Otázka USA a Ruska na Ukrajine

Presvedčenie, že Amerika by mala fungovať ako misijný národný štát, vyvážajúci demokraciu kedykoľvek a kamkoľvek sa jej zachce, utrpelo v posledných desaťročiach brutálny úder, pretože to, čo sa kedysi zdalo nevyhnutné, začalo sa javiť ako rozhodne zbytočné a pre svet nebezpečné, aspoň pokiaľ ide o zasahovanie v zahraničí.
Podtitulka: Otázky Vietnamu a USA v roku 1965, Britov, Ruska a USA v Afganistane, na Blízkom východe, na Taiwane a Ruska na Ukrajine dnes. USA by si mali povedať: „Malá domov!“

Patriarcha americkej politiky Henry Kissinger vyslal Bidenovi a jeho tímu nové varovanie: Amerika priviedla medzinárodné vzťahy do bodu, kedy je kedykoľvek možná horúca vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou a Ruskom:  „Sme na pokraji vojny s Ruskom a Čínou kvôli procesom, ktoré sme sami vytvorili, bez jasnej predstavy o tom, k čomu tieto procesy mali viesť alebo k čomu vlastne povedú.“
Kissinger diagnostikoval Ameriku: „Nevieme, kam ideme.“
USA nemajú prediktor ani konceptuálne myslenie. Ním nie je BLM, LGBTIQ a slobodné potraty, ani všetky tie neomarxistické a liberálne sračky, nie sú vo vzťahu k zahraničiu a svetu ich zahraničné politiky „strategickej neurčitosti“ ad hoc. Sú na tom ako Ukrajina, ktorú dobieha jej karma umelého nie prirodzeného štátu...
Dva hlavné faktory blížiacej sa katastrofy USA: Prvým je prechod od demokracie k „anokracii“, čiže k režimu, v ktorom krajine vládne úzka elitná skupina pod rúškom demokratických inštitúcií. Druhým faktorom je „potenciál násilia“ na základe rasových, kultúrnych a národných konfliktov, ktoré rozdeľujú Ameriku. Zatiaľ „Únia“ je pripravená na druhú občiansku vojnu.
Henry Kissinger: „Jediný raz v dejinách sveta, kedy sme mali dlhšie obdobie mieru, bolo vtedy, keď došlo k rovnováhe síl.“
Cieľom Ameriky by nemalo byť seba presadzovanie v medzinárodných záležitostiach, ale zachovať si slobodu manévrovania pod vplyvom okolností. Jednoznačnosť v zahraničných veciach USA má nahradiť stratégia svetovej kolektívnej bezpečnosti. Sú to USA, ktoré spôsobili jej oslabenie a ohrozenie vlastného kontinentu zvonka aj zvnútra.
Princíp akceptácie reality viedol Kissingera a Nixona k odchodu z Vietnamu, dosiahnutiu zmierenia s Moskvou a nadviazaniu a diplomatických vzťahov s Čínou. Porušili ho na Blízkom východe a robia to vo vzťahu k Rusku: „A len ho zničiť a zničiť!“
Vo veciach návštevy Pelosi a následne „posmelených“ (chucpe!) piatich kongresmanov na Taiwane ma Čína sklamala vyhrážkami a vojenským šaškovaním. Pelosiovú by som v sprievode stíhačiek prinútil pristáť na pevninskej Číne, na letisku jej vysvetlil princíp jednej Číny a dvoch systémov a pustil ju na Taiwan. USA vedia (Biden) že tam nemajú čo hľadať! Pelosiová tam šla navzdor nesúhlasu Bieleho domu.
Aká by bola prestíž USA, ak by státisíce amerických vojakov uviazli vo Vietname, na Blízkom východe a Afganistane, ak by neboli schopné vyhrať a schopné ustúpiť? Svet zaznamenal a pamätá. Túto otázku si začínam klásť v prípade Ruska na Ukrajine. Naliehavou je otázka: Ako sa na svetovom mieri podieľajú zbrojárske koncerny USA a kto má v tej veci v rukách ich zahraničnú politiku "demokratizácie sveta" na šiestej priorite?
Čím viac sa USA strácajú v zahraničných záležitostiach a svojom egu,  odporúčania Henryho Kissingera pre Ukrajinu a Rusko majú čoraz silnejšiu váhu ako kedykoľvek predtým.
V tomto konflikte už ide o jadrovú bezpečnosť. Dajte na múdrych a skúsených starcov. Toto sú posledné varovania.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Henry Kissinger on The Ukraine War: https://www.youtube.com/watch?v=6b89jcNqgJo