Je láska duševná porucha?

Na webe nájdete rôzne nepravdivé informácie o duševných poruchách aj, že WHO vraj už aj lásku zaradila medzi duševné choroby. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD/MKCH) dostala kód F63.9. Používatelia napríklad píšu, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila lásku do zoznamu duševných chorôb. Údajne sa to pripisovalo „poruchám návykov a pudov“ a podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD/MKCH) dostala vraj kód F63.9.
WHO definuje duševné zdravie ako stav duševnej pohody, ktorý ľuďom umožňuje zvládať stresové situácie v živote, napĺňať svoj potenciál, úspešne študovať a pracovať a prispievať spoločnosti. Je základom schopnosti človeka samostatne alebo v tíme robiť rozhodnutia, budovať a udržiavať dobré sociálne vzťahy a formovať svet okolo seba.
                                 
Poškodenie duševného zdravia je súhrnný pojem, ktorý zahŕňa duševné poruchy, rôzne druhy psycho-sociálnych postihnutí a iné duševne patologické stavy spojené s výrazným strádaním, funkčným poškodením alebo rizikom seba poškodzovania.
V medzinárodnej klasifikácii chorôb sú duševné poruchy a poruchy správania oddelené do samostatného bloku. Jedna z častí - F63 - je skutočne venovaná poruchám návykov a pudov, ktoré neboli zaradené do iných položiek (údaje sú uvedené na základe desiatej revízie MKN (MKN-10). V súlade s ICD-10 sú poruchy návykov a pudov charakterizované opakovanými činnosťami bez jasnej racionálnej motivácie, ktoré nie sú kontrolované a spravidla poškodzujú pacienta a ostatných. Takže sem patrí napríklad patologická príťažlivosť k hazardným hrám, podpaľačstvo (pyrománia), krádež (kleptománia), ťahanie za vlasy (trichotillománia) atď. Láska nie je uvedená v F63.9 - porucha návykov a pudov, bližšie nešpecifikovaná, ani v celej sekcii duševné choroby. Najbližšie sa ICD-10 k spomenutiu lásky dostáva položka „Strata milostných vzťahov v detstve“ v časti o faktoroch ovplyvňujúcich zdravie. Okrem toho v roku 2022 vstúpila do platnosti 11. revízia ICD, ICD-1, ktorej implementácia  sa začala aj v Rusku. V tejto verzii ICD je v zásade iné kódovanie chorôb.

Riaditeľ Inštitútu analytickej psychológie, psychiater a psychoterapeut Valerij Trofimov v rozhovore pre TASS poznamenal, že v prípade manickej lásky "môžeme hovoriť o odklone od konvenčnej duševnej normy. Takáto láska môže mať podobu lásky." Závislosť, „komplex fúzie“ so stratou vlastného „ja“, forma panovačnej posadnutosti až po prenasledovanie objektu lásky a samovražedné sklony pri absencii reciprocity. Takáto láska je často sprevádzaná žiarlivosťou, agresivitou, úzkosťou (anxieta), ambivalentné pocity voči objektu. Zamilovaná osoba sa neovláda, a preto sa často potáca medzi agresiou a depresiou, utopickými nádejami a zúfalstvom. V tomto druhu lásky sa zdá, že sa vytráca samotný predmet vášne – je takmer úplne založený na fantáziách a projekciách, a nie na skutočnej túžbe vedieť, prijať človeka, vybudovať si s ním férový, rovnocenný vzťah skutočnej intimity. To je však podľa odborníka len jedna z foriem lásky, ktorej vlastnosti sa nedajú rozšíriť na celý cit ako celok. Nazeranie na lásku ako na poruchu možno nie je jedinou mylnou predstavou o duševnom zdraví, ktorá sa o tejto téme šíri na sociálnych sieťach.

O duševných chorobách existuje veľa falošných stereotypov. A mnohí ľudia, ktorí nimi trpia, čelia stigme, diskriminácii a porušovaniu práv. Keďže duševné choroby môžu byť vnímané ako niečo hanebné a nevyliečiteľné a chorí ľudia ako nebezpeční, nestabilní či bezmocní. Podľa Valeryho Trofimova tu existuje toľko rôznorodých a jedinečných prípadov, koľko je ľudí, preto je nesprávne jednoznačne povedať, že akákoľvek duševná porucha nevyhnutne znamená sociálne nebezpečenstvo.
Stigma môže ľudí odradiť od hľadania pomoci pre duševné aj fyzické zdravie. Na základe odborných posúdení podmienok poskytovania psychologickej pomoci je preto možné konštatovať, že v súčasnosti je dôležité zlepšiť na jednej strane kvalitu zdravotníckych služieb a na druhej strane úroveň dôvery v ne zo strany ľudí, ktorí majú problémy.
Psychologička a Gestalt (celostná psychológia) terapeutka Daria Filippová pre TASS povedala, že niektoré duševné poruchy sú veľmi dobre kompenzované liekmi. Osobná a rodinná psychoterapia navyše dokáže okolo človeka s poruchou vytvárať priaznivú klímu, v dôsledku čoho môže byť v dlhodobej remisii a ochorenie si jeho okolie nevšimne.Napriek tomu, že v ruskej spoločnosti sú podľa niektorých odborníkov polárne pozície fixované na otázku hľadania pomoci od špecialistov, v posledných rokoch sa zvýšil dopyt po službách psychológov a psychiatrov. Ľudia, ktorí vo svojom živote prešli drastickými zmenami, potrebujú čas na prispôsobenie sa novým podmienkam, môžu v rozhovore s psychológom zvážiť situáciu z rôznych uhlov, osvojiť si komunikačné zručnosti bez toho, aby boli kritizovaní a cítili sa podporovaní.
Počas celého života človeka môžu rôzne faktory naše duševné zdravie jednak chrániť, ale aj naopak podkopávať. Výskyt duševných porúch môže byť spôsobený individuálnymi psychologickými a genetickými charakteristikami, ako aj nepriaznivými sociálno-ekonomickými okolnosťami. Ak sa obavy stanú obsedantnými, agresia vzniká od nuly a úzkosť zasahuje do života - to je dôvod, prečo vyhľadať pomoc odborníka. Podľa odborníkov možno manické prejavy lásky považovať za akúsi odchýlku od konvenčnej duševnej normy, no správy o tom, že láska je oficiálne považovaná za duševnú chorobu, nezodpovedajú realite. Na druhej strane, sú poznatky, že po odstránení označenia homosexuality ako medicínskej diagnózy v 90-tych rokoch Americkou psychiatrickou spoločnosťou na agresívny nátlak dúhoverj loby a neskôr aj WHO rovnako pod tým istým tlakom, bežia pokusy o vyradenie rodovej dysfórie zo zoznamu psyhiatrických porúch. Tá ale vykazuje eplicitné znaky diagnózy, spojenej s psychickým diskomfortom a nepohodou, na rozdiel od homosexuality a jej variantov či derivátov, kde ide o poruchy sexuality, sexuálnej orientácie a preferencií až k pedofílii, s pokusmi o jej dekriminalizáciu na základe reverzu (dobre informovaný súhlas dieťaťa so sexom s dospelou osobou na pozadí údajného základného práva na sex a sexuálny život maloletých, dokonca batoliat/detská pornografia, nekrofílii či gerontológii, ktoré môžu byť a sú vykonanými skutkami spoločensky nebezpečné. Kresťanské cirkvi na rozdiel od islamu homosexualitu akceptujú, za hriešnu majú praktickú sodomiu.
Ide tu aj o útok na definíciu pojmu ľudská normalita, ktorej zdroje treba hľadať v sociálnej filozofii, ideológii a politikách takzvanej novej neomarxistickej ľavice a neofašistickej ultraliberálnej ultraľavice. Hľadajte v politickom prostredí „zelených“ a progresívcov PS – Šimečku ml. a prezidentky Čaputovej.
Dezinformácia o láske ako duševnej poruche spadá ale do rámca dehumanizačných eugenických procesov (odľudštenie) v súvise s digitalizáciou, robotizáciou a vývojom technológií vedúcich k umelej inteligencii. Odkazujem na jej dvojakú jánusovskú tvár. Pánboh s nami a zlé preč! Amen.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Pozrite si štyri druhy lásky tu.