Výňatky z Rerczpospolita o proteste 4. júna vo Varšave

Za demokratický právny štát sa považuje politický systém, ktorého ľud je garantom riadiacej, zákonodarnej, výkonnej  a kontrolnej moci, vymedzuje jej rozsah a kompetencie, zaručuje občanom Listinou ľudských práv a slobôd a ústavou garantovaný výkon práv a slobôd. V takejto koncepcii štátu môžu všetky orgány a inštitúcie konať len v zákonom vymedzenom rámci a vykonávať im zverené právomoci na báze deľby a kontroly moci. Na druhej strane má ľud právo robiť všetko, čo zákon nezakazuje.

Dôležitým prvkom právneho štátu je fungovanie od výkonnej moci nezávislých súdov. Sú v právnom štáte inštitúciou, ktorá má garantovať ochranu občianskych práv a slobôd.

Podľa článku 2 Ústavy Poľskej republiky z roku 1997 „Poľská republika je demokratický právny štát, ktorý uplatňuje princípy sociálnej spravodlivosti“.

Kritici vládnej strany Právo a spravodlivosť v posledných rokoch obviňujú túto stranu z podkopávania právneho štátu, čo sa má prejaviť predovšetkým v aktivitách spojených s reformou inštitúcií súdnictva. Podľa kritikov týchto reforiem zmena spôsobu menovania sudcov v Poľsku (do roku 2017 sudcov volila justícia, teraz to de facto robí parlamentná väčšina) vedie podľa kritikov týchto reforiem k podriadeniu súdnictva výkonnej moci. Nástrojom takejto podriadenosti má byť mechanizmus vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom, vytvorený počas reforiem vládnej strany  PiS. Čaká sa na rozsudok súdu v Luxemburgu o poľskej súdnej reforme. Hoops! A je to tu: nie je v súlade s právom EÚ.

Pochybnosti o dodržiavaní zásad právneho štátu v Poľsku sú dôvodom, prečo Európska komisia nezačala presúvať prostriedky z Fondu obnovy do Poľska.

Prieskum: "Myslíte si, že Poľsko je v súčasnosti demokratickým právnym štátom?“ Výsledok: Viac ako 40 percent Poliakov si myslí, že Poľsko dnes nie je právny štát. Účastníkov ankety SW Research sa Rzeczpospolita opýtal, či je podľa nich Poľsko v súčasnosti demokratickým štátom riadeným zákonom. Na túto otázku odpovedalo „áno“ 22,8 %. respondentov. Odpoveď „áno, hoci je ohrozený právny štát“ zvolilo 28,9 percenta výsledkov prieskumu. Odpoveď „nie“ zvolilo 40,4 percenta respondentov. 7,9 percenta respondentov nemajú na túto vec žiadny názor.

Každý druhý človek nad 50 rokov sa domnieva, že Poľsko v súčasnosti nie je demokratickým štátom riadeným zákonom. Rovnakého názoru je takmer polovica respondentov (48 %) s vyšším vzdelaním a o niečo menšie percento (46 %) respondentov s príjmom nad 5 000 PLN v čistom. Takmer šesť z desiatich ľudí (55 %) žije v mestách nad 500 000 obyvateľov. obyvatelia majú výhrady k stavu poľskej demokracie, komentoval výsledky štúdie Piotr Zimolzak, podpredseda správnej rady výskumnej agentúry SW Research.

Poznámka editora: Katolícke Poľsko najmä uctievaním kultu Márie ako štvrtej božskej osoby, Bohorodičky, má blízo ruskému protestantskému pravosláviu. Vytvára zvláštny typ zmiešaného katolícko-protestantského náboženstva, pričom tieto prvky vykazuje aj slovenský mariánsky katolicizmus, v oboch prípadoch ide o nakročenie k kresťanskej heréze. Sekulárne Poľsko je ale príliš viazané na náboženstvo, od čoho sa odvíjajú aj vládne politiky PiS vo vzťahu k kultúrno-etickým otázkam vo vzťahu k agende potratov a práv LGBTIQ+++ osôb a skupín.

Chce to zdravý rozum a dva zákony: 1. Zákon o umelom ukončení tehotenstva musí taxatívne vymenovať kvalifikované dôvody pre potrat; 2. Zákon o práve na život tzv. nehetero osôb v páre a spoločnej domácnosti s právnym príslušenstvom. 3. Manželstvo musí ostať zväzkom muža a ženy s odkazom na kultúrno-historické a duchovné dedičstvo Európy s odkazom na exaktnú antropológiu. 

Takzvané európske hodnoty EÚ na báze Lisabonskej zmluvy a Charty práv EÚ nemajú nič spoločné s pôvodným úmyslom otcov zakladateľov Európskej únie, ktorým šlo o hospodársku, ekonomickú a obchodnú mierovú spoluprácu členských štátov s ich nedotknuteľným vnútorným právom na základe parlamentnej demokracie, ich suverenity a zvrchovanosti.
EK a EP dnes voči Maďarsku a Poľsku je diktát, ktorý ani vo vzťahu k Maďarsku „nem dopadne dobre“. Suverénom vo vzťahu k EÚ je maďarský a poľský ľud ako garant moci v štáte a spôsobu jeho existencie v EÚ, čo znamená, že tieto veci treba postaviť z hlavy na nohy.
Česká vládna politická reprezentácia, salámovou metódou nakročené má od registrovaných partnerstiev (2006) k manželstvám párov rovnakého pohlavia. Slovensku predbežne nič podobné "nehrozí"; manželstvo má v ústave definované ako zväzok muža a ženy. 
Na Slovensku ale treba dôsledne uviesť do života Čl. 1 odsek 1 Ústavy: "Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu" v oboch položkách, ktoré slovenskú spoločnosť nielen rozdeľujú ale rozbíjajú. Prezidentkina ministerka spravodlivosti Dubovcová, s Patakyovou obe bývalé LGBTIQ+++ aktivistické ombudsmanky,  na ministerstve vztýčila dúhovú vlajku. Prezidentka svojvoľne zostavila a vymenovala svoju vládu, čím porušila Č. 111 Ústavy, pričom slovenská ústava "vládu odborníkov" (dočasná, úradnícka vláda) nepozná.

Veriacej aj nábožensky neutrálnej a oprávnene frustrovanej a deprivovanej časti spoločnosti v Poľsku pretiekol pohár trpezlivosti, k čomu treba pridať aj problém: vládna moc si privlastňuje spravodlivosť a súdnictvo. Tento uzol treba rozseknúť jesennými parlamentnými voľbami.
Za daných okolností to platí aj pre Slovensko. Žiaľ, bez zmeny politického systému, artikulovanej novou druhou ústavou, Zoščenkov kolotoč bude pokračovať od volieb k voľbám, až úplne stratia zmysel a politický systém sa úplne rozpadne (teória systémov) a na jeho troskách, poťažmo v jadrovom konflikte, zanikne.
Súčasný politický systém umožňuje všetko: od politickej korupcie, krádež a tunelovanie moci.

Konflikt USA a Ruska a doň vtiahnutej EÚ prostredníctvom už nie obrannej ale útočnej Aliancie NATO, jeho vývoj a následky, tu „neriešim“.

Ak treba bojovať proti hybridným a dezinformačným hrozbám z východu, platí to aj pre prípadné ovplyvňovanie volieb Západom. Týka sa to aj médií, diktujúcich ľudu povinnú ideologicko-politickú verejnú mienku a názor.
Nielen opozíciu totiž zmobilizovalo prijatie nového zákona, ktorým sa zriaďuje deväťčlenná komisia, ktorá má vyšetrovať ruský vplyv v Poľsku, tresty odňatia slobody a zákaz politickej činnosti. Do ulíc hlavného mesta prišlo protestovať pol milióna ľudí, protesty boli aj v iných mestách...

Poľské protesty masovosťou boli blízke protestom v roku 1989. Slovensku nič podobné predbežne „nehrozí“.

Pekne pozdravujem.

Juraj Režo alias notorickyobcan

Čerpané zo zdrojov tu a tu.