákon FARA je z formálneho hľadiska legálny, no z pohľadu ľudských práv balansuje na hrane. Pokiaľ vyžaduje iba transparentnosť od subjektov, ktoré priamo plnia príkazy cudzích vlád, je v súlade s právom. Ak by sa však začal uplatňovať selektívne na umlčanie kritiky zo strany nezávislých organizácií, dostal by sa do rozporu s medzinárodnými štandardmi slobodnej občianskej spoločnosti a Ústavou USA. Aplikovane SR, ktorá podľa Čl. 1 odsek 1 „neviaže sa na žiadne náboženstvo ani ideológiu“, ktorou sú priamo dotknuté niektoré politikárčiace mimovládky z ich zákona neprípustné! A to je prípad Slovenska z dielne liberálov a progresívcov a tiež falošných demokratov (Naď) a KDH (Majerský).
Vnútorný spoločenský konflikt u mňa vyvoláva samotná existencia politických strán a hnutí pohadzujúc si medzi sebou jablko sváru – ľudské práva a slobody, ako materiálne jadro ústavy z Listiny základných práv a slobôd, zdroj prehlbujúcej sa vnútro spoločenskej zloby a nenávisti.
Žiadam do právneho poriadku Slovenska implikáciu amerického zákona s odkazom na demokratický charakter Ústavy Spojených štátov amerických. Ak slobodári a demokrati vrieskajú o transparentnosti slobody a demokracie, majú ju mať! Zároveň žiadam zrušenie anonymity volieb. Nie je základné právo tak, ako ním nie je manželstvo párov rovnakého pohlavia a potrat. Rozsudok NS USA Roe vs. Vade je v prípade umelého ukončenia tehotenstva prelomový svetového významu. Povinnosť matričnej registrácie párov rovnakého pohlavia po sobášnej turistike nemá ľudskoprávne oporu o nič, vôbec o nič. Ide o arbitrárnu svojvôľu súdu v Luxemburgu. Na stole Slovenska chcem poriadok a čistotu právneho štátu na báze prvého základného práva na dôstojný život od počatia po prirodzenú smrť. Toto právo bude súčasťou preambuly Ústavy Slovenskej republiky.
Nejaký Juraj Režo, nikto, nula, nevolič, nehlasovač v tomto systéme riadenia spoločnosti, EÚ a Slovenska

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Neplatí ma Brusel ani Moskva. Vedený inak. Nikomu za nič vďačný. Len problémy. Navzdor tomu idem pre vás. Máte právo na informácie.
P.S. Diagnostikoval som u seba paranoju. Primárna autentická je diagnostikovaná psychiatriou. Moja  sekundárna, indukovaná. Strácam dôveru vo svoje ľudské okolie. Mám ju z anonymity volieb a hlasovaní. A správania väčšinovej spoločnosti. Mám právo a chcem vedieť, koho volil a za čo hlasoval môj milý usmievavý sused, s chrumkami v miske podporujúci Ukrajinu. V súbehu so stavom spoločnosti strácam dôveru v ľudí...
P.S. Chcem úctu a rešpekt ako vy. Vašu zlobu a nenávisť, v diskusiách na fejzbúku, ktorá do vás vstúpila ako systémom implikovaná indukovaná konformita a stala sa normalitou, nemusím ani u mňa na tomto webe...