Plebiscit a referendum
Referendum je právny inštitút priamej
demokracie. Plebiscit je právny inštitút konzultatívnej demokracie. Oba právne
inštitúty majú iný účel aj obsah, spája sa s nimi zásadne iný právny účinok.
Referendum je záväzné. Plebiscit nie
je záväzný. Ústava SR pojem plebiscit nepozná.Prezidentka prevzala a odstúpila petíciu občanov ústavnému súdu pre účel
posúdenia ústavnosti otázky a či má ísť o plebiscit, teda len názor, odporúčanie občanov, ktorý pripúšťa
debatu parlamentu a nie je preň záväzný, alebo záväzné referendum, ako je definované Ústavou (bez diskusie). Ústava ale
plebiscit nepozná..!
Fakultatívne
(občianske) referendum sa môže konať o každej otázke verejného záujmu, pokiaľ
nejde o takú otázku, ktorú ústava výslovne vylučuje z referenda (čl. 93 ods. 3 ústavy).
Dotknuté referendum je ústavne konformné vo vzťahu k zakázaným okruhom: Základné práva a slobody, dane,
odvody, štátny rozpočet.
Skrátením volebného obdobia súčasnej vlády nedôjde k obmedzeniu základných
práv a slobôd, volebné obdobie nie je o sebe základným ale len
ústavným akcesorickým, občanmi ich voleným zástupcom prepožičaným doplnkovým
právom k volebnému právu.
Skrátenie volebného obdobia sa vzťahuje
na volebné obdobie tejto vlády. Nebude ním dotknutý všeobecný štandard
základných ľudských, občianskych a politických práv v časti volebné
právo.
Petičné právo a inštitút občianskeho
referenda sú silnejšie, než tvrdenie, že parlament a vláda majú právo vládnuť
štyri roky.
Základné práva sú nemenné, neodňateľné, nescudziteľné, dĺžku volebného obdobia možno ústavným zákonom
meniť. Základné práva sú hmotné jadro ústavy (Listina); dĺžka volebného obdobia
len technikália.
Poznámka (príklad): Rokovací poriadok parlamentu a jeho súčastí nie je súčasťou ústavy tak, ako ústavným prvkom nie je ani koaličná zmluva.
Poznámka (príklad): Rokovací poriadok parlamentu a jeho súčastí nie je súčasťou ústavy tak, ako ústavným prvkom nie je ani koaličná zmluva.
Už petíciou (!) sa napĺňa občianske verzus
vláda a parlament: Má dať-dal. Mali by spozornieť! No, máš ich vidieť! Robia jediné: Obštrukcie.
Bezprecedentný záujem a 600 tisíc petentov má jednotný názor: NEDAL.
Primárnymi nositeľmi moci z ústavy sú občania. Referendum je ústavný
imperatív, ktorým sa napĺňa, že:
„Štátna
moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených
zástupcov alebo priamo.“
Pre štátnu moc je záväzná vôľa ľudu, vyjadrená odpoveďou áno-nie na referendovú otázku:
Pre štátnu moc je záväzná vôľa ľudu, vyjadrená odpoveďou áno-nie na referendovú otázku:
"Súhlasíte
s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky
tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo
dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?"
Konzekvencia pri odpovedi NIE: Takúto referendovú otázku možno z ústavy opakovane položiť v ďalšom podobnom referende pre túto vládu až o tri roky. Táto možnosť je jedinečná a v tomto volebnom období už neopakovateľná!
Konzekvencia pri odpovedi NIE: Takúto referendovú otázku možno z ústavy opakovane položiť v ďalšom podobnom referende pre túto vládu až o tri roky. Táto možnosť je jedinečná a v tomto volebnom období už neopakovateľná!
Pri posudzovaní ústavnosti petitu (skrátenie volebného obdobia s právnym
účinkom predčasných volieb) právny účinok referenda nemožno zamieňať
s právnou relevanciou referendovej otázky. Predmetom hlasovania
v referende sa môže stať aj otázka, ktorá sama nie je právne významná, ak
je dôležité, aby vyvolala právny účinok (skrátenie volebného obdobia, ergo predčasné
voľby).
Všetky ústavno-právne peripetie a relevantná judikatúra nedávajú z ústavy
Ústavnému súdu inú možnosť, len rozhodnúť takto:
Právny účinok petície je referendum lege
artis v súlade s Ústavou SR. Ak sa občania v referende rozhodnú za predčasné voľby, diskusia
o výsledku platného referenda v parlamente je bezpredmetná. Výsledok referenda vyjde v zbierke
zákonov.
Voľby sa uskutočnia do 180 dní od ich vyhlásenia.
Ibaže celé je to na dlhé lakte. Samo položenie vlády, akože inak, neprešlo. Uznesenie
parlamentu o samo vzdaní sa mandátu tiež; kapre si svoje rybníky
nevypúšťajú.
Ústavný súd má lehotu 60 dní. Otázka
je natoľko ústavne triviálna, že plénum môže rozhodnúť bez zbytočného odkladu,
hoc, tipnem si, do 14 dní... (tu niet o čom. Neočakávam ani rozdielne
stanoviská sudcov...). Ani ak by boli, nemýlim sa. Len vezmem na vedomie, lebo: "Kto som ja, aby som..?"
Môže nasledovať lege artis:
1. Občiansky odpor (odporúčam len pokojný generálny štrajk v réžii odborov); výsledok sa dostaví po týždni aj s cestou;
2. Vzdanie sa poslaneckého mandátu celou
opozíciou. Parlament by sa stal nefunkčným a referendum bezpredmetné.
Nález ústavného súdu potvrdí alebo vyvráti hypotézu, že: Slovensko je
demokratický a právny štát. Tu niet o čom.
Aj prezidentka
bola priamo zvolená, môže byť priamo odvolaná. Jej vlastizrada nie je na
ústavnú žalobu. Parlament nie je prekážka. Stačí referendum. Celý problém je:
Platné referendum a výsledok: ÁNO-NIE. To isté platí aj k referendu o
predčasných voľbách. Ostatok sú kecy. Kvíz (ústavné právo): Kto čo vie.
Zdrojom a nositeľom moci z ústavy je ľud. Nie ulica. Ale pri bránke sa toho
vždy navypráva, až hanba! Vždy treba mieriť presne a nestrieľať slepými.
Kľúč ale nie k odpovedi, čo sa bude diať po zamietnutí referenda, má ústavný
súd.
Pekne pozdravujem.
JurajRežo alias notorickyobcan
Komentáre
Zverejnenie komentára