Čo s prípadným povoleným referendom?

Hypoteticky predbieham nález ústavného súdu a možnosť, že referendum je v súlade s Ústavou SR. Ústavnou otázkou je, ako parlament naloží s prípadným platným a úspešným referendom za skrátenie volebného obdobia vlády cestou predčasných volieb?

Mám základné pochybnosti o dôvodnosti a potreby posudzovania ústavnosti referenda Ústavným súdom. Prezidentka spochybnila toto ústavné právo, čím sa vecne a emočne dotkla viac ako 600 tisíc občanov petentov; ešte viac tých, ktorí sú za referendum ale sa k petičným hárkom nedostali.

Nezanedbateľná časť verejnosti nevykazuje znaky občianskej spoločnosti, ide len o obyvateľstvo, ktorému je mimo svojich existenčných hmotných záujmov a vlastného zdravia úplne jedno, kto a ako vládne im i nám. Desivé, ale tak to bolo a je v každom režime. Preto počet petentov bol „len“ 600 tisíc. Mohol byť ešte vyšší. Tieto persóny si nezaslúžia štatút občan. Sú anonymná mlčiaca a ľahostajná väčšina od vlastného štátu a rodnej vlasti odcudzených ignorantov...

Pre Slovensko je príznačný polovičatý prístup k referendám, čo znamená prvotný záujem a koncová neúčasť na hlasovaní, a tým neplatnosť referend:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_referend_na_Slovensku

Mám obavu, čo už nimi bolo avizované, mnohí najmä koaliční poslanci, pokúsia sa o špekulatívne obštrukcie s odkazom na „neodňateľný“ charakter ich poslaneckého mandátu.

Voľný mandát odkazuje na slobodné vedomie a svedomie, imperatívny mandát na pokyn, príkaz strany, viazanej jej programom a voličstvom.
Parlamentná prax je ale kombinovaná (pozri aj „zelená karta“ Pčolinských); odkaz na vyhrážky Hegera neposlušným aktívne a samostatne konajúcim jednotlivcom s odkazom na koaličnú zmluvu (návrhy zákonov, uznesenie o správe Matić...) ibaže: pojem koaličná zmluva Ústava SR nepozná!
Rokovať a hlasovať v Národnej rade možno len v prípade ľudového plebiscitu, ktorého predmet (petit) nie je pre parlament záväzný, má právnu silu len odporúčania.

Referendum má právnu silu parlament zaväzujúceho a jemu nadradného povinného občianskeho imperatívu. Ústava SR pojem „ľudový plebiscit“ nepozná. Ústavodarca plebiscit do ústavy nezaviedol.

Poslanecký mandát nie je základné nezrušiteľné, nescudziteľné a neodňateľné základné ľudské, občianske a politické právo, je len dočasne a podmienečne prepožičané akcesorické právo. Bez nároku na plnú dobu štyroch rokov.

Referendom možno skrátiť volebné obdobie a dočasne odobrať mandát poslancom Národnej rady ako vodičák.
Základným právom je pasívne volebné právo voliť a aktívne volebné právo byť volený.

Vôľa ľudu vyjadrená v referende je absolútne nadradená vôli a mandátom poslancov Národnej rady.
Sto päťdesiat poslancov Národnej rady má právo uchádzať sa o opätovný mandát občanov v predčasných voľbách. Možno ich označiť ako reparát riadnych parlamentných volieb 2020.

Názor ústavného právnika Mariána Gibu, že zákaz referenda je ochranou občanov pred nimi samými, je priam vyhlásením občanov za nesvojprávnych. Explicitne vyjadrená vôľa ľudu je nad vôľou parlamentu! 

Ústavná odpoveď (!):
1. O výsledku platného referenda „Ste za...“ (ÁNO) je debata a rokovanie parlamentu bezpredmetná, pretože nemá oporu v ústave;
2. Výsledok sa zverejní sa v Zbierke ako ústavný zákon;
3. Prezidentka následne vyhlási predčasné voľby.
Bez ohľadu na výsledok, ďalšie také referendum je možné po troch rokoch.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan