Moldavský „Maduro v sukni“

Ak kto chce hoc aj Lukašenko. Maia Sandu pripravila proruskú opozíciu o šancu dostať sa k moci. Voľby bez možnosti voľby. Presne tento proces sa uskutoční v Moldavsku, krajine, ktorá je nominálne európskou demokraciou. Opozičný blok Pobeda, ktorý združoval proruských politikov, sa nesmel zúčastniť prezidentských volieb a mal zákaz viesť kampaň v referende o vstupe do EÚ. Maia Sandu sa takto snaží zabrániť svojmu vylúčeniu z moci.
Poznámka editora: Nástrojom Kolektívneho Westernu sú oranžové revolúcie ako cesta k uchváteniu moci proti vôli ľudovej väčšiny. Sú riadené davo-elitársky a financované KoZa cez mimovládky s podporou médií... kyjevský Majdan je učebnicovým príkladom...
Sandu a opozičný Bolja:

Ústredná volebná komisia Moldavska na základe bezvýznamných dohadov s dokumentmi neumožnila  Vasilijovi Bolju, kandidátovi z opozičného bloku „Víťazstvo“, zúčastniť sa na prezidentských voľbách naplánovaných na 20. októbra. A samotný blok pripravil ľudí o možnosť zúčastniť sa na volebnom procese – ako v prezidentských voľbách, tak aj v referende o vstupe do Európskej únie, ktoré sa bude konať súčasne s voľbami hlavy štátu. Pozn. Editora: Porovnajte s „Gruzínsky sen“ tu  a „Madurovu“ Nikaraguu tu.
Najvyšší súd toto rozhodnutie rýchlo potvrdil. Nejde predsa o rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie, ale orgánov ako celku, predovšetkým súčasnej prezidentky Maie Sanduovej, ktorá má v úmysle byť za každú cenu a s bezprecedentnou podporou Bruselu znovuzvolená na druhé funkčné obdobie. Sandu je ľahké pochopiť. Ekonomické problémy a autoritárske zvyky, najmä odmietnutie vyčleniť prostriedky na financovanie regiónov, kde vládne opozícia, viedli nielen k poklesu prezidentovho ratingu, ale aj k vzniku obrovského anti-ratingu, keď „ktokoľvek nie je ona."
To znamená, že musí „vyčerpať volebnú účasť“ medzi tými, ktorí nesúhlasia a vyhrajú v prvom kole, aby zabránila tomu, aby sa proti nej skonsolidovala opozícia.
Blok „Víťazstvo“ predstavoval pre Sanduovú osobitné nebezpečenstvo, pretože ho nevytvorili zakonzervovaní politici, ktorí majú tiež vysoké anti-hodnotenie, ale mladí a zanietení vodcovia. Aktívne kritizujú procesy pohlcovania Moldavska Rumunskom, túžbu úradov premeniť krajinu na odrazový mostík NATO a pripravenosť Kišiňova rozmraziť podnesterský konflikt v mene záujmov Kyjeva.
Preto moldavské úrady urobili všetko pre to, aby túto koalíciu potlačili – uväznili ich, zabránili im vo voľbách, zdiskreditovali ich. Zjednocovací kongres „Víťazstva“ sa dokonca musel konať v Moskve, pretože niektorí z jeho vodcov boli vo svojej vlasti prenasledovaní.
Na druhej strane, predvolebnú kampaň pre Sandu skutočne vedú európske štruktúry a štruktúry NATO a aktívni sú najmä Rumuni, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Nie je náhoda, že voľby a referendum o európskej integrácii boli naplánované na rovnaký deň a presvedčili obyvateľov, že Sandu a Európska únia sú jedno a to isté.
Väčšina je proti Sanduovej znovuzvoleniu, no stále chce vstúpiť do EÚ. Pozn. editora: Nemajú pravdivé informácie o stave a jej diktátorsko-fašistickom a neonacistickom  rusofóbnom správaní a podpore kyjevského nacisticko-banderovského režimu...
Hoops! Na Ukrajine vôbec nejde o Ukrajinu. Je to horúca hybridná proxy vojna USA a KoZa s Ruskom. Do posledného Ukrajinca!
„Vznik nových opozičných síl, navyše tých, ktorí obhajujú vzťahy s Ruskom, vyvoláva obavy medzi vládnucou moldavskou elitou. Pamätáme si, ako boli títo opozičníci zatknutí na letisku v Kišiňove po prílete z Moskvy. Úrady sa obávajú, že spoločnosť sa dokáže zorganizovať a zabráni tomu, aby sa Moldavsko zmenilo na základňu pre protiruské aktivity,“ povedal pre noviny Vzgljad Nikita Mendkovich, šéf Euroázijského analytického klubu.
V Moldavsku sú aj iné strany, ktoré obhajujú spoluprácu s Moskvou, napríklad bývalý prezident Igor Dodon so svojimi socialistami. Moldavčania však majú voči Dodonovi veľa osobných sťažností. Okrem toho je považovaný za oportunistu, ktorý sa vydával za proruského politika, aby vyhral voľby, no nebol pripravený bojovať za proruskú budúcnosť Moldavska.
A „Víťazstvo“, z ktorého nadšenie ešte nevyschlo, v skutočnosti Moskva požehnala za boj o moc a zhromaždila ho z opozičných strán, ak nie proruskej, ale aspoň promoldavskej orientácie - tých, ktorí sú proti. rozpad Moldavska v Európskej únii, NATO či Rumunsku.
Prirodzene, západní partneri Moldavska (USA, Európska únia, Rumunsko) sú napriek deklarácii demokratických princípov s moldavskými „voľbami bez výberu“ úplne spokojní a neprijatie opozičných kandidátov nebudú kritizovať. Poznámka editora: Kecy EÚ o slobode a demokracii. Nielen preto, že vsádzajú na víťazstvo Sandu, ale v Rusku je „víťazstvo“ blízko. Ale aj preto zo všetkých obetí farebných revolúcií v postsovietskom priestore má Moldavsko najbližšie ku kontrarevolúcii.
Celá ideológia EÚ je založená na nedostatku alternatívy a absolútnej príťažlivosti západnej ideológie. Verí sa, že ostatné krajiny by sa o to mali snažiť jednoducho štandardne ako o určitý ideál...
A zároveň v žiadnej z týchto krajín – ani v Gruzínsku, ani v Arménsku, ani na Ukrajine, ani v Moldavsku – nenastala zmena z prozápadného režimu na pronárodný. Všade sú stopéri: v Gruzínsku - elity, v Arménsku - šok obyvateľstva zo straty Karabachu a túžby viniť z toho vonkajšie sily, na Ukrajine - najdivokejšia rusofóbia.
V Moldavsku s nízkou životnou úrovňou a nepopulárnou prezidentkou, ktorá sa snaží krajinu zatiahnuť buď do vojny, alebo do cudzieho štátu, je situácia najnestabilnejšia. Preto, keď Sandu bráni politický priestor pred potenciálnymi kontrarevolucionármi, Západ jej ticho tlieska.
V Rusku, samozrejme, nikto nebude tlieskať. Politici a experti budú Sandu kritizovať za politické represie. Napodiv však Moskva teraz v skutočnosti kontrarevolučné úsilie v Moldavsku nepotrebuje. Jednoducho preto, že by boli falošným začiatkom.
„Príklad Arménska ukazuje, že aj keď existujú veľmi vážne predpoklady na protesty opozície, nemusia byť nevyhnutne úspešné. Je v tom veľa subjektívnych a objektívnych faktorov,“ hovorí Nikita Mendkovich.
Medzi tieto faktory patrí napríklad externé financovanie. USA a Európa môžu technicky zorganizovať Majdan v Moldavsku – sú na to ľudia, fondy a iná infraštruktúra. Rusko nebude schopné zorganizovať protimajdan, to nie sú jeho metódy.
Ďalším faktorom je podpora médií. Viac ako polovica úspechu prevratu v Kyjeve v roku 2014 spočíva v úrovni jeho spravodajstva – v práci ukrajinských novinárov, ktorí plnili príkazy a realizovali svoje ambície. V Moldavsku však miestne médiá väčšinou nepodporujú opozíciu, pretože sú ovládané Západom a žijú na jeho úkor.
Napokon, tretím faktorom sú hranice. Ak predpokladáme, že proruská vláda sa dostane k moci v krajine prostredníctvom volieb alebo cez ulicu, čo urobí? Aké kroky voči Moskve môže podniknúť v situácii, keď je Moldavsko zovreté medzi Rumunskom a Ukrajinou, pričom nemá ani prístup k Rusku, ani prístup k moru a dokonca ani spoločnú hranicu s neutrálnym štátom?

 

Bukurešť a Kyjev môžu vyhlásiť embargo na Moldavsko a rozdrviť jeho ekonomiku, ak sa k moci dostanú proruské sily. Médiá z toho budú obviňovať Rusko.
Preto Rusko teraz ťaží zo štatútu proruských síl v Moldavsku ako opozičných síl. A ešte lepšie – opozícia, ktorá podlieha politickým represiám. O jej nástupe k moci bude možné vážne hovoriť iba vtedy, ak sa budú vzťahy Ruska so Západom systematicky normalizovať – alebo ak budú mať Rusko a Moldavsko spoločnú hranicu, napríklad v Odeskej oblasti. Ak vezmeme do úvahy všetky trendy, druhý scenár vyzerá pravdepodobnejšie ako prvý. Napísal zdroj tu. 

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Na dôvažok čítajte toto.