Nová demokracia

Úspešný generálny štrajk 27. novembra 1989 prinútil vedúce špičky československého komunistického režimu, aby súhlasili s požiadavkou opozície na zmeny v Ústave a rekonštrukciu federálnej vlády.
Vláda jednej strany ako vedúcej sily spoločnosti bola zrušená 29. na 16. mimoriadnej schôdzi Federálneho zhromaždenia zrušený článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany v štáte a spoločnosti. Súčasne bol zmenený článok 6 o Národnom fronte, v ktorom boli podľa Ústavy združené povolené politické strany a spoločenské organizácie, ako aj článok 16, podľa ktorého kultúrna politika, vzdelávanie a výchova boli vedené v duchu vedeckého komunizmu a marxizmu-leninizmu.
Monokratickú vládu jednej strany vystriedala pluralitná partokracia ako výsledok slobodných a demokratických volieb. Zvyšok má miesto v parlamentnej opozícii, aktuálne obštruuje (podobnosť s menštruáciou náhodná) a porazené voličstvo šúcha nožičkami, čakajúc na nové riadne alebo predčasné voľby. Celé zle!
Zákony. Čím viac a vzájomne viazaných a prepojených, v čom sa už ani prasa nevyzná, a pred čím metodika tvorby zákonov vystríha, tým horšie spravovaný štát! Prečo nám nestačí Desatoro (Exodus a Deuteronómium)?

A či toto nie je artikulácia všeobecných univerzálnych pravidiel spôsobov ľudského života a správania sa blížnych k sebe a ostatným na báze ľudských práv, slobôd, ale aj povinností a zodpovednosti, o ktorých liberáli a liberálni „tieždemokrati“ ani necekli?
Poslanci sú hodnotení aj podľa počtu nimi predkladaných zákonov. Parlament je fabrika na výrobu zákonov pre zákony. Obdoba hodnotení policajtov za výber pokút „v mene právneho štátu.“
Teória entropie a redundancie (neurčitosť a usporiadanosť systémov): Usporiadanosť (redundancia) systému mení sa na entropiu (neurčitosť). Následok: Chaos. Väčší než na počiatku. Platí pre štát a zákony. Súčasť teórie systémov riadenia. Hľadajte podoby a odlišnosti antickej demokracie a súčasného systému parlamentnej demokracie západného typu: tá, rúca sa do seba ako do čiernej diery. Mimochodom, SLOVO bolo na počiatku a bude aj na konci. Jeho synonymum je plnovýznamový KÓDEX. A súd podľa MÁ DAŤ-DAL. Deje sa každodenne, tu teraz. Každou hodinou a minútou...
Takzvaná parlamentná "demokratická väčšina" nemá pravdu len politickú silu a výkonnú moc. S reálnou demokraciou nič spoločné. Je to diktatúra parlamentnej väčšinovej partokracie. Nech sa na systém pozrieme z takej či onakej strany, zvnútra nemá riešenie. Riešenie zvonka: Zmena systému artikulovaná v novej druhej ústave.
K partokracii. Víťazi volieb, s opozíciou si ministerstvá vždy delia ako politickú korisť. Následne nastupujú politické nominácie.
Treba návrat k centrálnemu Úradu pre štátnu službu. Ten zrušili a na jednotlivé ministerstvá ako služobné úrady presunuli (politické privatizácie) Dzurindove vlády. Fico sa pokúsil o obnovu. Hrajú sa na prijímanie odborníkov. Úrad pre štátnu službu by mal riadiť a kontrolovať výberové konania štátnych úradníkov ministerstiev na objednávku rezortov.
Len tak mimochodom: Kopné právo (kopa, hromada) na slovanský spôsob. Systém spravovania spoločnosti. Rozhodovacie právo mali iba Kopní muži, ktorí sa kopnými stávali nadobudnutím veku, spravovaním svojho majetku a úplnou rodinou. Kopní muži museli byť skúsení, vzdelaní a rozhľadení. Na ich rozhodnutiach záviseli životy kopy, hromady ich rodín, celých Občín či Dŕžavy tu. 
K kopnému právu: Predpokladá zánik volieb a prirodzený výber. Osoby so schopnosťami a spôsobilosťami, stávajú sa prirodzenými autoritami v prostredí kopy, hromady, občiny. Prirodzená autorita neznamená krik: „Kto je tu najstarší!!!?" Ani: „Kto tu má najviac akademických titulov a vedeckých hodností!!!?“ Prirodzenou autoritou, môže byť aj starý obecný, dedinský sedlár tu. Obec, občina, kopa, hromada, zo svojho stredu autorít, zakladá si svoju radu starších zboru. To je môj predobraz Občianskeho smemu Slovenska, budovaného patričným vertikálnym spôsobom. Štát bude riadiť Štátna rada volená Snemom. Na čele štátnej rady jej predseda; inštitút prezidenta mi ale ostáva visieť vo vzduchoprázdne. Slovensko ale môže vytvoriť precedens. Treba sa nám ale vrátiť k slovanským koreňom...
Politická a spoločenská prax nedodržiava Čl. 1 odsek 1 Ústavy: „Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu“ v časti náboženstvo: kresťansko-demokratické politické subjekty v konflikte antagonizmu na osi demokracia-teokracia. Sú heretické. A s nimi kresťanská časť ich voličstva. Okrem toho, náboženstvo je súkromná záležitosť s ochranou práva na súkromie so štátom uznanými a určenými miestami obradu a uctievania. Nie v parlamente (!); v časti ideológia: Slovensko nie je ústavou definované ako liberálna ale štandardná parlamentná demokracia; rodová a dúhovistická ideológia v konflikte s exaktnou antropológiou dvoch pohlaví v jednote s rodmi mužským a ženským „zdola“ aj „zhora“ plus ideológia Kalergiho plánu (migrácia).
Médiá a politikárčiace mimovládky nie sú súčasťou vládnej moci. Ňou sú výlučne primárne volení zástupcovia ľudu (ústava). K volebnému právu som tu.
K koketérii s povinnými voľbami: Volebné právo je slobodné právo nie povinnosť. Od volieb Kisku (škandál! A za ním ďalšie!) som slobodný a demokratický nevolič až do zmeny systému. Zaoberám sa kritikou deficitov a neudržateľnosťou súčasného spoločensko-politického systému a víziami jeho zmien, prijateľných pre celú spoločnosť. Novou demokraciou.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan