Téma dňa: Fico vs. špeciálny súd a Bielik

Žiadam, aby sa p. Peter Bielik „stiahol“ do vymedzenej mu jeho role redaktora a moderátora relácie. Nie je stranou sporu a najmä verejnosť je prednostne zvedavá na názor a vyjadrenia hostí relácií...

                                            

https://www.ta3.com/clanok/1211211/fico-vs-specialny-sud-stefan-holy-o-stavebnom-zakone.html

Za stolom v Téme dňa mali sedieť páni Fico a Hrubala. Nie Fico-Bielik. Róbert Fico nemal byť s kým konfrontovaný. Získal tým výhodu. Zle. Chyba. Názor si má tvoriť a dotvárať verejnosť. Redaktor a moderátor nesmie byť mienkotvorca. Nie je účastník debaty. Moderátor má klásť otázky a moderovať priebeh relácie, nie forsírovať svoj osobný vecný a politický názor. Bielik na svoju škodu preukázal svoje slabiny pologramotnosti v problematike tým, že sa nechal konfrontovať s odborníkom.
Okrem toho, Bielik sa predvádza; než sa mu "podarí" vysvetliť a položiť návodnú otázku (zakázaný pojem z práva!) a podsunúť odpoveď, zaberie jednu tretinu času relácie.
Skúsme to "otočiť": Ak by oproti Bielikovi sedel Hrubala, redaktor TA3 by bol ticho ako pena. Už podvedome, nechtiac, má predsedu pezinského súdu za viac, než Fica, ibaže predseda Smeru je docent trestného práva a osem rokov zastupoval Slovensko na ESĽP v Štrasburgu. Beztak: Lebo Fico.
Trocha nadľahčene ale vážne, konzekvencie pre laickú verejnosť: "Nervák na plátně, nervák v hledišti, a nikdo neví, o čem se mluví."
Redaktor a moderátor Bielik rúbe privysoko, až kam nedočiahne. Prebehla verejná debata Fico vs. advokát Hrubalu Bielik. Ale poďme ďalej:

Médiá preskočili plot zákona a bezprizorne sa pohybujú v teréne. Sťažujú si a vrieskajú, že majú problémy, sú v ohrození a potom žiadajú nadštandardnú ochranu. Spolu s politikárčiacim tretím sektorom sú zdroj rastúceho napätia a rozdelenia spoločnosti, ktorú utvrdzujú v presvedčení o nevyhnutnosti predčasných volieb.
Po vyvodení zodpovednosti Radou pre vysielanie a retransmisiu nebude potrebná ich ochrana. Rada si ale neplní svoje poslanie. Nechala sa vtiahnuť do procesu, ktorým je posilňovanie politickej moci siedmej veľmoci.

K mienkotvornosti médií: Používajú totalitné praktiky nie podnetmi k slobodnej tvorbe a dotváraniu verejnej mienky, ony verejnú mienku diktujú! Totalitné praktiky skrývajú za ich údajnú slobodu a nezávislosť.
Médiá sú zároveň aj v pozícii zahraničného agenta. Ale Slovensko ten pojem nepozná!

Mrazivým bolo Bielikovo: „Otázky tu kladiem ja!“. Posunul sa tým do pozície vyšetrovateľa a sudcu. Ale sudcom má byť verejnosť!
Nechápavým: Ak sa z moderátora a redaktora stal quasi „legitímny“ účastník debaty, druhá strana ako jej účastník (Fico) má legitímne právo klásť otázky a vyžadovať odpovede!

Aktivizmus novinárov v pozíciách redaktorov a moderátorov a nielen, je zdroj konfliktu záujmových strán a verejnosti. Už roky sa médiá posúvajú odkiaľsi kamsi. Sú zdrojom deštrukcie spoločnosti a štátneho zriadenia, ktoré je dané rovnováhou zákonodarnej a výkonnej moci. Médiá ju narušujú. Situácia sa stáva nadkritickou. Treba to zastaviť a vymedziť im priestor so zákona.

Odkiaľsi kamsi: Ak to exekutíva (výkonná moc) nezastaví, mienim súčasnú alebo budúcu, začnú prichádzať varovné listy. Ako tie vo Francúzsku (už dva). Dostali ich prezident, vláda a francúzsky parlament. Ich reakcia: Politizácia armády.
(Slovenská armáda nie je hodná porovnania s francúzskou. Ani jej vedenie.) Takže nič také na Slovensku „nehrozí“. Ostane ľud, ktorý ale nie je podľa docenta ústavného práva Gibu žiadne teoretické abstraktum, ale živým a reálnym nositeľom a zdrojom moci v štáte slovenskom.

Médiá nesmú propagovať žiadnu ideológiu a musia byť apolitické. V tom tkvie jadro ich slobody a nezávislosti. Správanie médií je v konflikte s Ústavou SR a za hranou zákona aj vo veci trestnosti. Ak sa nestane nič ani potom, tak neviem, netuším, čo sa bude diať neskôr.

K referendu: Začali obštrukcie a súbežne predvolebná kampaň. Aj vo „verejnoprávnej“.
Aj prezidentka bola priamo zvolená, môže byť priamo odvolaná. Jej vlastizrada nie je na ústavnú žalobu. Parlament nie je prekážka. Stačí referendum.
Celý problém je: Platné referendum a výsledok: ÁNO-NIE. To isté platí aj k referendu o predčasných voľbách. Ostatok sú kecy. Kvíz (ústavné právo): Kto čo vie.
Zdrojom a nositeľom moci z ústavy je ľud. Nie ulica. Ale pri bránke sa toho vždy navypráva, až hanba! Vždy treba mieriť presne a nestrieľať slepými. Kľúč ale nie k odpovedi, čo sa bude diať po zamietnutí referenda, má ústavný súd.
Ústavodarca nemal tušenie, kam až a do akých koncov sa rozvinie tá vytúžená sloboda a demokracia.
Dnes už ale vieme, že takzvaná „nežná“ bola oranžová revolúcia.

Ešte "prílepok": Žiadam zmenu volebného zákona. Chcem osem nie jeden mečiarovský volebný obvod. Aj preto, že Bratislava (bratislavocentrizmus). Berie všetko.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan