Radičová je jednou z falošných mediálnych akademických autorít

Nie tým, že by bola plagiátorka či kompilátorka, to nie (!) ctím si a vážim usilovnosť a prácu osôb v akademickej sfére; článok nepatrí len jej, vzťahuje sa k podobným akademicky vzdelaným a mediálne najčastejšie prezentovaným sociologičkám ale aj (a to ma čerti berú!) osobám politológov s ich nosnou ideou Slovenska ako liberálnej demokracie. Môj názor: Liberálna demokracia je extrémistická ideológia postavená na sociálnej filozofii neomarxizmu a neoliberálneho kapitalizmu ako bezbrehého liberalizmu (len slobody a práva, žiadna zodpovednosť a zmysel pre mieru vecí!) v konflikte s preambulou a materiálnym jadrom Ústavy SR, ktorá Slovenku republiku definuje ako štandardnú parlamentnú demokraciu bez prívlastkov. Neexistuje liberálna či neliberálna demokracia, len demokracia, ani liberálna či neliberálna sloboda, len sloboda! Demokracia a sloboda sú alebo nie sú!

Radičová je súčasť bratislavského akademického ideologického kaviarenského pseudo intelektuálneho a mediálneho osvetia včítane „verejnoprávnej“ STV: Večerí s Havranom a Hríbovín (TV Noe!!!), "súčasť" ideologického bratislavocentrizmu, určujúceho a diktujúceho ostanému Slovensku, čo si má myslieť a ako sa má správať. Rada mentoruje smerom k správaniu a kultúre v politike (parlament). V tom má pravdu: ibaže etiku, etiketu a estetiku (morálka budúcnosti!) v sebe máte alebo nemáte.
Ústava a Čl. 1 odsek 1: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ v časti ideológia Progresívne Slovensko a jeho filiálka “Progresívni kresťanskí veriaci“ (kresťanská heréza a apostáza). Mimochodom papa František po druhý raz: "V kňazských seminároch je priveľa buzerantov (zredukujte to!)" tu. 
Veriacim aj ateistom: Neexistujú iné, než nemenné základné ľudské práva a slobody a humánne hodnoty. Súčasná sociológia: "Prídu falošní proroci a budú vás zvádzať." Sú tu. Menia taxonómiu základných práv, slobôd a univerzálnych ľudských hodnôt a pojem antropologická normalita. 2 Korintským 6:17 „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, nečistého sa nedotýkajte.“
Žiadam generálnu prokuratúru aby aj vo veci protiústavnosti Progresívneho Slovenska a jeho filiálky Progresívni veriaci á la „progresívne kresťanstvo“ konala v súlade s ústavou a zákonom.
V reakcii na zákon o STVR bol v STV „deň verejnoprávnosti“. Ani „deň po“ nik ani sledovateľstvo nevie a netuší, čo to je; neostali sme múdrejší. Prirovnanie: "Nervák na plátne, nervák v hľadisku a nik nevie, o čom je reč". Šlo o pologramotné a negramotné kecy „odborníkov a tiež odborníkov“ z teórie a praxe RTVS.
Hranice politického pluralizmu určuje preambula a materiálne jadro ústavy. Obe položky určujú a definujú aj pojem verejnoprávnosť STVR v častiach spravodajstvo, publicistika, vzdelávanie, osveta, kultúra, umenie, zábava; v STVR nemá čo hľadať pseudokultúra a pseudoumenie!
K položke spravodajstvo: Správa rovná sa udalosť, miesto a čas. Splýva s aktivistickými komentármi a „návodmi, manuálmi“ na jej použitie. Prototext (správa) mieša sa s metatextom (správa o správe). Redundancia s entropiou. Pravda s polopravdou a lžou. Mimochodom aj o švajčiarskom summite tu. Info v článku VK významne líši sa od mediálnych správ. Čo sa neofašistickým naratívom nehodí, zatajiť, obísť, škrtnúť. Aktivistickí moderátori politických debát nesmú mať v nich vlastný koaličný ani opozičný názor. Na rozdiel od súkromných médií, verejnoprávna STVR musí byť z jej zákona nadkonfesionálna. Súkromné médiá a nadnárodné sociálne siete sú viazané slovenskou ústavou a zákonmi národného štátu Slovensko.
Mediálna politika: Delenie na mediálny mainstream a alternatíva je umelý antagonizmus; STVR musí poskytnúť vyvážený priestor všetkým názorovým platformám s výnimkou obmedzení ústavou a zákonom! Médiá a weby nepodliehajú schvaľovaniu, len registrácii a zákonu o médiách!
Za seba: Som osoba „odstrihnutá“ od systému politických subjektov a všetkých náboženstiev; všeobecný občiansky aktívny nevolič,  bez politických ambícií, až do zmeny ústavy počnúc systémom volebného práva a autentizáciou demokracie zdola (voľby a kontrola činnosti volených zástupcov ľudu) a reálnou demokratizáciou (otvorená spoločnosť, hoops, Sorosova OSF je falošná habaďúra!) čo je zárukou mojej osobnej slobody a nezávislosti spoza klávesnice. Voliť menšie zlo znamená voliť zlo. Preto som nevolič.
Mrknite, čo o Radičovej píšu Hlavné správy, v Smatanových protiústavných (!) zoznamoch na www.konspiratori.sk uvedených ako dezinformačný a konšpiračný web, zablokovaných deň po invázii Rusov na Ukrajinu so Slobodným vysielačom spolu s 8-mimi českými webmi v opore o nič! Takzvaná „strategická komunikácia“ nemá oporu vo Všeobecnej deklarácii práv a slobôd, v Európskom dohovore tu ani v Listine základných práv a slobôd, ktorá tvorí materiálne jadro Ústavy SR!
Spomínam si na prezidentskú volebnú kampaň 2009 Ivety Radičovej; na pôde ktoréhosi mestského zastupiteľstva som jej: „Chcel by som hlavu štátu, ktorú by som si nielen ctil ale aj vážil“. ONA: „Pán Režo, vaše slová si dobre zapamätám“. Hmm... nevyšlo to Radičovej, ktorá hlavou štátu sa nestala, a nedostala tak možnosť osvedčiť svoje idey prezidentstva, ani mne. Po Čaputovej má možnosť osvedčiť sa u mňa Peter Pellegrini.
K Radičovej a nielen. Akademické tituly a vedecké hodnosti nie sú totožné s múdrosťou. Dokladujú len vzdelanie. Platí pre prírodné aj spoločenské vedy. Hoops! Najmä v prípade spoločenských vied pod pätou pravdy  klíči pochybnosť. Jej videnie demokracie na Slovensku je trójsky kôň a jablko sváru. Dohláv námn tlačia falošnú libnerálnu demokraciu á la Francis Fukuyama a sami, nevedia, čo to je. USA a EÚ sú aktuálne v hrozivom, stave postavenia všetkých proti všetkým. Liberálna demokracia na Slovensku z bezpečnostných dôvodov nemá čo hľadať! V praxi jej vymáhania je proto neofašistická! Radičová to nevie. Čaputová pôjde v Radičovej šľapajach...
Politologická poznámka k slovenskej demokracii. Skloňuje sa oprávnená túžba po priamej, polopriamej demokracii. Odporúčam označenie autentická demokracia. Znamená parlamentnú zastupiteľskú demokraciu s posilnením ľudového hlasovania. Vyžaduje si úpravu ústavného článku 93 referendum (celé zle)! Tri formy: obligatórne, fakultatívne referendum (obe s právnou silou zákona a následne zákona) a plebiscit ako názor ľudu, komunity, odporúčanie vláde a samospráve bez právnej sily ústavného zákona, zákon či VZN. Ako čistá a korektná náhrada za liberálnu demokraciu.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan