Povolí ústavný súd referendum?

Argumenty proti referendu o predčasných voľbách, ktorého právnym účinkom majú byť predčasné voľby.
1. Občania si v parlamentných voľbách volia svojich zástupcov na štyri roky;
2. Skrátenie volebného obdobia referendom znemožní zvoleným zástupcom naplnenie ich štvorročného mandátu.

Má ísť o porušenie práva. Štvorročný poslanecký mandát ale nie je základné občianske a politické právo. Je len prepožičané akcesorické právo so skrytou podmienkou súladu výkonu mandátu s očakávaním občanov, voličov.
Základným občianskym a politickým právom je len pasívne a aktívne volebné právo (voliť a byť volený).

Referendum teda nezasiahne do základných ľudských, občianskych a politických práv 150-tich poslancov a zákonodarcov Národnej rady Slovenska.

V súčasnosti prieskumy názorov volebných preferencií parlamentných politických subjektov a dôveryhodnosti politikov sú samé o sebe referenčné...
Takými je viac ako 600 tisíc podpísaných petentov; ak by sa petícia konala dnes, paralelne s výsledkami prieskumov, i s odkazom na ne, ich počet by bol ešte vyšší... (petícia odráža vôľu občianstva a voličstva, čo je signál aj pre ústavný súd, ktorý na seba preberie zodpovednosť za svoje rozhodnutie).   
Osobný vzťah k predmetu veci je v justičnej praxi neprípustný a vytesnený služobnou sudcovskou prísahou a povinnosťou konať len v medziach ústavy a zákonov. Relevantný bude nález ÚS doložený odlišnými stanoviskami.

Všetky alternatívne "dobre myslené" názory odborníkov a "odborníkov" aj akademických, na ústavné právo, sú ireleventné s výsledkom: zneistenie spoločnosti aj samotného ústavného súdu.
Aj osoba so siedmimi akademickými titulmi a vedeckými hodnosťami môže byť úplný idiot.

Z ústavných možností: Demisia vlády, alebo jej odvolanie parlamentom, za daných okolností, lebo koaličný valec, je nepriechodné...
Ústavný súd svojím nálezom o ústavnosti referenda, ak ho ním zamietne, preberie zodpovednosť aj za prípadnú aktiváciu "ulice"  a jej práva domáhať sa predčasných volieb aj s potenciálom násilia, počnúc oprávnenou "defenestráciou"  zodpovedných persón ústavného súdu a spustením Čl. 32 Ústavy o občianskom odpore. Sila petície za referendum je obrovská a má v sebe potenciál výstrahy.

Plnú osobnú a nedeliteľnú zodpovednosť za umelé predlžovanie politického marazmu, biedy a zneistenie spoločnosti, bez záruky občianskych, politických a právnych istôt, ako aj práv a slobôd, nesie alibistickým posunutím petície ústavnému súdu, prezidentka Čaputová. Referendum mala vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Neurobila to, lebo je nesvojprávna. 
Otázka ústavnosti referenda je extrémne triviálna. Ústavný súd mal a mohol reagovať už do 14 dní... podieľa sa tak len na ďalšom trýznivom zneistení spoločnosti. 

Ak ústavný súd zamietne referendum ako proti ústavné, diskvalifikuje sa súdnym aktivizmom nad rámec zákazu referenda o základných ľudských právach.
Občianstvo a voličstvo si túto vládu bude musieť „užiť“ do konca volebného obdobia a riadneho mandátu len ak „nepadne“ sama.
Zamietavé stanovisko Ústavného súdu budem mať za ústavný sadizmus. Alebo trest.
Akú vládu si zvolíme, takú budeme mať. Lebo.

V prípade zamietnutia referenda Ústavným súdom má Ústava na dosiahnutie naplnenia vôle občanov  záložné nástroje na udržanie demokratického poriadku a práva a dosiahnutie účelu zákroku.

Kedysi fejzbúk nebol. Je len obrazom spoločenského chaosa. Nástroj dezorientácie a rozdelenia až atomizácie spoločnosti, monitoringu a kontroly jeho používateľov. Nerieši nič, vôbec nič. Preto je. Ľudia kedysi neboli zahltení množstvom informácií a dezinformácií (vláda, opozícia, médiá, EÚ, USA); netárali ale konali. Dnes platí: Pri "bránke" a pred ňou sa toho navypráva a natára, až hanba!

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan