Valerij Pjakin a izraelsko-palestínsky konflikt prvá časť

Zdravím našich vážených divákov, poslucháčov a kolegov v štúdiu. Dnes je 16.10.2023. Jednou a prakticky hlavnou témou je v médiách teraz palestínsko-izraelský konflikt, ktorý stále zosilňuje, je rozdúchaný a v súvislosti s tým tu je otázka. Stojí svet na hrane? Je to tak? Na hrane čoho? To je veľká, veľká otázka. A problém je v tom, že pri všetkej tej strašnej tragickosti udalostí prebiehajúcich teraz na Blízkom východe vo vojne, ktorú vedie Izrael proti obyvateľstvu sektora Gaza… práve toto prebieha, genocída civilného obyvateľstva. Aj pri všetkej hrôze tej situácie, je potrebné si uvedomovať, že kľúčové udalosti, ktoré určujú nielen budúcnosť Ruska, ale celého sveta, rovnako ako predtým prebiehajú na bojiskách špeciálne vojenské operácie a okolo toho, čo sa deje… v politických udalostiach točiacich sa okolo tiež jednej špeciálnej operácie. A v tomto ohľade tie udalosti prebiehajúce na Blízkom východe tak či onak súvisia s udalosťami okolo špeciálnej vojenskej operácie na Okrajine, len vzdialene a okrajovo. Tam začala otvorená genocída ruskojazyčného obyvateľstva v roku 2014...


Pritom si musíme uvedomovať, že tie udalosti v Izraeli majú historicky hlboké, fundamentálne základy. Tie súčasné udalosti plynú z histórie. V tých udalostiach v Izraeli sa ako v kvapke vody odrážajú všetky zložky: štátne záujmy, hoci Izrael je projektovo skonštruovaný štát, nadnárodné záujmy zastúpené americkou štátnou „elitou“ a USA ako celosvetovým žandárom, a globálne záujmy zastúpené globálnym prediktorom, a preto musíme podrobnejšie prebrať, čo sa deje.

Pretože teraz keď sa pozriete na rôznych tých analytikov, politológov, ktorí by sa skôr mali nazývať polithňupmi už z toho jednoduchého dôvodu, že z ich hľadiska prebieha chaos, či už riadený alebo neriadený, ale je to pre nich chaos. Tak predovšetkým, ako chaos to môže vyzerať z jednej úrovne riadenia, keď vidíte, že niekto sa o niečo snaží, niekam beží a nerozumiete tomu. Lenže z inej úrovne riadenia už je všetko zrozumiteľné, vidíte, kto kam beží a ako, ako je organizované to, aby sa tí ľudia rozbehli kam majú.

Takže keď sa hovorí o organizovanom chaos, tak… Chaos nemôže byť organizovaný. Organizované môžu byť procesy riadenia, a tá skutočnosť, že sú z určitej úrovne vnímané ako chaos, znamená, že sa človek označujúci to za organizovaný chaos jednoducho nedokázal pozdvihnúť vo svojej úrovni natoľko, aby týmto procesom porozumel, a preto ich vníma ako chaos.

V Izraeli žiadny chaos nie je a nedochádza tam k žiadnym náhodným udalostiam. Všetko sa tam veľmi presne rysuje. Zoberme si štátnu úroveň Izraela, čím je zaujímavá? Štát Izrael sa napriek rezolúcii Rady bezpečnosti OSN o zriadení dvoch štátov Palestíny a Izraela postupne zmocnil územia, ktoré malo patriť Palestíne, a všade tam je teraz izraelské územie.

Izrael svojím konaním v mnohom… On to ani tak nebol Izrael, kto neumožnil sformovanie palestínskeho štátu, ako skôr nadnárodné konanie, ale je to tak, že Izrael v mnohom neumožnil sformovanie palestínskeho štátu výslovne svojím konaním.

A teraz je Izrael v unikátnej situácii. Ak zlikviduje sektor Gazy, tak bude celý zvyšok toho palestínskeho štátu pohltený Izraelom automaticky. A to tým skôr, ak bude Izrael údajne právom bojovať proti tým, ktorí sa dopustili tých hrozných zločinov. A tie zločiny, ktorých sa dopustil Hamas, boli skutočne beštiálne, a to úplne účelovo. Lenže odpovedať rovnakými zločinmi, ako to robí Izrael, je ešte väčší zločin pred svetom i ľudstvom.

A my o tom teraz budeme hovoriť. V čom spočíva tá podstata? Ak sa Izraelu naskytla možnosť úplne zlikvidovať prítomnosť organizačných foriem, štátna organizácia, ktorá nie je pod kontrolou izraelského štátu a on má záujem, toto na „svojom“, údajne svojom území zlikvidovať, tak bude hľadať metódy, ako to urobiť.

A keď sa na to pozrieme z úrovne organizácie štátov, tak uvidíme, že sa jedná o jasnou dohodičku medzi Hamasom a izraelským štátom.

Ja nehovorím o tom, že s konkrétnymi osobami. Benjamin Netanjahu, aby dobre zohral svoju úlohu, o tom nesmel byť informovaný. U nás si kto vie prečo myslí, že štát zastupujú ľudia, ktorí sú najviac na očiach verejnosti. V skutočnosti fungovanie štátu organizujú ľudia, ktorí nie sú v zornom poli širokých más ľudí, ale nachádzajú sa na dosť vysokej úrovni štátneho riadenia. Sú to spravidla druhé alebo dokonca tretie osoby v rôznych štátnych inštitúciách, rovnako ako samotné tie inštitúcie. Ako napríklad tajné služby, ktoré môžu pracovať na základe vlastného programu a sledovať ciele, ktoré sa oficiálne rozchádzajú s tými štátnymi. Ako to napríklad robila KGB ZSSR, ktorá pracovala na rozčlenení štátu, ktorá sama formovala všetky tie národné fronty, ktoré potom zabíjali Rusov a zabezpečovali príchod k moci nacionalistických elementov, akým bol napríklad Elčibej v Azerbajdžane, Gamsachurdia v Gruzínsku alebo Landsbergis v Litve, to všetko boli ľudia KGB. Tí boli sformovaní KGB, pracovali v jej rámci, a preto sama KGB pracovala na rehabilitácii nacizmu! To je fakt!

Takže vykladať, že sa niekto dostal k moci všeľudovým hlasovaním, zastupuje štát a všetko riadi, nie je žiadna pravda, jednoducho to tak nie je! Trump vyhral všeľudové hlasovanie a dokázal riadiť USA? Aj druhýkrát ho zvolili vo všeľudovom hlasovaní, a to už mu ukradli dokonca aj to víťazstvo. Bidena nikto nepodporuje, ale jeho riadenie je celkom úspešné.

Keď sa pozrieme na Rusko, tak Putin má podporu ľudí, a napriek tomu vidíme absolútnu sabotáž na úrovni štátneho riadenia. Len si to vezmite, Putin konkrétne povedal, že žiadna ekonomická zložka v tom, aká je výška základnej úrokovej sadzby a vo výške menového kurzu národnej meny, nehrá rolu. Sú to jasne regulované parametre na základe politických dôvodov. A kto to robí? A aké sú to dôvody, ak to vedie na likvidáciu ekonomiky štátu a jeho zotročovanie?

Takže keď sa tieňový štát dostane do konfliktu s nadnárodným riadením, musí sa to nejakým spôsobom vyriešiť.

V USA boli zavraždení štyria prezidenti. Jednoducho ich zabili. Posledným zavraždeným bol Kennedy. A čo? Všetci vedia, že to urobili americké tajné služby.

Takže keď je v davo-„elitárskej“ spoločnosti potrebné vykonať nejakú operáciu, ľudské obete, ktoré sa majú stať odôvodnením danej operácie, nehrajú žiadnu úlohu. Naopak, čím viac ľudí zomrie, tým lepšie. Len si spomeňte na 11. septembra 2001 a na to, koľko ľudí tam zomrelo. A koho okamžite označili za vinníka toho útoku? Irak. Lenže na to neboli v plnej miere pripravení, aby šli proti Iraku, ktorý mal príliš silný potenciál, takže sa doň pustili až v roku 2003.

A pretože museli nejako vybiť napätie a odsunúť zatiaľ ten Irak, tak koho potom označili za vinníka? Afganistan. A kto počítal tie obete v Afganistane? A že ho bombardovali poriadne! A čo tá dvadsaťročná okupácia Afganistanu? Kto si to zodpovie? Oni sú predsa pánmi sveta a robia si, čo chcú. Prečo o tom hovorím?
Pretože tie obete, ktoré zomreli a ďalej umierajú v Izraeli, boli naprogramované výslovne na štátnej úrovni. To znamená, že na nich kývli výslovne zo štátnej úrovne, čo ale neznamená, že keby nekývli, tak by to teraz prebiehalo inak.

Aby sme tomu porozumeli, je nutné sa pozrieť, kto vystupuje ako oponent Izraelu v tomto konflikte. Akonáhle došlo k tomu útoku Hamasu, tak sa odvšadiaľ okamžite, od všetkých štátnych činiteľov z príslušného rozdeľovníka začalo ozývať, že za to môže Irán. To vyvoláva otázku, čo s tým má spoločného Irán? „No, to je predsa jasné, kto by o tom mohol pochybovať? Samozrejme v tom má prsty Irán...“

Položili túto otázku Kirbymu a ten priamo odpovedal: „Áno, môže za to Irán. Ale aj keď aktívne hľadáme dôkazy, výzvedné údaje, fakty poukazujúce na konkrétnu účasť Iránu

v plánovaní a financovaní týchto útokov, tak sme ich zatiaľ nenašli. Je však isté, že za to môže Irán.“ To znamená, že cieľom týchto udalostí sa má stať zatiahnutie Iránu do vojny

a rozpútanie veľkej vojny, ktorá zachváti Blízky a Stredný východ, Strednú Áziu. V tom vidí svoje východisko americká štátna „elita“.

Ak sa pozrieme na to, ako sa teraz správa Izrael, tak ten hryzie všetky, úplne všetkých: Libanon s Hizballáhom, Sýriou, Egyptom, Iránom, všetci sú vinníkmi a všetkých potrestajú. Ale hlavný je Irán a obviňujú práve ten, že za útokmi Hamasu stojí on. Topornejšiu lož si už vymyslieť nemohli. A nejde ani tak o to, že Irán, to sú šiiti a Hamas sunniti, nie, v politike sa často stáva, že tie či ony organizácie, štáty spolupracujú aj napriek rozdielom v politických záujmoch a používaných metódach, ak majú spoločného nepriateľa, alebo ak zhodujú sa práve v niečom ich taktické záujmy.
To znamená, že k určitým kontaktom medzi Iránom a Hamasom muselo zákonite dochádzať. Ale akého druhu to boli kontakty a aký vplyv mohli mať na tú súčasnú situáciu?

A tu všetci politológovia zrazu prichádzajú o reč a mlčia. A o čo ide? Ono ide o to, čo je vlastne tá organizácia Hamas zač. Všetci poukazujú na Moslimské bratstvo a tým končia. A aké sú dejiny Hamasu? Keď sa musela Veľká Británia stiahnuť z Blízkeho východu a ďalších týchto území, tak britské tajné služby založili organizáciu Moslimské bratstvo. To je začiatok 20. storočia, obvykle sa hovorí o dvadsiatych rokoch 20. storočia. Odvtedy bolo Moslimské bratstvo vždy pod kontrolou britských tajných služieb. Ale v určitej etape, a my vieme o spolupráci tajných služieb Veľkej Británie a USA, len si spomeňte napríklad na životopis nášho slávneho rozviedčika Kima Philbyho. Ako kvôli určitej práci pre britskú rozviedku odchádzal na služobné cesty do USA. Takže tieto tajné služby spolupracujú a v určitej etape sa táto tajná služba podelila o svoj nástroj so svojimi americkými kolegami.

USA, to nie je mozgový trust ani mozgové centrum, to je rovnako ako predtým vo Veľkej Británii a USA, to je jej výkonný nástroj. A práve napriek tomu Moslimské bratstvo USA organizovali celý ten útok proti Maghrebu a Blízkemu východu. To bol ich nástroj na vyvolanie „arabskej jari“, ktorá sa „zasekla“ v Sýrii.

Čo sa týka Hamasu, tak táto organizácia sa objavila ako protiváha Organizácie pre oslobodenie Palestíny, keď sa v roku 1964 rozhodlo, že bude založená táto organizácia, na základe ktorej bude sformovaný štát.

Tým nástrojom na sformovanie Hamasu boli izraelské tajné služby, ktoré najskôr založili určitú charitatívnu organizáciu pre rozšírenie svojho vplyvu v arabskom prostredí, a potom ju postupne transformovali v politickú organizáciu. Pričom tie väzby ako samotného Hamasu, tak aj jeho podriadených štruktúr, na izraelský štát neboli nijako zvlášť skrývané, prebiehalo dokonca aj štátne financovanie rôznych programov Hamasu. Na tej tvorbe Hamásu sa v záverečnej etape, to bol rok 1987, podieľala aj KGB ZSSR. Jej úlohou bolo nejakým spôsobom spojiť Hamas s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny. A táto provokačná vec...
My vieme, že KGB ZSSR robila veľa pre to, aby rozložila ZSSR.
Napríklad ten spoločný program KGB a CIA, v ktorom vychovávali budúcich „reformátorov“, takých ako Čubajs, Aven a ďalších v tom Viedenskom inštitúte. To už sú voľne dostupné informácie. Ono by zas o tak veľa nešlo, lenže akonáhle bol založený Hamas, tak na Západe už nepovažovali za potrebné hrať so ZSSR dlhodobé hry. Zdalo sa im aj s ohľadom na Blízky východ, že akonáhle nebude ZSSR, akonáhle bude oslabený, už nebude nutné s tou Organizáciou pre oslobodenie Palestíny vôbec bojovať, a preto už naň nemusí brať ohľad. A Hamas svoj bojový krst, svoje bojové skúsenosti získal v boji proti sovietskej armáde v Afganistane. Kvôli tomu sa tiež nepodarilo pevne spojiť

Hamas s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny. Hlavný stan Hamasu sa však nachádzal v sýrskom Damasku. Hamas okamžite vystúpil proti tej Organizácii pre oslobodenie Palestíny.

A Organizácia pre oslobodenie Palestíny a jej bojové krídlo Hizballáh sa vymedzovali výlučne ako štátne inštitúcie a tým pádom odmietali terorizmus. A oni, aby mohli bojovať proti sformovaniu palestínskeho štátu, potrebovali štruktúru, ktorá by sa vymedzila čisto ako teroristická a vo svete bola vnímaná výslovne ako teroristická. A práve túto úlohu plnil Hamas. Keby sa podarilo nejako spojiť Hamas s tou Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, a Fatahom, tak by všetky tie zločiny... a bol to práve Hamas, kto sa dopúšťal tých teroristických útokov v Izraeli, pričom vždy v koordinácii s vnútornými politickými udalosťami Izraela. Akonáhle bolo nutné niekoho niekam pozdvihnúť, alebo vyvolať nejaké napätie, okamžite dochádzalo k teroristickým

útokom zo strany Hamasu.

Takže keby došlo k tomu spojeniu s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, tak by všetky zločiny, všetky tie teroristické útoky, ktorých sa dopúšťa Hamás, boli pripisované politickej štruktúre Organizácia pre oslobodenie Palestíny a tá otázka sformovania palestínskeho štátu by tak pomaly sama uhasínala.

Ale ja opakujem, že k tomu nedošlo. Pretože to, že tá štruktúra Hamas začala priamo bojovať so Sovietskym zväzom, pripravilo KGB o možnosť pracovať na tomto jej začleňovaní. Nikto vo svete by to nepochopil: „Oni bojujú proti vám a vy ich podporujete?! A pokúšate sa ich spojiť s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny?!“ To by bola úplne nezmyselná situácia, preto k tomu tiež nedošlo. A keby k tomu došlo, tak by to vyriešilo otázku sformovania palestínskeho štátu, teda to, kvôli čomu bol Hamas vytvorený. To, že tá Organizácia pre oslobodenie Palestíny Fatah a Hizballáh bojovali proti terorizmu zo strany Hamasu,

priznávajú všetci. Pretože Hamas sa niekoľkokrát pokúšal vykonávať teroristické akcie z územia pod kontrolou Organizácie pre oslobodenie Palestíny, ale oni im v tom okamžite bránili.
V roku 2007 Hamas vykonal štátny prevrat v sektore Gazy a vykonal genocídu všetkých členov Fatah, teda členov Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Jednoducho ich tam všetky vyvraždili.

Potom sa ten sektor Gazy dostal plne do rúk tejto teroristickej štruktúry, ktorá odmieta vytvorenie palestínskeho svetského štátu. A na základe tejto zámienky bojovala proti vytvoreniu akéhokoľvek palestínskeho štátu a zároveň viedla vojnu, akoby vojnu proti Izraelu, a to výlučne teroristickými metódami.

A Izrael tým, že sa postupne zmocňoval stále ďalších a ďalších území to postupne doviedol k tomu, že... stačí sa pozrieť na mapu, je ich na internete mnoho, kde je vidieť, že západný breh Jordánu už nie je uceleným štátnym útvarom.

Zostali tam už len jednotlivé ostrovčeky. A na základe odmietania toho, že by tento národ mohol mať svoj štát, pretože sa skladá z teroristov, by bolo možné aj tie veľmi rýchlo zlikvidovať.

Ale hlavne sa dá na základe tejto omáčky zlikvidovať sektor Gazy tým najsurovejším spôsobom, ako to tiež bolo vykonané. A tu sa Izrael predviedol ako skutočne hlboko nacistický štát.
A keď vidíme tú situáciu, to, čo sa teraz deje v Izraeli, tak to predsa nie je nič prekvapujúce. V sovietskej dobe sa dosť tvrdo pracovalo na odmietaní sionizmu. Snažili sa ten jav sionizmu preskúmať, aj tie následky, ku ktorým vedie. A také práce ako Pozor sionizmus alebo O triednej podstate sionizmu sú dosť solídnymi prácami, ktoré dokazovali, že v sionizme nejde o sformovanie národného štátu, že je to založené výslovne na nacistickej nenávisti k iným ľuďom. Ako to teraz môžeme pozorovať.

Len sa pozrite, ako tá situácia vyzerá. Sektor Gazy je v totálnej blokáde. A čo vyhlásili? Že nebudú mať plyn, elektrinu ani vodu. Ale to je predsa genocída. To je genocida. Za zločiny zločincov, ktorí mimochodom ten štátny prevrat v sektore Gaza vykonali s pomocou izraelských tajných služieb, bol vinníkom označený celý národ.

Ale ono sa ukazuje, že izraelskí politici ho za národ nepovažujú, pre nich sa Palestínčania ľuďom len podobajú, sú to divoši. A z hľadiska západnej mentality je možné s divochmi nakladať akokoľvek.

Keď v roku 1918 Angličania použili chemické zbrane proti Červenej armáde a presnejšie proti civilnému obyvateľstvu, ktoré by podľa ich názoru podporovalo červených partizánov a Červenú armádu, vyvolalo to v Anglii určitý skandál, ktorý Churchill komentoval nasledovne: „Použitie chemických zbraní proti primitívnym národom, proti divochom nie je len oprávnené, je to priam žiaduce. A tak nechápem, prečo niekto robí problém z toho, že proti Rusom boli použité chemické zbrane.“ Kolonizátori ich v Afrike proti miestnemu obyvateľstvu používali často, bolo toho veľa. A teraz pozorujeme reálny nacizmus, čistý nacizmus.A za vinníkov všetkého sú označení ľudia, obyčajní ľudia. Za zločiny niekoho iného vinníkom označili všetko obyvateľstvo, povedali, že celý národ je vinný tým, čo sa stalo.

Mao Ce-tung povedal, že moc je na konci pušky. Áno, na šiestej priorite sa môžete moci zmocniť prostredníctvom hrubej sily, pomocou zbraní. A teraz si predstavte situáciu, že niekde žijú ľudia svojim obyčajným životom, a zrazu sa v tom mieste, kde žijú, riadenie všetkých procesov celospoločenského významu, štátu splnomocní určitá skupina, ktorá má silové zdroje, aby sa vysporiadala s kýmkoľvek. A tí obyčajní ľudia nie sú ozbrojení, nemajú prostriedky, ako sa postaviť tejto organizovanej sile. A ako tú otázku stavia Izrael? Že keby tých teroristov medzi sebou nechceli, tak by ich zvrhli. Lenže aby ich zvrhli, musia mať určitý stimul. A aký stimul im poskytoval Izrael? Neustále organizoval rôzne blokády, neustále územne obmedzoval Palestínčanov, neustále ich utláčal. A zrazu sa objavila určitá sila, ktorá začala organizovať život a celkom zrozumiteľne vysvetľovala: „Deje sa to preto, že nás Izraelčania utláčajú!“ A v podstate sa tak väčšina obyvateľstva stáva rukojemníkom danej skupiny, a navyše je označená za vinníka. Lenže Západ takto konal vždy.

A v tomto ohľade sa Izrael ničím nelíši od Britov alebo Američanov, ktorí rozbombardovali Drážďany a bombardovali ďalšie nemecké mestá. Oni tiež bombardovali výslovne civilné obyvateľstvo.

Keď Američania ničili bombardovaním Tokio tak, aj keď to neboli jadrové bomby ako v Hirošime a Nagasaki, zahynulo tam viac ako 100 tisíc ľudí pod obyčajnými bombami. Likvidovali tak výslovne civilné obyvateľstvo.
A Izrael používa tie isté metódy, pričom na fašistickom, otvorene ohlásenom fašistickom základe. Keď pripraví národ o možnosť žiť, keď ho pripraví o možnosť vôbec nejako prežívať na danom území vďaka tej blokáde…

Veď sa pozrite, ako tá situácia vyzerá. Sektor Gaza by potreboval 500-550 MW elektrickej energie a dostával 205 MW, to hovorím po pamäti, 125 MW dostával z... no z toho, Izraela, 60 MW si generoval sám v elektrárňach a 20 MW predstavovali rôzne alternatívne takpovediac obnoviteľné zdroje, slnečné batérie, veterníky a dodávky z Egypta. Oni ich teraz pripravili o dodávky elektriny, ale aj tak to hneď vyvoláva otázku, to je teda zaujímavé, a kde sú teda tie výroby? Tie „rozsiahle“ servisné dielne v podzemí, tie moderné závody, ktoré môžu vyrábať tanky, lietadlá, rakety a všetko ďalšie? Keď nemajú dostatok elektrickej energie?

Zo všetkého dostupného objemu vody v sektore Gazy je 70% voda technická, ktorá nie je pitná. A väčšina pitnej vody bola fakticky dodávaná opäť z Izraela. Aj keď pod sektorom Gazy

je v hĺbke pitná voda, lenže zariadenie, ktoré by sa k nej mohlo prevŕtať sektoru Gazy nedodali, Izrael ho nedodal. To znamená, že tento sektor bol vždy udržiavaný na háčiku, aby ho mohli kedykoľvek odpojiť a ľudia tam nemohli v pokoji žiť. Aj pri všetkej netvornosti blokády Leningradu, tam nejaký ten prístup k vode mali. Keď ľudí pripravíte o prístup k vode, tak je to jednoducho genocída, absolútna a nepokrytá. A Izraelčania to ohlásili úplne priamo. A teraz prejavujú svoju veľkodušnosť a hovoria im: „Odíďte! Dávame vám 24 hodín, aby ste odišli z mesta na juh, k Egyptu.“ Nehľadiac na to, že milión ľudí jednoducho nemôže za tú dobu odísť a presunúť sa niekam, vôbec niekam napríklad len s najpotrebnejšími vecami, za jeden deň to jednoducho nie je možné urobiť! Čo navyše robia Izraelčania? Pokračujú v bombardovaní! Metodicky rovnajú sa zemou štvrť za štvrtou. Priamo ohlásili, že v sektore Gazy nezostanú žiadne obydlia, že tam budú len stany. A rovnajú sa zemou všetko, metodicky, a likvidujú civilné obyvateľstvo. Keď už ste akoby určili nejaký humanitárny koridor, tak aspoň prestaňte s tým bombardovaním, ale to nie, oni ďalej bombardujú. Tak dobre, ľudia, aby nezahynuli v meste pri bombardovaní, začínajú odchádzať. Nechávajú tam všetko a berú si len niečo málo osobných vecí, doklady a odchádzajú, naľahko len s malými taškami. A nechávajú ich Izraelci odísť? Nie! Veľmi dobre vidia, že sa po ceste pohybuje kolóna civilného obyvateľstva, že idú pešo ženy s deťmi, a napriek tomu úplne účelovo proti tejto kolóne zaútočilo izraelské letectvo! Úplne zámerne! Takže na jednu stranu hovoria: „Odíďte, my vás bombardujeme a budeme to robiť ďalej!“ A keď sa ľudia pokúšajú odísť, tak ich znovu bombarduje letectvo. A izraelskí politici nám

vysvetľujú: „Čo si myslíte? Aká môže byť zhovievavosť k tým

zvieratám, čo sa ľuďom len podobajú? Veď sa proti nám dopustili tak strašných zločinov!“ Je jeden takýto výrok pripisovaný Karlovi Marxovi: „Trest za previnenie/zločin nesmie byť odpornejší ako sám zločin. Negatívny postoj k zločinu sa nesmie premeniť v negatívny postoj k zákonu.“ A tu sa dostávame k veľmi zaujímavému okamihu: Aké zločiny a prečo boli vykonané? A presnejšie s akým cieľom? Takže my vieme, že hlavnou údernou silou, ktorá prináša veľké problémy bojovým jednotkám Hamasu a oveľa väčšie nešťastie civilistom, je letectvo. Letectvo vždy bolo nebezpečné. A keď nám hovoria, že Hamas musel počítať s odpoveďou Izraela, tak musel počítať aj s tým, že Izrael bude aktívne používať svoje letectvo. Čo by mal v takom prípade urobiť? Maximálne minimalizovať možnosť odvetného útoku pri vykonaní svojej akcie. Ak by chcel demonštrovať, že bojuje za vytvorenie svojho štátu. Lenže demonštrované bolo niečo trochu iné, ja by som dokonca povedal, že úplne iného. Len si to vezmite, z piatich, teda z deviatich izraelských leteckých základní ich je päť v dosahu bojovníkov Hamas. Ale toho prvého dňa bojovníci Hamasu nezaútočili ani na jednu leteckú základňu. A pritom práve ten prvý deň bol najúspešnejší, mohli sa dostať k lietadlám a zničiť ich v hangároch, mohli zničiť infraštruktúru, mohli vykonať veľmi silný útok. Mohli toto všetko ti z Hamasu urobiť? Mohli! Veď na tých paraglajdoch doleteli do iných pozemných základní, kde sa zmocňovali tankov Merkava a vykonávali ďalšie akcie. Tak prečo nezaútočili na jedinú leteckú základňu? A kam bolo odoslaných najviac síl, ktoré vyvolali najväčší medzinárodný ohlas? Na ten festival, hudobný festival, kam sa zišli ľudia z celého sveta a práve tam zaútočili na neozbrojených ľudí, ktorí prišli z celého sveta, a to tými najsurovejšími spôsobmi. O tej dievčine z Nemecka s tetovaním, ktorá ležala s neprirodzene vykĺbenými nohami na nákladiaku, natočili video a robili tam ďalšie hrozné veci.

Veď najviac mŕtvych ľudí bolo práve tam, tam bol vedený ten hlavný úder. Ukazovali, ako pristávajú s tými paraglajdmi a začínajú strieľať civilistov. V Izraeli, kde sú všetci ozbrojení, zrazu ten festival nebol ochraňovaný a ľudia tam boli bez zbraní, hoci bežne izraelskí vojaci chodia vo svojom voľne na diskotéky so zbraňami. A tu sa niekto dobre postaral, aby Hamasu nič nehrozilo a mohol vykonať tie strašné zločiny na ľuďoch, ktorí sa tam zišli. Ich medzinárodná zostava zaistila, že to malo tým väčší medzinárodný ohlas. Medzinárodný ohlas! Takže tým hlavným cieľom bolo zabezpečiť, aby tie zločiny, tie zverstvá získali medzinárodný ohlas. A všetky propalestínske sily sa

v prvých chvíľach odmlčali, pretože tie zverstvá boli jednoducho príšerné a nedali sa žiadnym spôsobom ospravedlniť.

Takže dva dni tie propalestínske sily jednoducho mlčali, ako boli v šoku. Ale akonáhle sa začalo s tou zámenou a začalo sa hovoriť o tom, že teroristi, to je celý palestínsky štát, tak sa začala v celom svete pozdvihovať palestínska vlna. Tuto palestínsku vlnu začali potlačovat. Z hľadiska štátneho riadenia už si nemohli vymyslieť nič horšie. Európa je zaplavená ľuďmi islamského vyznania a vo vzťahu k Izraelu, ktorý nedovolil…

A im je jedno, či je to práca štátneho, nadnárodného alebo globálneho riadenia, za všetko môže Izrael. Nerozumejú tomu, a preto je pre nich vo všetkom vinný Izrael. A keď sa Izrael začal dopúšťať tých zločinov, keď vyhlásil tú blokádu a začal o tých ľuďoch hovoriť, že sa ľuďom len podobajú, že to sú zvieratá, voči ktorým je možné sa dopúšťať čohokoľvek, tak celý svet povstal.

A tento spravodlivý hnev, že takto sa konať nesmie, začali tie európske štáty potláčať. Nedávno ma tu opravili a ja som skutočne vždy hovoril zlý dátum, keď som hovoril o Obamovi. Bol vo Veľkej Británii v roku 2011 a v roku 2012 došlo k inej udalosti, o ktorej teraz budeme hovoriť. Takže v roku 2011 Obama povedal: „Budú vytvorené nové národy s novými jazykmi v nových štátoch.“ V oficiálnych publikáciách to nehľadajte, tam to nie je, pretože táto informácia prišla od ľudí, pred ktorými Obama vystupoval, a bola prakticky z celého internetu vyčistená. Poznajú ju len tí ľudia, ktorí sa týmito záležitosťami zaoberajú profesionálne a túto situáciu zaznamenali. Ale napriek tomu je táto informácia dosť široko známa, pretože sa na ňu odkazujú mnohí. Takže tá podstata je nasledujúca. Európa je plne zaplavená migrantmi a európske štáty už predviedli svoju slabosť voči nim, a navyše sú solidárne s Nemeckom, a tým nielen vytvárajú vlnu antisemitizmu po celom svete, navyše vyvolávajú výslovné odmietanie štátu, ktorý tak môže explodovať zvnútra.

A tej skutočnosti, že Francúzsko môže explodovať zvnútra, nasvedčuje tá posledná vražda učiteľa, ktorá mimochodom nie je prvá podobná vražda. Hýčkali si u seba čečenských teroristov, tak teraz to majú. Predsa nám tvrdili: „To sú len povstalci, ktorí konajú správne, preto nie je prečo ich trestať, veď odrezávajú hlavy len Rusom.“ Tak teraz režú hlavy francúzskym učiteľom. Mám na mysli tú predposlednú vraždu, toho posledného jednoducho ubodali.

Takže v roku 2012, 17. septembra noviny New York Post zverejnili článok, ktorý priamo cituje Kissingera, ako vtedy vyhlásil, že: „Za desať rokov už Izrael nebude.“ To znamená v roku 2022. Z hľadiska globálneho riadenia už Izrael nemal existovať a Kissinger to oznámil. V časovom intervale desiatich rokov odchýlka jedného roka prakticky nič neznamená. Takže ten plán sa fakticky napĺňa. Izraelu vytvorili podmienky, za ktorých proti sebe poštve všetkých, za ktorých útočia proti všetkým. Ale v danom prípade zatiaľ hovoríme o Hamase a Iráne. K tomu sme ešte nedošli. Takže Hamas sa tým svojim útokom na Izrael 7. októbra postaral o to, aby útočná moc Izraela prakticky nijako neutrpela, čo je veľmi udivujúce! Opakujem, že najnebezpečnejšie sú lietadlá, a to nehovorím o iných podivnostiach. Mimochodom na internete už sa dajú nájsť dosť zaujímavé prehľady o rôznych podivnostiach toho útoku. Dá sa to dohľadať na internete. Ja teraz hovorím o tom, čo na internete nenájdete.
Takže tie letecké základne nijako neutrpeli. Celý týždeň počúvame, ako Hamas vykonáva jeden raketový útok za druhým proti Tel Avivu, ktorý je najviac chránený Železnou kupolou. Áno, darí sa im ho prebíjať, ale ten problém je inde. Žiadnym z týchto útokov Hamas nedosahuje politických cieľov, teda presnejšie vojenských cieľov, on tak dosahuje politické ciele, kedy to všetko má pracovať na podpore Izraela, ktorý tak vlastne čelia teroristickým útokom proti civilným objektom. Za celý týždeň Hamas nevykonal jediný raketový útok proti tým leteckým základniam, ktoré sú v jeho dosahu. Päť ich je v jeho dosahu, kam dokáže Hamas dosiahnuť svojimi útokmi, ale ani na jednu z nich nezaútočil. Áno, teraz by to šlo horšie ako toho prvého dňa, bolo by problematickejšie niečo tam zlikvidovať, a navyše ich rakety letí v rozptyle plus mínus štadióne. Lenže keď vystreľujete toľko rakiet, tak rovnako či onak tú infraštruktúru zničíte, môžete zabiť technický personál, alebo napríklad aj letecký personál, môžete poškodiť lietadlá. A ak si to správne vypočítate a vykonáte útok pri pristávaní lietadiel, tak môžete trafiť tie lietadlá, a tak ďalej. Za celý ten týždeň nič z toho neurobili, vôbec nič. A ak sa Hamas schováva za civilné obyvateľstvo, mal Izrael prejaviť svoju ľudskosť a povedať: „Nie, my pustíme všetkých, vytvoríme koridor.“

Spomeňte si na vojnu v Čečensku, koľko bolo zorganizovaných koridorov pre civilné obyvateľstvo, neustále nejaké vytvárali. A spomeňte, koľko takých koridorov bolo vytvorených v priebehu špeciálnej vojenskej operácie. Hamas predsa koná rovnako ako ukronacisti, banderovci/benderovci, ale Izraelčania konajú rovnako ako on! A ešte jedna zaujímavá vec, akonáhle začala tá vojna v Izraeli, dvetisíc vojakov CAHAL, výslovne CAHAL, Izraelských obranných síl, ktorí boli inštruktormi, poradcami, alebo priamo bojovali proti ruskej armáde na Ukrajine, odišlo bojovať proti Palestínčanom, zabíjať civilné palestínske obyvateľstvo. Takže Izrael viedol vojnu proti Rusku, a to je teraz potvrdenou skutočnosťou. A o tom, ako banderovci/benderovci, židobanderovci bojujú proti civilnému obyvateľstvu, sme sa za tie takmer dva roky špeciálne vojenské operácie a za osem predchádzajúcich rokov, vojna proti Donbasu už fakticky trvá desať rokov, mohli presvedčiť, už to vieme. Takže tým ľuďom tam povedali, aby odišli. A kam ako majú odísť? A ako? Nie je vraj zvyšok, a kam dôjdu? Prečo zrazu Egypt uzavrel hraničný priechod? Prečo zrazu neprijíma utečencov? Dokonca ani Američanov len tak nepustili, požadovali najprv od USA nejakú dohodu. Ono ide o koreň existencie Hamasu, ktorým je Moslimské bratstvo. V roku 2013 sa Egyptu len tak tak podarilo potlačiť banditizmus toho bratstva a zachrániť vlastný štát. A teraz si veľmi dobre uvedomujú, že egyptská ekonomika, ktorá beztak slabne, a keby mala pojať ďalšie dva milióny utečencov, medzi ktorými bude veľa členov hnutia Hamasu, Moslimského bratstva, mohlo by to tiež znamenať úplný koniec egyptského štátu. Jednoducho by došlo k explózii, keby sa v Egypte spojilo nie celkom potlačené Moslimské bratstvo s novo prichádzajúcimi hamasovcami, ktorí by mali medzinárodnú podporu z Kataru. Egypt potrebuje záruky, že to ustojí, že bude pomoc pre tých ľudí. Ak ich Egypt nepúšťa, tak to neznamená, že si želá, aby tí ľudia zomreli. Egypt sa pokúša vyvíjať tlak na tých, ktorí tie bitúnky zorganizovali, aby s tým prestali. Preto tiež najprv nepustili ani tých Američanov, aby dosiahli nejakú dohodu. A nám vykladajú, že všetkých tých surovostí a zločinov sa dopustil Hamas riadený z Iránu. A je to skutočne tak?

Práve sme hovorili o tom, že tá „arabská jar“ sa zadrhla v Sýrii. Do roku 2012 bol hlavný stan Hamasu v sýrskom Damasku, a potom sa presunul do Kataru. Prečo? Pretože za tej „arabskej jari“ Hamas bodol nožom sýrsky štát do chrbta a bojoval na strane ISIL. Dopúšťal sa tam rovnakých zločinov proti sýrskemu národu ako teraz proti Izraelcom. A nám tu vysvetľujú, že vraj Sýria stojí za Hamásem, že by mohla podporiť Hamas a postaviť sa za neho, a preto kvôli tomu Izrael vykonáva raketové a bombové útoky proti Sýrii. Opakujem, že Hamas bojoval na strane ISIL proti Sýrii, proti vládnym vojskám. A oni nám teraz tvrdia, že sa vraj Sýria, Asad postaví za tých, ktorí proti nim bojovali, ktorí sa tam dopúšťali neľudských zločinov proti sýrskemu národu, rovnakých ako teraz proti Izraelu. Že vraj sa za neho postaví, bude bojovať na strane Hamasu a otvorí front proti Izraelu. A nie je teraz náhodou pre Sýriu výhodnejšie, aby „jedni zloduši zakúsili hnev iných zloduchov“? Aby sa vzájomne likvidovali, niečo také ich nenapadlo? Než aby sa vrhla na záchranu tých, ktorí budú bojovať proti nej a zabíjať jej civilných obyvateľov tými najstrašnejšími spôsobmi. A Izrael zatiaľ úplne protizákonne ničí letisko v Damasku a Aleppe. Na akom základe? Na tom základe, že do Sýrie mal priletieť iránsky minister zahraničia, a to si v Izraeli nepriali. A Izrael vždy žil, žije a aj teraz pri svojom jednaní vychádza z toho, že všetky štáty a národy to je jedno a Izrael niečo úplne iné.
Izraelu je dovolené to, čo nie je dovolené žiadnemu inému štátu. Oni môžu nariaďovať všetkým a Izraelu nikto nič nariaďovať nesmie. Za Izraelom reálne vždy stáli USA.

Izrael je projektovo skonštruovaný štát, ktorého ekonomika nie je spôsobilá vyrábať tanky či niečo podobné. To všetko je možné iba za podmienky nielen finančnej podpory, ale aj materiálno-technickej a technologickej podpory Izraela. A my vieme, že priamo v rozpočte USA je vždy priečinok s podporou pre vojenský blok Izraela. Predtým to bolo 4,5 miliónov, oj miliárd dolárov, teraz je to už len 3,5 miliardy dolárov, ale stále to beží. Avšak na úkor iných štátov toho môže Izrael dostávať viac. Koľkokrát sme boli svedkami napríklad v deväťdesiatych rokoch, že Izrael potreboval niečo ďalšie, a tak prišiel so svojimi nárokmi voči Nemecku, ktoré mu poskytlo nielen technickú, ale aj technologickú pomoc pri vývoji toho či onoho druhu zbraní. A všetko Nemecko robilo bezplatne kvôli svojej vine pred Izraelom, vyplácalo mu tak svoje reparácie a kontribúcie. Nuž dobre, to je Nemecko, ale čo vojensko-technická spolupráca a ekonomická pomoc zo strany Francúzska? Izrael vydržiavali všetky štáty sveta. A toto všetko samozrejme Izrael utvrdzuje v tom, že má právo nakladať s druhými, ako sa mu zapáči, a preto: „Čo to má byť? Ja si neželám, aby k vám lietal iránsky minister zahraničia, a tak rozbombardujem vaše letisko. A len si to skúste, nejako mi odpovedať!“ A oni dobre vedia, že im teraz nikto neodpovie, ale nie kvôli tomu, že by to nešlo, ale preto, že nikto nemá záujem nechať sa zatiahnuť do tej veľkej vojny, pretože sa jedná o provokáciu.

A Izrael hryzie všetky. Útočí proti Hizballáhu v Libanone, odkiaľ mu vôbec nič nehrozilo. Vôbec nič mu nehrozilo, sám Izrael začal s provokáciami a ostreľoval Hizballáh, on sám! Pretože potrebuje vyvolať vojnu. Hizballáh podporuje Irán. Možno tu teda Irán predsa len niečo riadi? Spomeňme si, ako Hamas vo vojne v Sýrii bojoval na strane ISIL a nebojoval len proti vládnym Asadovým vojskám, sýrskemu štátu, ale aj proti Iránskym revolučným gardám. A teraz nám hovoria, že to Irán stojí za týmito akciami, že chce vstúpiť do vojny proti Izraelu, a preto bolo nutné ho varovať, aby nezaútočil. A Irán odpovedal: „Keď nebudete útočiť proti nám, nebudeme útočiť ani my proti vám. Vybavte si to sami medzi sebou. A v Libanone si to vybaví Hizballáh sám.“ V roku 2006 už to raz CAHAL natreli. Izrael tvrdí: „V roku 2006 nám ukradli víťazstvo.“ Či všetci zabudli na to, ako zasiahla Veľká Británia a Francúzsko, ako tlačili na Hizballáh a Irán? Aby podpísali mierovú dohodu a zachovali tak Izraelu jeho tvár, aby ho úplne nedorazili? Francúzi a Angličania vtedy zasiahli presne kvôli tomu, aby zachránili Izrael a jeho povesť.

Takže nikto z tých, koho obviňujú z toho, že stojí za Hamasom, to nebol, zatiaľ čo izraelské tajné služby sa toho zúčastnili priamo. Navyše…

Keď už sme začali hovoriť o tej vojne v Sýrii, tak si predsa tiež dobre pamätáme, že to práve Izrael liečil bojovníkov Hamasu a ISIL vo svojich nemocniciach. Tisíce bojovníkov prešli izraelskými nemocnicami. Tisíce! Tento teroristický útok mal za úlohu zatiahnuť štáty Blízkeho a Stredného východu, Strednú Áziu do veľkej vojny, len preto bol podniknutý. Hovoria nám, že tie útočné skupiny lietadlových lodí plávajúce do Stredozemného mora sú určené proti Iránu, tak to mi prepáčte, ale aby proti Iránu mohli zaútočiť lietadlá z tejto útočnej skupiny, museli by niekde dotankovať. Zatiaľ čo ak by letela z Perzského zálivu, tak by letela priamo, ale práve preto sú tak ďaleko. Pretože nikto okrem štátnej „elity“ USA tú vojnu nechce. A tá potrebuje tú vojnu v čo najväčšom rozsahu. Ona sa teraz na Ukrajine dostala do slepej uličky, všetko sa jej tam rúca a potrebuje dosiahnuť vyjednávanie s Ruskom, aby si zachovala tú banderovskú liaheň, o to majú záujem aj globalisti, aby nenechala Rusko vyhrať a podpindosníci mohli vo vnútri Ruska predsa len vyvolať ekonomický chaos…

Na tom pracuje Nabiullinova a Siluanov, celý ten finančno-ekonomický blok, to kvôli tomu zorganizovali to sprisahanie naši energetici, ktorí sľubujú, že zvýši cenu plynu. Vo svete jeho cena už rastie, oni predsa nemôžu prísť o svoj zisk. A že zlikvidujú ruskou ekonomiku? Nuž, na tom predsa pracujú celý svoj život, to kvôli tomu z nich urobili oligarchu. Veď oligarchov urobili z tých, ktorí dokázali americkým úradníkom, že nenávidia Rusko viac ako iní, že budú vykonávať genocídu ruského národa lepšie ako iní, potom z nich urobili oligarchov. Sami ich na to miesto dosadili, všetci do jedného boli naši oligarchovia nimi na svoje miesta dosadení. Preto sa nie je čo čudovať, keď dnes naši oligarchovia bezplatne dodávajú pohonné hmoty ukrajinskej ozbrojenej bande a na vnútornom trhu je ho nedostatok. Oni majú preplnené zásobárne, lenže trvajú na tom, aby bol otvorený vonkajší trh: „Na vnútorný ho nedodáme, na ňom sme ceny zvyšovali, zvyšujeme a budeme je zvyšovať.“ Prebieha predsa úplne jasný stret. Oni dúfajú, že tým, že nás do neho zatiahnu, sa im podarí dosiahnuť to, že sa zrútime. A oni majú dôvody sa domnievať, železobetónové dôvody sa domnievať…

Je to tak, že s každým dňom nadobúdajú väčšie presvedčenie, že na jadrový útok Rusko neodpovie. Dokazuje im to náš finančno-ekonomický blok, naši energetici a obchodníci s ropnými produktmi. Oni im to dokazujú. Dávajú najavo, že žiadna odveta nebude.

Stačilo trebárs, aby sa Američania pozreli, ako sa správala Štátna duma, keď tam prišla Nabiullinová, kde jej mali dať čo preto za to, čo robí s ekonomikou. A oni sa namiesto toho k nej líškali a plazili po bruchu. Ona na vecnú otázku odpovedala blábolmi a všetci to hltali bez toho, aby čo pochopili. A predovšetkým, so vzácnymi výnimkami, nebudem vymenúvať tých, ktorí sa pokúšali mierne vzdorovať, sa všetci ostatní správali približne takto: „Ó, veľká... Elvíra Sachipzadovna, prihovor sa za mňa trošičku u pána!“ Ako napríklad Babakov, ktorý vystupuje v programe u Solovjova. „Ja som predsa „vlastenec“ len preto, že mi túto úlohu pridelili. Ja predsa nadávam na centrálnu banku, a presnejšie, hovorím pravdu, len preto, že sa o tom nedá mlčať. Inak som úplne na vašej strane, váš buržoust a Rusko nenávidím rovnako ako vy. Prihovor sa u pána.“ A Američania to predsa vidia a počítajú s tým, že vykonajú ten jadrový útok proti Rusku. Je teda nutné, aby si to USA rozmysleli. A globalisti ich preto smerujú na Izrael, kde USA vidia tučné sústo, možno sa práve tam rozpúta veľká vojna. Na rozdiel od štátnej „elity“ ale globalisti veľkú vojnu na Východe nemôžu potrebovať, a ešte menej by sa im hodilo, aby do nej bol zatiahnutý Irán, z ktorého, teraz už to konečne vidia všetci analytici, vyrastá centrum koncentrácie riadenia na globálnej úrovni. Ešte v roku 2013 sa tomu smiali, a teraz, po desiatich rokoch, je to už úplne očividné všetkým, ktorí aspoň trochu sledujú Irán a jeho postavenie vo svete.
A globalisti vôbec nepotrebujú, aby toto centrum bolo zatiahnuté do vojny, pretože by to narušilo ich plán prenosu centra koncentrácie riadenia do Číny a Iránu. Ale potrebujú upútať USA k vojne v Izraeli. A Izrael ako projektovo skonštruovaný štát musí prestať existovať, ako už bolo povedané. Z tohto dôvodu sa Izrael musí dopustiť rovnakých zločinov, akých sa dopúšťajú teroristi z Hamasu, aby to vyvolalo odpor v celom svete a Izrael nebol zlikvidovaný vojnou všetkých štátov proti nemu, ale na úrovni verejnej iniciatívy, ako keď sa napríklad ľudia v Jordánsku masovo rozbehli bojovať proti Izraelu.

Lenže najprv musí Izrael zničiť Hamas, pretože inak bude ohrozovať sformovanie palestínskeho štátu. A keď sa pozrieme, tak s ohľadom na úroveň subjektivity je vlajka neexistujúceho palestínskeho štátu na rebríčku vyššie ako izraelská vlajka. To je k tej otázke štátnych symbolov a štátnej suverenity. Takže je potrebné Izrael zlikvidovať. Ale na túto likvidáciu Izraela je nutné spotrebovávať zdroje USA, každý deň zohráva úlohu, má svoj význam. A pre USA, ktoré teraz nemajú ani dosť síl, aby viedli jednu vojnu a jeden konflikt súčasne, a pritom už tu bežia súčasne dva konflikty, je to príliš. Ale USA už sú do oboch konfliktov zapojené, jeden je na Ukrajine a druhý v Izraeli. A či už sa vyťahuje Austin, Sulliven či sám Biden, ako chcú a tvrdia: „Máme na to, aby sme zvládli dva konflikty. Budeme podporovať tú, no... Ukrajinu aj Izrael.“ Tak od Kirbyho už počujeme niečo iné. Koniec povrazu sa nevyhnutne blíži… či už bol dlhý, ako chcel, raz sa odvinie úplne celý a skončí. Financovanie pre Ukrajinu nie je neobmedzené a žiadne sľubné výhľady neexistujú, to znamená, že je nutné sa jej zbaviť ako vedľajšieho aktíva. Pre USA to nie je nič nové, tie sa vždy takto všetkého zbavujú. Len si spomeňte, ako opúšťali Vietnam, ako odchádzali z Afganistanu. Myslíte si, že im snáď Ukrajiny bude ľúto? Oni vždy všetky zneužijú a odhodia. Ku všetkým podpindosníkom sa tak USA vždy správajú a ak dúfa Nabiullinova, že jej osud bude iný, tak sa mýli. USA ju tiež len zneužijú a odhodia, takto sa správajú vždy ku všetkým.
A v tomto ohľade sa tu utvárajú tri také úrovne. Izrael vo svojej nádeji, že vybuduje štát zorganizoval tú provokáciu prostredníctvom ovládaných síl, ktorými disponoval v podobe Hamasu a nechal ho vykonať tie teroristické akcie. Bojujú proti nim... ja znovu opakujem, že Hamas nijako nepoškodil vojenský potenciál Izraela. Keby ho totiž chcel poškodiť, tak by v prvom rade útočil proti letectvu. A ten prvý deň pre to bol najvhodnejší, mal päť leteckých základní vo svojom dosahu. Ale oni urobili len to, čo potreboval Izrael. Zaútočili na medzinárodný hudobný festival, aby tej udalosti pridali svetový význam. V druhej úrovni sa Izrael púšťa kvôli tomu do vojny. A tým, že sa dopúšťa zločinov, vyvoláva odmietanie v celom svete. Izrael a Hamás tak samy 
seba zničia vo vojne. Čo fakticky napovedá postoj Iránu a ich vyjadrenie v tomto zmysle. A v tretej úrovni to využijú globalisti a nasmerujú hlavné úsilie USA na Blízky východ: „Pozrite, ako sa to tu darí, ešte maličko a rozpúta sa tu veľká vojna, ktorú budete môcť preniesť do Európy, ako ste po tom vždy túžili. A tiež do Ruska, aj keď cez Áziu, ale rozšíri sa aj do Ruska a vy tak dosiahnete svoje ciele.“ A na druhej strane je tu veľká protiváha v podobe Iránu. Sýrie nereaguje ani na tie nejhrubšie provokácie. USA v tomto konfliktu viaznu, prichádzajú o svoje pozície…

Vlastne to ani tak nie sú ich pozície, oni sa potrebujú nejako pekne vyhrabať z tej situácie na Ukrajine. A Izrael im poskytuje možnosť dosiahnuť nejakého víťazstva a rozpútať veľkú vojnu, ktorá sa odtiaľ môže rozšíriť do Európy a Ázie a odtiaľ aj do Ruska, to sú pre nich sľubné výhľady. Znie im to dobre, je to, ako by som to povedal? Dobré vnadidlo. A na druhej strane tým, že do toho zaťahujú USA, ich globalisti deaktivujú a zachraňujú svet pred globálnou jadrovou katastrofou. Také je to rozvrstvenie v tom všetkom. Ale to som to opäť vzal letom svetom, len v oporných bodoch. To všetko by sa dalo ďalej prehlbovať, ísť do väčších hĺbok. To boli pre dnešok všetky otázky. Nuž čo, tak už mi nezostáva nič iné, len pripomenúť, že mnohé veci sú nám nepochopiteľné, lenže nie preto, že by náš rozum bol tak slabý, ale preto, že si ich podstatu nedokážeme dať dohromady s tým, čo už poznáme. Ak politológovia a analytici rôznej úrovne nepoznajú také pojmy ako je konceptuálna a ideologická moc, globálne riadenie a globálna politika, pridávajú udalostiam úplne iný význam. Z úrovne medzinárodných vzťahov to totiž vyzerá inak, potom v tom vidia ten chaos a neriadené procesy. Je nesporné, že aj osobnostný faktor hrá v konaní veľkú úlohu. A my vidíme, ako v niektorých prípadoch tí či oni štátni činitelia nekonajú tak, ako by mali v súvislosti s tým konfliktom medzi Izraelom a Hamasom. Ono sa totiž nejedná o konflikt, ale o boj nanajských chlapčekov. Lenže v dôsledku toho trpí genocídou civilné obyvateľstvo. Izrael jednoducho potrebuje zničiť to územie, aby potom pohltil to, čo zostane zo štátnosti Palestíny.
Rešpektujúc Pjakinov jazyk, a cestu z ruštiny (prototext) do slovenčiny, a osobitnej „nadpráce“ s jazykovou korektúrou, editoval 1. časť bez osobných poznámok a komentárov a pekne pozdravuje:

Juraj Režo alias notorickyobcan

Druhá časť tu alebo tu (zatiaľ nepreložené).


Guterres má tentoraz pravdu. Dvojštátne riešenie pri existencii Izraela neexistuje. Izrael je umelý projektový štát na území Palestíny. Vinník: Veľká Británia a londýnske kancelárie Domu Sion.

 





Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dies Irae vraj môže nastať medzi 12. a 24. júnom

Stopa výpovedí zadržaných vedie na Ukrajinu a do USA

Predvolebné prieskumy prezidentských kandidátov