Ústavný zákon o práve na hotovosť

Európska centrálna banka žiada Slovensko aby z ústavy vypustilo právo na hotovosť alebo ho prispôsobilo pravidlám Európskej únie. Právo na hotovosť do ústavy navrhol Boris Kollár zo Sme rodina vlani na jar, už skôr to neúspešne skúšali „extrémisti“ z Republiky tvrdiac, že „boj proti hotovosti vedú ľudia, ktorí si prajú mať obyvateľstvo pod absolútnou kontrolou“. Rozumej: Total social control á la China.

Ak európska komisia príde k rovnakému záveru ako európska centrálna banka, môže nám ako krajine platiacej eurom hroziť žaloba a vysoká pokuta pre krok, na ktorý Slovensko nemá kompetencie.

Názor centrálnej európskej banky tu hovorí, že novela ústavy nie je v súlade s článkom 128 a 133 Zmluvy o fungovaní EÚ tu, keďže rozhoduje o niečom, o čom môže rozhodovať len EÚ, píše Euractiv.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen ako jedna z kľúčových postáv v Európskej únii, vyzvala na implementáciu globálneho digitálneho ID, prijatie centrálnej bankovej digitálnej meny (CBDC) a prechod na bezhotovostnú spoločnosť na celom svete do roku 2030 tu.
Tento návrh je súčasťou širšieho úsilia o digitalizáciu a modernizáciu finančných systémov s cieľom zefektívniť transakcie, zvýšiť bezpečnosť a zvýšiť finančnú inkluzivitu približujúcu sa inkluzívnemu kapitalizmu, o ktorom hovorí Klaus Schwab v Davose na World economic forum. Svoju stopu tam zanechala aj znova do pozície predsedníčky EK kandidujúca Ursula von der Leyen.
Koncept globálnej digitálnej identifikácie predstavuje bezpečnú a všeobecne uznávanú formu identifikácie, ktorá sa môže používať naprieč hranicami a umožňuje široké spektrum činností vrátane finančných transakcií, cestovania a prístupu k vládnym službám. CBDC na druhej strane predstavujú digitálnu formu fiat meny vydanej a regulovanej centrálnymi bankami. Považujú ju za potenciálny nástroj na zníženie transakčných nákladov, zlepšenie implementácie menovej politiky a riešenie problémov ako falšovanie a daňové úniky. Bezhotovostná spoločnosť by zahŕňala výrazné zníženie alebo úplné odstránenie fyzickej meny v prospech digitálnych platobných metód, ako sú kreditné karty, mobilné peňaženky a digitálne meny.

Obavy: Ak by sa k tejto iniciatíve nepristupovalo opatrne, mohla by viesť k vytvoreniu systému sociálnych kreditov v čínskom štýle a k potlačeniu individuálnych slobôd.
Jednou z hlavných obáv je, že rozšírená implementácia digitálnych ID, CBDC a bezhotovostná spoločnosť by mohla pripraviť cestu pre systém sociálnych kreditov, ktorý pripomína ten v Číne. V Číne systém sociálnych kreditov monitoruje správanie občanov, finančné transakcie a sociálne interakcie, aby im pridelil skóre, ktoré odráža ich dôveryhodnosť a súlad s vládnymi politikami. Ľudia s nižším skóre môžu čeliť obmedzeniam v rôznych aspektoch svojho života, vrátane prístupu k cestovaniu, pôžičkám a určitým verejným službám. Obáva sa, že globálne prijatie podobných systémov by mohlo viesť k strate osobného súkromia a slobody. Občania sa môžu cítiť nútení dodržiavať spoločenské normy a vládou schválené správanie, aby si udržali priaznivé kreditné skóre. Tí, ktorí sa odchyľujú od prijatého naratívu alebo sa zapájajú do činností, ktoré orgány považujú za nežiaduce, môžu čeliť represívnym opatreniam a v digitálnej sfére sa v skutočnosti stanú dehumanizovanými  „neosobami“.
Ďalším kľúčovým prvkom hrozivej až desivej perspektívy je potenciálna hrozba pre slobodu jednotlivca, ktorú predstavuje rozšírené používanie digitálnych ID, CBDC a bezhotovostná spoločnosť. Prechod na digitálne systémy, hoci ponúka pohodlie a efektívnosť, predstavuje aj významné výzvy z hľadiska ochrany súkromia a bezpečnosti údajov. Keďže digitálne transakcie zanechávajú elektronické stopy, existuje obava, že vlády alebo korporácie by mohli tieto údaje zneužiť na monitorovanie a kontrolu jednotlivcov.
Tlak na globálnu štandardizáciu digitálnych identifikátorov a finančných systémov navyše vyvoláva otázky o tom, kto bude mať kontrolu a dohľad nad týmito systémami. Ak by centrálna autorita, ako napríklad globálny regulačný orgán alebo konzorcium, mala významnú moc, mohla by potenciálne narušiť dokonca suverenitu jednotlivých národov a ich občanov.
Na úplné pochopenie dôsledkov návrhu Ursuly von der Leyenovej a mnohých obáv obáv je nevyhnutné zvážiť potenciálne výhody aj nevýhody takéhoto prechodu.
Efektivita, rýchlosť a pohodlie: Digitálne transakcie sú rýchlejšie a efektívnejšie ako manipulácia s fyzickou hotovosťou. Digitálne identifikátory môžu zefektívniť prístup k službám a znížiť potrebu ťažkopádnej dokumentácie.
Vo veľkých obchodných reťazcoch postupne pribúda samo obslužnosť bez pokladničného personálu, digitálnymi platbami za nákupy. Na platbách v hotovosti trvajú menšie kamenné prevádzky z dôvodov úspory nákladov na elektronické bezhotovostné platby. Na rade sú elektronické vodičáky, po nich kompletné osobné digitálne občianske, zdravotné preukazy a digitálne peňaženky v jednom. Však, také pohodlné, jednoduché, prívetivé... full smart cities... ekologické, bezuhlíkaté... povinne z panedmickej zmluvy WHO zaočkovaní/é... v záujme "ochrany kolektívneho zdravia"... desí ma to aj za vás. Od dezinformácií a konšpirácií k ich cenzúre, represii dezinformátorov a konšpirátorov, a zrazu: Pravda!
Reálna hrozba neomarxizmu a inkluzívneho kapitalistického komunizmu je toto: "Nebudeme vlastniť nič, a budeme šťastní". Toto sme chceli v 89-tom?

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan