Zúfalstvo oslobodzovateľov Donbasu
Absurdná situácia spočíva hlavne v tom, že keď
je vyhlásený ústup a ukrajinskí vojaci sa presúvajú o niekoľko kilometrov
na západ od frontu, tak prechádzajú dedinami, kde nenávisť miestnych obyvateľov
k ukrajinským vojakom je tak viditeľná a hmatateľná, že ukrajinskí vojaci majú pocit, že
nebránia Doneck pred agresorom, ako je im vtĺkané do hláv, ale že oni sami sú
vlastne okupantmi na území, ktoré je plné Rusov a ruského etnika, ktoré
sa tam narodilo, ktoré tam žije, a ktoré je tam doma.
Úplne verne a drsným spôsobom to zachytilo krátke video dvoch ukrajinských
vojakov na predmestí Slavjansku, od ktorého je ruský front vzdialený už len 11
km a miestne obyvateľstvo už nepokryte maľuje po stenách nápisy „Z“ a
ukrajinskí vojaci vedia, že akonáhle sa viac priblíži, obyvateľstvo sa proti
ukrajinským vojakom obráti s plnou silou, tu.
Nedá sa preto čudovať, že vojak vo videu kľaje a nadáva na miestne obyvateľstvo, čo je vo videu "vypípané" a iba to dokresľuje tristnú situáciu celej operácie na Donbase. Obyvateľstvo de facto len čaká na oslobodenie Ruskou armádou. Pre Ukrajincov je to otras potom, keď celý čas z médií počuli niečo diametrálne odlišné. Mysleli si, že idú na Donbas zachraňovať ľudí pred ruskou agresiou, ale razom sa ocitnú tvárou v tvár uvedomeniu, že práve oni sú agresori a miestne obyvateľstvo ich nenávidí. V takejto situácii sa vojakom motivácia k boju za týchto obyvateľov hľadá naozaj, ale naozaj ťažko.
Nedá sa preto čudovať, že vojak vo videu kľaje a nadáva na miestne obyvateľstvo, čo je vo videu "vypípané" a iba to dokresľuje tristnú situáciu celej operácie na Donbase. Obyvateľstvo de facto len čaká na oslobodenie Ruskou armádou. Pre Ukrajincov je to otras potom, keď celý čas z médií počuli niečo diametrálne odlišné. Mysleli si, že idú na Donbas zachraňovať ľudí pred ruskou agresiou, ale razom sa ocitnú tvárou v tvár uvedomeniu, že práve oni sú agresori a miestne obyvateľstvo ich nenávidí. V takejto situácii sa vojakom motivácia k boju za týchto obyvateľov hľadá naozaj, ale naozaj ťažko.
V
tejto chvíli sú Minské protokoly definitívne mŕtve a pochované, pretože neboli
kvôli bojkotu zo strany Kyjeva za celých 7 rokov napĺňané. Federalizácia
neprešla, garancia práva na jazyk, kultúru a samosprávu tiež neprešli, naopak,
Kyjev v predchádzajúcich rokoch na Ukrajine zakázal ruštinu v školách,
v úradoch, v obchodnom styku a v službách. Bodku potom doplnil zákon zo
začiatku tohto roka, ktorý zakázal tlač kníh a verejnej tlače v ruštine, ak
vydanie nebolo tiež v rovnakom náklade v ukrajinčine.
Miestne obyvateľstvo Ukrajincov nenávidí a neznáša, hoci Ukrajina územie
považuje za svoje teritórium. Tá nenávisť vypukla v roku 2014 kvôli Majdanu,
ktorým bola celá Ukrajina definitívne rozvrátená. Oblasti s ruským etnikom už
nemôžu byť súčasťou Ukrajiny, je to úplne vylúčené.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickybcan
Komentáre
Zverejnenie komentára