Sfunkčnenie demokracie zavedením ľudového hlasovania

Neriešim typy demokracie, neexistuje liberálna alebo neliberálna demokracia, lebo demokracia je alebo nie je. Môže byť funkčná, polofunkčná a nefunkčná. Slovensko vykazuje znaky polofunkčnej demokracie pred jej totálnym rozpadom, zavinenej totalitným správaním a aroganciou vládnej moci. Ústava Čl. 2 (1) uvádza: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ In medias res:

Slovensko je definované ako štandardná parlamentná demokracia, s minimálnym priamym zásahom občanov do moci a vládnutia. Časť „priamo“ je len apendix občianskej moci. Zjednodušene: Občania majú právo len voliť. 
Parlamentná demokracia je do seba zacyklená väčšinová partokracia volebných víťazov v štvorročných volebných obdobiach bez možnosti priameho zásahu ľudu ako tvorcu a garanta štátnej moci.

Veľká "nežná" oranžová revolúcia 1989 riadená globalistami Domu Sion, priniesla náboženstvo pluralitnej demokracie ako nástroj postupnej deštrukcie štátu pre účel rozdeľ a vládni. V jej lone, zrodila sa parlamentná partokracia. Konflikt na osi volení zástupcovia ľudu a občania, sa prehlbuje. Vyvrcholil 15. decembra 2022 pádom Heger/Matovičovej vlády, ktorá bez dôvery, ako kliešťami, drží sa pri moci. Zároveň sa preformátovávajú k budúcim voľbám. Máme tu stav post demokracie blízky totalite. Ľudová moc, občania, odstavení sú od ich priamej kontroly moci a vládnutia, vláda nepodlieha žiadnej sebakontrole ani ľudovej kontrole. Matovič ide korumpovať voličstvo päťstoeurovkou. Prezidentka ich činnosť označila ako „legislatívnu smršť“. Spustili populistickú predvolebnú kampaň a prinajlepšom do 30. septembra budú sa predvádzať, tárať a tliachať v televíziách a rádiách... zároveň beží boj o "verejnoprávnu" RTVS, ktorá sa otriasa v pôvodne mienených základoch. Tento stav je neudržateľný, potrebuje zmenu politického systému Slovenska. 

Sfunkčnenie demokracie v plnom etymologickom význame slova demokracia v súbehu s vox populi, je možné zásahom do dikcie kľúčovej časti druhého oddielu REFERENDUM eferendum Čl. 93.



Názov dotknutého oddielu ústavy treba zmeniť na ĽUDOVÉ HLASOVANIE. Dôvod zmeny názvu: Tri druhy ľudového hlasovania, nie jedno referendum.

Čl. 93 musí poznať taxatívum obligatórne (povinné), fakultatívne (v možnosti) referendum a plebiscit. Obligatórne a fakultatívne referendá sú typy priamej participácie občanov na moci a vládnutí s právnym účinkom (ústavné zákony a zákony). Plebiscit je konzultatívna forma ľudového hlasovania bez právneho účinku.
Obligatórne referendum bude obsahovať taxatívne vymenovanie povinných štátnych referend, počnúc ratifikáciou Ústavy, medzištátnymi zmluvami, dohovormi a dohodami...
Fakultatívne referendum potvrdzuje dikciu Čl. 93 (2) „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.“ Bude obsahovať možnosti ľudových hlasovaní vo veciach osobitného zreteľa a verejného záujmu, aj pre dnes ústavne sporný účel skrátenia volebného obdobia aktuálnej vlády.

Zákaz referenda Čl. 93 (3) „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“ Ľudské práva delíme na základné a akcesorické odvodené od základných práv a práva mimo rámec základných práv arbitrárne. Zákaz naznačuje, že prirodzené základné práva a slobody nemožno hlasovaním obmedziť ani zakázať. Ľudové hlasovanie, ak sa má týkať ľudských práv a slobôd, musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd, ktorá tvorí materiálne jadro ústavy. Vysvetlivka: Ľudské práva a slobody delíme na základné práva, slobody a práva, odvodené od základných práv, ktoré uvádza Listina základných práv a slobôd. Dane, odvody a rozpočet sú spojené so základným právom na dôstojný život od počatia po prirodzenú smrť. Vo zvlášť odôvodnených prípadoch hodných osobitného zreteľa a verejného záujmu možno o nich hlasovať vo fakultatívnom referende.

Hlasovacie právo je základné paralelné právo k aktívnemu volebnému právu (voľby, ľudové hlasovanie). Ústava SR bola prijatá 1. septembra 1992. Nebola ratifikovaná ľudovým referendom. 

ĽUDOVÉ HLASOVANIE je priamo participatívna alebo konzultatívna forma účasti ľudu na moci a vládnutí na úrovni štátu, krajov, žúp, okresov, miest a obcí Slovenska.

Ústava SR prejde ďalšími závažnými zmenami v časti a/ postavenie politických subjektov a občianskych iniciatív v ústavnom politickom systéme, b/ volebný zákon a imperatívny mandát volených zástupcov ľudu (nebudú hlasovať podľa vlastného vedomia a svedomia ale podľa vôle voličstva), zákaz vytvárania eklektických predvolebných koalícií a volebných kandidátok.

Hlavný nedostatok demokracie v časti parlamentná a občianska participatívna (po starom priama) demokracia je konflikt na osi pravda verzus väčšina: Pravda nie je hlas väčšiny. Ide o politický hlas. Väčšina rovná sa len politická moc a sila. Ide o politickú totalitu väčšiny. Liberálna demokracia konflikt väčšiny a menšín ešte viac prehlbuje.

Novinka, vlastne už by existovala, ak by ústavný inštitút ľudového hlasovania (referendum, plebiscit) bol riadne funkčný a ústavne dostupný: Ľudové hlasovanie môže mať aj priamu ľudovú, občiansku zákonodarnú iniciatívu; môže si vyžiadať zákon a naopak, môže zákon odmietnuť, v závislosti na všeobecnom verejnom záujme hodnom osobitného spoločenského zreteľa.

Malá dôvodová správa. Ústava pozná len pojem referendum. Zmenu názvu jej druhého oddielu na ľudové hlasovanie, odôvodňujú tri druhy a formy priameho občianskeho zásahu, do spravidla koaličnej parlamentnej partokracie, spravidla s ústavnou väčšinou, čo znamená naplnenie ľudsko-právno-občiansko-politického princípu rovnaké zaobchádzanie a jeho uvádzanie do života v celom rozsahu dikcie ústavného Čl. 2 (1) „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

Záver: Ľudové hlasovanie na úrovni štátu, regiónov, samosprávnych krajov a miest a obcí Slovenska, tento vnútorný konflikt a deficit demokracie významne zmierni.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan