Tajné či verejné voľby?

Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanovuje Z.č. 180 z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva § 2 Zásady volebného práva: „Voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.“
V zmysle zákona 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej republiky) Čl. 74 platí pre všetky typy volieb, do Národnej rady aj samospráv, ak sa nedohodne inak (tajné alebo verejné hlasovanie v národnej rade, v jej výboroch alebo na pôde samosprávnych zastupiteľstiev).

Mňa desí najmä tajnosť volieb. Ak by som chcel transparentne v hlasovacej miestnosti oznámiť moju voľbu, a zdôvodniť ju, porušil by som zákon? Napokon, vo voľbách 2020 dali ste si tajný volebný výsledok.
1. Mám za to, že ústavodarca a následne zákonodarca konal arbitrárne v opore o nič, ak to nič nie je len obvyklá konvencia pre charakteristiku volieb v demokratickom zriadení;
2. V otvorenej a transparentnej demokratickej spoločnosti sú tajné voľby škodnou demokracie; neviete, kto je váš manžel, partnerka, kto sú členovia vašej spoločnej domácnosti, kolégium v práci, sused, koho stretávate na ulici, kto sa na vás milo potmehúdsky uškŕňa. Pripadá mi to až šialené.
A na entú – kto sú persóny voliace Smer, protestujúce dnes na námestiach a na pokyn roztlieskavačov vrieskajúce: Dosť bolo Fica!“
„Tajnosť volebného práva je garantom slobodných volieb, keďže vytvára podmienky pre to, aby volič mohol odovzdať svoj hlas bez toho, aby sa niekto dozvedel, komu svoj hlas smeroval. Bráni teda existencii rôznych externých tlakov na volenie konkrétnych kandidátov. Pre tento účel sa zvyknú vymedzovať špeciálne priestory na to určené“ tu.

Jednou z hlavných funkcií štátu je ochrana bezpečia jednotlivcov OČTK na podnet alebo ex offo.
Volebné právo je chránenou občianskou a politickou slobodou osebe (an sich); nemalo by byť vykonávané tajne ale verejne, transparentne a kontrolovateľne ako hlasovania v národnej rade alebo zastupiteľstvách; vieme, ako hlasujú naši europoslanci v europarlamente.
Dôvod tajných volieb ako ochrana osôb voličstva je lichý; je zdrojom vzájomnej nedôvery a podozrievaní; za seba: Svoje slobodné a demokratické volebné rozhodnutie stať sa nevoličom od volieb Kisku, a odstrihnutie sa od svojho aktívneho volebného práva, viem verejne obhájiť, čo robím aj tu: K volebným urnám vrátim sa až po sfunkčnení demokracie vo viacerých ukazovateľoch a parametroch a zmene systému novou druhou ústavou.
Podľa mojich vedomostí, inštitút povinných tajných volieb neobsahuje explicitne žiadny základný medzinárodno-ľudsko-právny dokument. V rozpore s ľudskými právami a slobodami sú ale povinné voľby, páchajúce ľudsko-právne násilie na osobách oprávneného voličstva-nevoličstva. Volebné právo je slobodné právo, nie povinnosť!
Pre sfunkčnenie demokracie navrhujem všeobecné verejné voľby na všetkých úrovniach. Zároveň odtajnenie identít vo verejných diskusiách ak sú médiami povolené. Niektoré počnúc Denníkom N ich nepoznajú. Za seba mám za to, že nemajú zmysel a ešte nič nevyriešili. Iba jatria svár, zlobu a nenávisť.
Slovensko je súčasť rúcajúceho systému západnej demokracie a nepotrebuje kecy ale skutky.
Týmto otváram verejnú diskusiu. Skúste odvahu pod vlastným menom nie anonymným nickom.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan