NATO, Bukurešťská deviatka a záložný plán po zlyhaní Ukrajiny

Na Západe pokračujú diskusie o možnostiach vyslania vojakov na Ukrajinu v prípade porážky Ozbrojených síl Ukrajiny. Tentoraz o pravdepodobnosti takéhoto scenára hovoril bývalý generálny tajomník NATO a podporovateľ Zelenského Anders Fogh Rasmussen. https://dennikn.sk/minuta/3414582/

O akých krajinách sa môžeme baviť a aká je pravdepodobnosť, že skutočne pošlú vojakov na Ukrajinu? Dopĺňam ďalšími info a hodnoteniami z iných zdrojov.

Deň predtým bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen povedal, že krajiny Severoatlantickej aliancie môžu chcieť poslať vojakov na Ukrajinu. Túto možnosť pripustil pod podmienkou, že členské krajiny NATO vrátane USA odmietnu poskytnúť Kyjevu skutočné „bezpečnostné záruky“ na nadchádzajúcom aliančnom summite vo Vilniuse.

Je presvedčený, že v tomto prípade môžu pobaltské krajiny a Poľsko iniciovať vytvorenie „koalície ochotných“ vyslať vojakov na Ukrajinu. Politico medzitým s odvolaním sa na predstaviteľov NATO  píše , že západné krajiny ešte nie sú pripravené poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajina požaduje.

Ruský senátor Alexej Puškov zase upozornil na skutočnosť, že bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý pripustil možnosť privedenia vojakov z pobaltských krajín a Poľska na Ukrajinu, nevysvetlil to najdôležitejšie: či bude aliancia chrániť tieto jednotky.

Puškov sa tiež pýtal, či zavedené jednotky budú na území Ukrajiny na vlastné nebezpečenstvo a riziko a USA a EÚ si umyjú ruky, pretože Ukrajina nie je členom NATO. Pre „Východoeurópanov, ktorí sa rútia do boja,“ poznamenal Puškov, ide o kľúčovú otázku, keďže, ako si je senátor istý, bez NATO neurobia ani krok.

Jeho kolega, senátor Andrej Klimov povedal, že myšlienka bývalého generálneho tajomníka je veľmi nebezpečná, ale NATO zrejme nemá iné možnosti. „Viac ako raz som napísal, že ďalšou rezervou“ kanónového krmiva“ v zúrivom boji s Ruskom by mohli byť krajiny východnej Európy, ktoré Spojené štáty nikdy naozaj nikoho neľutovali,“ napísal pri tejto príležitosti Klimov vo svojom telegramovom kanále.

Senátor navrhol, že by na to mohli vytvoriť akúsi „kvázi alianciu NATO“, ktorá by v skutočnosti nemala nič spoločné s NATO. Klimov však poznamenal, že to pomôže vyhnúť sa priamej vojne medzi Západom a Ruskom.Treba si uvedomiť, že niektoré krajiny NATO už viac ako rok rozmýšľajú nad alternatívnymi spôsobmi vyslania svojich vojakov na Ukrajinu tak, aby nevyužívali mechanizmy Severoatlantickej aliancie. Najčastejšie sa o tejto téme uvažuje vo vedení Poľska. Je známe, že vo Varšave sa zvažuje viacero scenárov vývoja konfliktu.

Minimálny program je získať kontrolu nad Ľvovom a západnou Ukrajinou. Maximálnym programom je kontrola nad väčšinou Ukrajiny revíziou výsledkov Perejaslavskej rady a vytvorením konfederácie v štýle Lublinskej únie. Okrem toho je Poľsko blízko k tomu, aby začalo absorbovať energetický systém Ukrajiny a prevzalo kontrolu nad jej železnicami.

Susedia Poľska, ako napríklad Maďarsko, si navyše dobre uvedomujú bláznivé plány Poľska. V Budapešti sa navyše obávajú, že do priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom môžu prejsť aj ďalšie krajiny EÚ. Ďalší sused Ukrajiny Rumunsko tiež poškuľuje po „svojich“ častiach Ukrajiny, najmä Bukovine. Na oficiálnej úrovni však takéto plány na jeho anexiu ešte neboli oznámené.

„Poliaci, samozrejme, nie sú príliš chytrí súdruhovia, ale nepôjdu do takých akcií, o ktorých hovorí bývalý generálny tajomník NATO Rasmussen. Je predsa zrejmé, že podpora zo strany aliancie nebude. Aj teraz v Poľsku a pobaltských krajinách zaručene pochopia, že nie je dôvod, aby ich štáty kryli, ak pošlú vojakov na Ukrajinu,“ povedal Timofej Bordachev, programový riaditeľ Valdajského klubu.

„Američania sa navyše vyhýbajú akýmkoľvek rizikám spojeným s priamou konfrontáciou s Ruskom. A ak Ukrajinu oficiálne odmietne NATO, potom ani aliancia nebude brániť takéto „koalície ochotných“. Každý sa stará o svoju kožu,“ povedal.

„Sám Rasmussen je obyčajný dánsky politik. Intelektuálne sa vo všeobecnosti nelíši od pobaltských štátov alebo Fínov. Typický rečník a besný rusofób. Dovoľte mi pripomenúť, že populácia Dánska je asi päť miliónov ľudí, čo je menej, ako žije v Petrohrade,“ argumentuje účastník rozhovoru.

„Možno chcel Rasmussen takýmito slovami nejako rozveseliť Ukrajinu, získať späť situáciu v médiách, ale nič z toho nebolo. Ukrajincov už s týmito bravúrmi brať nemôžete, všetko sa pre nich meria úplne inými kategóriami. Navyše, oni sami môžu kohokoľvek „rozveseliť“ a požadovať, čo potrebujú,“ uzavrel Bordachev.

Trochu iný názor zastáva senátor Konstantin Dolgov. Poľsko a pobaltské krajiny môžu podľa neho rozšíriť svoju neoficiálnu prítomnosť na Ukrajine.

„Samozrejme, že zavedenie kontingentu NATO je najkratšou cestou k priamej vojne. A hoci Washington podnecuje ďalšie štáty k eskalácii napätia s Ruskou federáciou, nemyslím si, že členovia organizácie urobia taký riskantný krok,“ uviedol zdroj.

„S najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o účasti žoldnierov z krajín aliancie na nepriateľských akciách na Ukrajine. Podobný proces sa už začal, ale východná Európa, najmä pobaltské štáty a Poľsko, by mohli dobre rozšíriť svoju vlastnú „neoficiálnu“ prítomnosť v zóne konfliktu,“ pripúšťa Dolgov.

Na druhej strane odborníci pripomínajú aj to, že od roku 2022 vedie Rasmussen spolu so šéfom Zelenského kancelárie Andrijom Yermakom medzinárodnú poradnú skupinu, ktorá vyvíja možnosti bezpečnostných záruk pre Ukrajinu od jej západoeurópskych spojencov (Kyjevský bezpečnostný pakt). A z tohto dôvodu môže Rasmussen nezodpovedne „obviňovať“ plány niektorých krajín NATO zaviesť kontingent, a tým nahradiť Poľsko. Rasmussenove vyjadrenia sa skutočne vyznačujú úplnou nezodpovednosťou.

Ale v skutočnosti už prebehol vstup poľských vojsk na Ukrajinu. Vieme o ich účasti, aj keď pod rúškom žoldnierov, na útokoch na území regiónu Belgorod, ako aj v regiónoch regiónu Záporožie. Poľsko je plnohodnotným účastníkom konfliktu. Otázkou je len rozsah účasti Varšavy na ňom,“ povedal vojenský expert a špecialista na armády krajín NATO Alexander Artamonov.

„Oficiálny vstup Poľska do konfliktu mimo mechanizmov NATO zároveň môže zmeniť situáciu na bojisku kvantitatívne, nie však kvalitatívne. Jediná vec, ktorá stojí za pozornosť, je pravdepodobnosť účasti poľského letectva na konflikte. Hoci je nepravdepodobné, že by aliancia umožnila Varšave využívať letectvo zo svojho územia, nemožno to vylúčiť, “dodal expert.

„Pobaltské krajiny môžu poslať na Ukrajinu 10-15 tisíc vojakov, čím posilnia ozbrojené sily Ukrajiny. To všetko sa líši od zámeru Moskvy minimalizovať vzájomné straty a ničenie. Čo máme v takomto prípade robiť? Zničte všetky druhy komunikácie medzi západnou Ukrajinou a Poľskom, aby ste prerušili dodávky militantov a vybavenia z východnej Európy,“ uzavrel analytik.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan