Prejav Vladimíra Putina k začiatku vojenskej operácie na Ukrajine
Prejav nebol uvedený naživo, ani dabovaný, médiá
uviedli len jeho krátky zostrih s výňatkami ošetrenými titulkami, meniaci tak
kontext podľa zásady selektivity: „Čo sa nehodí, škrtnúť!“ Koaliční poslanci
bránili svojho človeka Mikulca tým, že čítané citáty z prepisov záznamov
hovorov činovníkov OČTK boli vytrhnuté z kontextu a preto nemajú váhu dôkazov.
Naživo bol prezentovaný a dabovaný prejav Stoltenberga, Ursuly von der Leyen a
Bidena.
Putinov prejav z 24.2.2022 o spustení vojenskej operácie na Ukrajine
málokto videl, málokto rozumel. Ale všetci o ňom tárajú. Ponúkam jeho prepis
a preklad:
Vážení občania Ruska! Vážení priatelia!
Dnes považujem za potrebné znovu sa vrátiť k tragickým udalostiam v Donbase a ku kľúčovým otázkam vlastnej bezpečnosti Ruska. Začnem tým, čo som povedal vo svojom prejave z 21. februára tohto roku. Mám na mysli to, čo nás obzvlášť znepokojuje, a to sú zásadné hrozby, ktoré nezodpovední politici na Západe krok za krokom, rok za rokom, predstavujú pre našu krajinu. Mám na mysli rozširovanie bloku NATO na východ, blízkosť jeho vojenskej infraštruktúry k ruským hraniciam.
Je dobre známe, že sa už 30 rokov vytrvalo a trpezlivo snažíme dosiahnuť dohodu s poprednými krajinami NATO o zásadách rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti v Európe. V reakcii na naše návrhy sme sa neustále stretávali buď s cynickým klamaním a lžou, alebo s pokusmi o nátlak a vydieranie, zatiaľ čo Severoatlantická aliancia sa medzitým napriek všetkým našim protestom a obavám neustále rozširuje. Vojnová mašinéria je v pohybe a opakujem, že NATO sa blíži k našim hraniciam.
Prečo sa to všetko deje? Prečo tento arogantný postoj, keď hovoríme z pozície vlastnej výlučnosti, neomylnosti a prípustnosti? Odkiaľ sa berie tento bezohľadný a prehliadavý postoj k našim záujmom a úplne legitímnym požiadavkám?
Odpoveď je jasná, zrozumiteľná a zrejmá. Sovietsky zväz na konci 80. rokov oslabil a potom sa zrútil. Celý priebeh vtedajších udalostí je pre nás dnes dobrým poučením; presvedčivo ukázal, že ochromenie moci a vôle je prvým krokom k úplnej degradácii a zabudnutiu. Akonáhle sme na chvíľu stratili sebadôveru, rovnováha síl vo svete bola narušená.
Viedlo to k tomu, že predchádzajúce zmluvy a dohody už fakticky neplatia. Presviedčanie a žiadosti nepomohli. Všetko, čo nevyhovuje hegemónovi (USA) a mocným sveta, vyhlásené je za archaické, zastarané a nepotrebné. A naopak: všetko, čo sa im zdá výhodné, je prezentované ako konečná pravda, presadzovaná za každú cenu, hrubo, všetkými prostriedkami. Disidentom sa podlamujú kolená.
To, o čom teraz hovorím, sa netýka len Ruska a nielen nás. Týka sa celého systému medzinárodných vzťahov a niekedy aj samotných spojencov USA. Po rozpade ZSSR začalo faktické prerozdeľovanie sveta a zavedené normy medzinárodného práva – a tie kľúčové, základné boli prijaté na konci druhej svetovej vojny a do značnej miery upevnili jej výsledky – začali brániť tým, ktorí sa vyhlásili za víťaza studenej vojny.
Situácia sa začala vyvíjať podľa iného scenára. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko. Najprv bez akéhokoľvek povolenia Bezpečnostnej rady OSN vykonali krvavú vojenskú operáciu proti Belehradu s použitím lietadiel a rakiet priamo v srdci Európy. Niekoľko týždňov nepretržitého bombardovania civilných miest, infraštruktúry podporujúce život. Tieto skutočnosti musíme pripomínať, pretože niektorí západní kolegovia na tieto udalosti neradi spomínajú, a keď o nich hovoríme, radšej poukazujú nie na medzinárodné právo, ale na okolnosti, ktoré si vykladajú podľa svojho.
Potom prišiel na rad Irak, Líbya a Sýria. Nelegitímne použitie vojenskej sily proti Líbyi a prekrútenie všetkých rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN o líbyjskej otázke viedlo k totálnej deštrukcii štátu, vytvoreniu obrovského ohniska medzinárodného terorizmu a uvrhnutiu krajiny do humanitárnej katastrofy a dlhej občianskej vojny, ktorá stále zúri. Tragédia, ktorá odsúdila na skazu státisíce, milióny ľudí nielen v Líbyi, ale v celom regióne, spôsobila masový exodus zo severnej Afriky a Blízkeho východu do Európy.
Podobný osud čakal aj Sýriu. Vojenská akcia západnej koalície na území tejto krajiny bez súhlasu sýrskej vlády a povolenie Bezpečnostnej rady OSN nie je ničím iným ako agresiou, intervenciou.
Zvláštne miesto v tomto seriáli však zaujíma invázia do Iraku, samozrejme aj bez akéhokoľvek právneho podkladu. Ako zámienku si vybrali údajne spoľahlivé informácie, ktoré majú Spojené štáty o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku. Aby to verejne pred celým svetom dokázal, zatriasol americký minister zahraničia akousi tubou s bielym práškom a všetkých uistil, že ide o chemickú zbraň, ktorá mala byť vyvinutá v Iraku. A potom sa ukázalo, že to bol podvod, blaf: v Iraku žiadne chemické zbrane neboli. Neuveriteľné, úžasné, ale faktom zostáva. Klamalo sa na najvyššej štátnej úrovni aj z vysokej tribúny OSN. Výsledkom boli obrovské straty, deštrukcie a neuveriteľný nárast terorizmu.
Všeobecne sa zdá, že prakticky všade, v mnohých regiónoch sveta, kam Západ prichádza nastoliť svoj poriadok, zostávajú v dôsledku toho krvavé, nehojace sa rany, boľačky medzinárodného terorizmu a extrémizmu. Všetko, čo som uviedol, sú najkrikľavejšie, ale zďaleka nie jediné príklady nedodržiavania medzinárodného práva.
Medzi ne patria aj sľuby našej krajiny, že nerozšíria NATO ani o piaď na východ. Znovu opakujem: boli podvedení, alebo ľudovo povedané, jednoducho odkopnutí. Áno, často počúvame, že politika je špinavá vec. Možno, ale nie tak špinavá, nie v takej miere. Takéto podvodné konanie je predsa v rozpore nielen so zásadami medzinárodných vzťahov, ale predovšetkým so všeobecne uznávanými morálnymi a etickými normami. Kde je spravodlivosť a pravda? Nič ako klamstvá a pokrytectvo.
Mimochodom, sami americkí politici, politológovia a novinári píšu a hovoria, že v USA sa v posledných rokoch vytvorila skutočná "ríša lži". Je ťažké s tým nesúhlasiť - je to tak. Nie je však treba byť skromný: USA sú stále veľkou krajinou, mocnosťou, ktorá vytvára systém. Jeho satelity nielenže sa mu pokorne a poslušne podriaďujú, pri každej príležitosti spievajú, ale tiež kopírujú jeho správanie a nadšene prijímajú ním navrhované pravidlá. Preto možno s istotou povedať, že celý takzvaný západný blok, ktorý USA vytvorili na svoj obraz, je rovnakou „ríšou klamstva“.
Pokiaľ ide o našu krajinu, po rozpade ZSSR sa nás pri všetkej nebývalej otvorenosti nového moderného Ruska a jeho ochote poctivo spolupracovať s USA a ďalšími západnými partnermi a v podmienkach fakticky jednostranného odzbrojenia okamžite pokúsili rozdrviť, vybaviť a nadobro zničiť. Presne to sa stalo v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia, keď takzvaný kolektívny Západ aktívne podporoval separatizmus a žoldnierske bandy na juhu Ruska. Aké obete a straty nás to stálo, akými skúškami sme museli prejsť, kým sme konečne zlomili chrbát medzinárodnému terorizmu na Kaukaze. Pamätáme si to a nikdy na to nezabudneme.
V skutočnosti ešte donedávna neustávali pokusy využiť nás vo svojom záujme, zničiť naše tradičné hodnoty a vnútiť nám svoje pseudo hodnoty, ktoré by nás, náš ľud, rozleptali zvnútra, tie postoje, ktoré už agresívne vnucujú vo svojich krajinách a ktoré priamo vedú k degradácii a degenerácii, pretože sú proti samotnej ľudskej prirodzenosti. To sa nestane, nikdy to nikomu nefungovalo. Neuspeje to ani teraz.
Napriek všetkému sme sa v decembri 2021 znovu pokúsili dosiahnuť dohodu s USA a ich spojencami o zásadách bezpečnosti v Európe a o nešírení jadrových zbraní v NATO. Všetko márne. Postoj USA sa nezmenil. Nepovažujú za potrebné dosiahnuť dohodu s Ruskom v tejto pre nás kľúčovej otázke, sledujú svoje vlastné ciele a neberú ohľad na naše záujmy.
A v tejto situácii samozrejme vyvstáva otázka: čo robiť ďalej, čo očakávať? Z histórie dobre vieme, že Sovietsky zväz v roku 1940 a na začiatku roku 1941 robil všetko pre to, aby zabránil alebo aspoň oddialil vypuknutie vojny. K tomu patrí aj snaha doslova do poslednej chvíle neprovokovať potenciálneho agresora, nevykonávať alebo odkladať najnutnejšie, samozrejmé kroky k príprave na odrazenie nevyhnutného útoku. A kroky, ktoré boli nakoniec prijaté, boli katastrofálne oneskorené.
V dôsledku toho nebola krajina plne pripravená na inváziu nacistického Nemecka, ktoré 22. júna 1941 napadlo našu vlasť bez vyhlásenia vojny. Nepriateľ bol zastavený a potom rozdrvený, ale za cenu obrovských strát. Snaha zavďačiť sa agresorovi v predvečer Veľkej vlasteneckej vojny bola chybou, ktorá náš národ prišla draho. V prvých mesiacoch bojov sme stratili rozsiahle strategicky dôležité územia a milióny ľudí. Druhýkrát už takú chybu neurobíme, nemáme na to právo.
Tí, ktorí sa usilujú o svetovládu, nás, Rusko, verejne, beztrestne a, zdôrazňujem, bez akéhokoľvek zdôvodnenia, vyhlasujú za svojho nepriateľa. Dnes majú skutočne veľké finančné, vedecké, technologické a vojenské možnosti. Sme si toho vedomí a objektívne hodnotíme hrozby, ktoré na našu adresu v oblasti ekonomiky neustále zaznievajú, rovnako ako našu schopnosť tomuto drzému a permanentnému vydieraniu odolávať. Opakujem, že ich hodnotíme bez ilúzií, veľmi realisticky.
Vo vojenskej oblasti je súčasné Rusko aj po rozpade ZSSR a strate veľkej časti svojho potenciálu dnes jednou z najsilnejších jadrových mocností na svete a navyše má určité výhody v rade najmodernejších zbraní. Preto by nemalo byť pochýb o tom, že priamy útok na našu krajinu by viedol k porážke a hrozivým následkom pre prípadného agresora.
Technológie, vrátane obranných, sa však rýchlo menia. Vedenie v tejto oblasti sa menilo a bude meniť z ruky do ruky, ale vojenský rozvoj území priliehajúcich k našim hraniciam, ak ho pripustíme, zostane po ďalšie desaťročie, možno navždy, a bude pre Rusko predstavovať stále väčšiu, úplne neprijateľnú hrozbu.
Už teraz, keď sa NATO rozširuje na východ, je situácia pre našu krajinu z roka na rok horšia a nebezpečnejšia. Vedenie NATO navyše v posledných dňoch výslovne hovorí o nutnosti urýchliť a presadiť postup aliančnej infraštruktúry smerom k ruským hraniciam. Inými slovami: sprísňujú svoj postoj. Už nemôžeme iba sledovať, čo sa deje. Bolo by to od nás úplne nezodpovedné.
Ďalšie rozširovanie infraštruktúry Severoatlantickej aliancie, začatý vojenský rozvoj územia Ukrajiny, je pre nás neprijateľný. Problém však nie je v samotnej organizácii NATO; tá je iba nástrojom zahraničnej politiky USA. Problém je v tom, že na území susediacom s naším, podotýkam, že na našom vlastnom historickom území, sa vytvára „protiruský“ štát, ktorý je plne pod kontrolou zvonku, je intenzívne osídľovaný ozbrojenými silami krajín NATO a napumpovaný najmodernejšími zbraňami.
Pre USA a ich spojencov ide o tzv. politiku zadržiavania Ruska, čo je zrejmá geopolitická dividenda. Pre našu krajinu je to však napokon otázka života a smrti, otázka našej historickej budúcnosti ako národa. A to nie je preháňanie – tak to jednoducho je. To je skutočné ohrozenie nielen našich záujmov, ale aj samotnej existencie nášho štátu, jeho suverenity. To je červená línia, o ktorej sa opakovane hovorí. Prekročili ju.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť situáciu v Donbase. Vidíme, že sily, ktoré v roku 2014 vykonali na Ukrajine štátny prevrat, chopili sa moci a udržali si ju pomocou v podstate dekoratívnych volebných procedúr, definitívne odmietli riešiť konflikt mierovou cestou. Osem rokov, nekonečne dlhých osem rokov, sme robili všetko pre to, aby sa situácia vyriešila mierovou, politickou cestou. Všetko márne.
Ako som povedal vo svojom predchádzajúcom prejave, na to, čo sa tam deje, sa nemožno pozerať bez súcitu. Už sa to jednoducho nedalo vydržať. Bolo nutné okamžite zastaviť túto nočnú moru – genocídu miliónov ľudí, ktorí tam žijú a ktorí dúfajú len v Rusko, ktorí dúfajú len vo vás a vo mňa. Práve tieto túžby, pocity a bolesť ľudí boli hlavnou motiváciou pre naše rozhodnutie uznať ľudové republiky Donbasu.
Čo je podľa môjho názoru dôležité ďalej zdôrazniť je, že popredné krajiny NATO v záujme dosiahnutia svojich cieľov podporujú na Ukrajine extrémnych nacionalistov a neonacistov, ktorí zase nikdy neodpustia obyvateľom Krymu a Sevastopola ich slobodnú voľbu zjednotiť sa s Ruskom.
Samozrejme, že pôjdu na Krym, rovnako ako na Donbas, s vojnou, aby zabíjali, ako zabíjali trestné bandy ukrajinských nacionalistov, Hitlerových kolaborantov za Veľkej vlasteneckej vojny, bezbranných ľudí. Otvorene sa hlásia aj k svojim nárokom na celý rad ďalších ruských území.
Celý vývoj udalostí a analýza prichádzajúcich informácií ukazuje, že stret medzi Ruskom a týmito silami je nevyhnutný. Je to len otázka času: pripravujú sa, čakajú na vhodný okamih.
Ako som už povedal, Rusko prijalo novú geopolitickú realitu po rozpade ZSSR. Rešpektujeme a budeme rešpektovať všetky novo vzniknuté krajiny v post sovietskom priestore. Rešpektujeme a budeme rešpektovať ich zvrchovanosť a príkladom toho je pomoc, ktorú sme poskytli Kazachstanu, ktorý čelil tragickým udalostiam a výzvam, ktoré ohrozovali jeho štátnosť a celistvosť. Rusko sa však nemôže cítiť bezpečne, nemôže sa rozvíjať, nemôže existovať, keď z územia dnešnej Ukrajiny prichádza neustála hrozba.
Dovoľte mi pripomenúť, že v rokoch 2000-2005 sme vojensky bojovali proti teroristom na Kaukaze, bránili sme celistvosť nášho štátu a udržali sme Rusko nedotknuté. V roku 2014 sme podporili obyvateľov Krymu a Sevastopoľa. V roku 2015 sme pomocou našich ozbrojených síl postavili spoľahlivú bariéru prenikania teroristov zo Sýrie do Ruska. Nemali sme inú možnosť, ako sa brániť.
To isté sa deje aj teraz. Jednoducho neostal iný spôsob obrany Ruska a nášho ľudu ako ten, ktorý sme nútení používať dnes. Okolnosti vyžadujú, aby sme konali rozhodne a okamžite. Donbaské ľudové republiky požiadali Rusko o pomoc.
V tejto súvislosti som v súlade s článkom 51 časti 7 Charty Organizácie Spojených národov, so súhlasom Rady federácie Ruska a v rámci plnenia zmlúv o priateľstve a vzájomnej pomoci s Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou, ratifikovaných Federálnym zhromaždením 22. februára tohto roku, prijal rozhodnutie o vykonaní osobitnej vojenskej operácie.
Jej cieľom je chrániť ľudí, ktorí sú už osem rokov vystavení útlaku a genocídy zo strany neonacistického kyjevského režimu. Na tento účel sa budeme usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny a postavíme pred súd tých, ktorí sa dopustili početných krvavých zločinov proti civilnému obyvateľstvu, vrátane občanov Ruskej federácie.
Naše plány zároveň nepočítajú s okupáciou ukrajinských území. Nemáme v úmysle nikomu nič vnucovať násilím. Zároveň v poslednej dobe na Západe stále častejšie počujeme, že dokumenty podpísané sovietskym totalitným režimom, ktoré zakotvujú výsledky druhej svetovej vojny, by sa už nemali uplatňovať. Aká je na to odpoveď?
Výsledok druhej svetovej vojny je posvätný, rovnako ako obete, ktoré naši ľudia priniesli na oltár víťazstvo nad nacizmom. To však nie je v rozpore s vysokými hodnotami ľudských práv a slobôd, ktoré vychádzajú z reality povojnových desaťročí. Neprekračuje ani právo národov na sebaurčenie zakotvené v článku 1 Charty OSN.
Dovoľte mi pripomenúť, že ani pri vzniku ZSSR, ani po druhej svetovej vojne sa nikto nepýtal ľudí žijúcich na územiach, ktoré tvoria dnešnú Ukrajinu, ako chcú usporiadať svoj život. Naša politika je založená na slobode, na slobode voľby pre každého, aby mohol rozhodovať o svojej budúcnosti a budúcnosti svojich detí. A veríme, že je to dôležité pre všetky národy žijúce na území dnešnej Ukrajiny, pre všetkých, ktorí chcú toto právo – právo voľby, uplatniť.
V tejto súvislosti sa obraciam aj na občanov Ukrajiny. V roku 2014 malo Rusko povinnosť chrániť obyvateľov Krymu a Sevastopolu pred tými, ktorých vy sami nazývate „nacistami“. Obyvatelia Krymu a Sevastopoľa sa rozhodli pre svoju historickú vlasť, pre Rusko, a my sme ich podporili. Opäť sme jednoducho nemohli inak.
Dnešné udalosti nie sú o porušovaní záujmov Ukrajiny a ukrajinského ľudu. Ide o ochranu samotného Ruska pred tými, ktorí si vzali Ukrajinu ako rukojemníkov a snažia sa ju využiť proti našej krajine a jej ľudu.
Naše akcie sú opäť sebaobranou proti hrozbám, ktoré nám hrozia, a proti ešte väčšiemu nešťastiu, než aké sa deje dnes. Akokoľvek je to ťažké, žiadam vás, aby ste to pochopili, a vyzývam vás na spoluprácu, aby sme mohli čo najskôr obrátiť túto tragickú stránku a postupovať spoločne vpred, nedovoliť nikomu zasahovať do našich záležitostí, do našich vzťahov, ale budovať ich samostatne, aby to vytváralo nevyhnutné podmienky na prekonanie všetkých problémov a napriek štátnym hraniciam nás to zvnútra posilňovalo ako jeden jednotný celok. Verím v to – je to naša budúcnosť.
Musím sa tiež obrátiť na vojakov ozbrojených síl Ukrajiny. Súdruhovia! Vaši otcovia, dedovia a pradedovia nebojovali proti nacistom a nebránili našu spoločnú vlasť preto, aby sa dnešní neonacisti mohli chopiť moci na Ukrajine. Prisahali ste vernosť ukrajinskému ľudu, a nie protiľudovej junte, ktorá Ukrajinu okráda a šikanuje práve tento ľud.
Nevykonávajte vojenské príkazy Kyjeva. Vyzývam vás, aby ste okamžite zložili zbrane a vrátili sa domov. Dovoľte mi, aby som upresnil: všetci príslušníci ukrajinskej armády, ktorí splnia túto požiadavku, budú môcť bez prekážok opustiť vojnovú zónu a vrátiť sa k svojim rodinám.
Ešte raz zdôrazňujem: všetku zodpovednosť za prípadné krviprelievanie bude mať na svedomí režim vládnuci na území Ukrajiny.
Teraz niekoľko dôležitých, veľmi dôležitých slov pre tých, ktorí môžu byť v pokušení zvonku zasahovať do prebiehajúcich udalostí.
Ktokoľvek sa pokúsi zasiahnuť do našich záležitostí, nieto ohroziť našu krajinu a našich ľudí, musí vedieť, že reakcia Ruska bude okamžitá a povedie vás k následkom, s ktorými ste sa vo svojej histórii ešte nestretli! Sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí. V tejto súvislosti boli prijaté všetky potrebné rozhodnutia. Dúfam, že budem vypočutý.
Vážení občania Ruska! Blahobyt, samotná existencia celých štátov a národov, ich úspech a životaschopnosť vždy pramení z mocného koreňového systému ich kultúry a hodnôt, zo skúseností a tradícií ich predkov a samozrejme priamo závisí od schopnosti rýchlo sa prispôsobovať neustále sa meniacemu životu, na súdržnosti spoločnosti, na jej ochote konsolidovať sa, spojiť všetky sily, aby mohla ísť vpred.
Sily treba vždy – vždy – ale sila môže byť rôznej kvality. Politika „ríše klamstva“, o ktorej som hovoril na začiatku svojho prejavu, je založená predovšetkým na hrubej a priamej sile. V takých prípadoch hovoríme: "Máš moc, nepotrebuješ inteligenciu".
Ale vy aj ja vieme, že skutočná sila spočíva v spravodlivosti a pravde, ktoré sú na našej strane. A ak je to pravda, potom je ťažké nesúhlasiť s tým, že sila a ochota bojovať sú základom nezávislosti a suverenity, nevyhnutným základom, na ktorom jedinom je možné budovať svoju budúcnosť, svoj domov, svoju rodinu, svoju vlasť.
Vážení krajania! Som si istý, že vojaci a dôstojníci ruských ozbrojených síl, ktorí sú verní svojej krajine, budú plniť svoje povinnosti profesionálne a odvážne. Nepochybujem o tom, že všetky úrovne moci a odborníci zodpovední za stabilitu našej ekonomiky, finančného systému a sociálnej sféry, rovnako ako vedúci predstavitelia našich spoločností a celého ruského biznisu budú pracovať harmonicky a efektívne. Spolieham sa na konsolidovaný, vlastenecký postoj všetkých parlamentných strán a verejných síl.
Koniec koncov, ako to bolo vždy v histórii, osud Ruska je v schopných rukách nášho mnohonárodnostného ľudu. To znamená, že rozhodnutia, ktoré sme prijali, budú realizované, naše ciele budú dosiahnuté a bezpečnosť našej vlasti bude spoľahlivo zaručená.
Verím vo vašu podporu a nepremožiteľnú silu, ktorú nám dáva láska k našej vlasti. Vladimír Vladimírovič Putin
Zdroj: http://kremlin.ru/events/president/news/67843
Preklad a editácia: Juraj Režo alias notorickyobcanO Putinovom prejave a tára ako o Kolumbovej žene...
P.S. Ajhľa, čo s prejavom urobil Denník putino-rusofóbna NENÁVISŤ:
Skrátené a dostrihané na 8 minút:
https://www.youtube.com/watch?v=yqsaX-zz73g
Ako denník N píše o Putinovi:
https://dennikn.sk/tema/ruske-volby/
https://dennikn.sk/2732821/plno-urazok-ponizovania-a-historickych-nezmyslov-rozoberame-putinov-prejav/
Analytička Denníka N: „Putina treba izolovať, nedá sa mu veriť“:
https://dennikn.sk/2737226/uz-si-nemozeme-mysliet-ze-s-putinom-mozeme-mat-priatelske-vztahy-vravi-analyticka-vichova/
Rusi inú možnosť než dôsledne "vyriešiť" Ukrajinu aj s jej vedením, nemajú. Nedali im ju ich transatlantickí "partneri" ani sám Kyjev.
Komentáre
Zverejnenie komentára