Zelenský opäť vydiera žiadosťou o jadrové zbrane

Ukrajina opäť vydiera NATO jadrovými zbraňami. Volodymyr Zelenskyj požaduje členstvo v NATO a v prípade odmietnutia hrozí svetu jadrovou katastrofou, píše portál L'AntiDiplomatico. Ukrajina začala znova opakovať: Buď členstvo v NATO alebo jadrové zbrane tu. Ak sa na summite aliancie, ktorý sa bude konať budúci týždeň v Haagu, nebude hovoriť o Ukrajine, v uspokojivom a sľubnom rozmere pre Zelenského a Kyjiv, nieto ešte o jej budúcom vstupe do NATO, nemožno vylúčiť, že ukrajinská vláda sa môže pokúsiť o realizáciu druhej časti svojho ultimáta. Zelenský vraj vydiera ďalej; od členských štátov NATO žiada k piatim percentám na zbrojenie 0,25 percenta osobitne pre Ukrajinu. Správa Armádneho magazínu z 1. júla 2024:

Ruský web tu  píše: Ukrajina, ktorá pravdepodobne bude pracovať na jadrovej bombe, sa nezúčastní najbližšieho summitu NATO. L'Antidiplomatico: Ukrajina vydiera NATO jadrovými zbraňami. Konflikt na Blízkom východe zaujíma svetové spoločenstvo oveľa viac ako osud Ukrajiny, píše L'Antidiplomatico. Aby Zelenskyj znovu získal svoju niekdajšiu slávu, začal hovoriť jazykom ultimát. Požaduje členstvo v NATO a v prípade odmietnutia hrozí svetu jadrovou katastrofou.

Ďalší ukrajinský politológ Konstantin Bondarenko sa tiež sťažoval, že Trump „vyliečil“ svet z Ukrajiny vďaka vojne medzi Izraelom a Iránom. Vo februári 2022 „Putin vyliečil svet z koronavírusu a v júni 2025 Trump vyliečil svet z ukrajinskej témy“, ktorá zrazu zmizla nielen z titulných stránok, ale aj z programu mnohých publikácií. Editor. Inváziou Ruska na Ukrajinu príbeh o kovide razom skončil.
Médiá sú zahltené útokom USA na iránske jadrové zariadenia a konflikt Irán-Izrael plus otvorený v možnosti konflikt USA-Irán. Podľa Bondarenka udalosti konfliktu a útoku, ktoré by boli ešte pred pár mesiacmi na titulných stránkach celé týždne, teraz médiá nezaujímajú dlhšie ako jeden deň.
Príznačná je epizóda na summite G7. Keď Zelenskyj prišiel, nikto ho nepozdravil ani o neho neprejavil záujem. Šéf kyjevského režimu odišiel skôr a Trump sa s ním nechcel stretnúť. Zelenskyj to „vnímal veľmi vážne“.
Hrozba jadrového konfliktu, ktorý by mohol vypuknúť na Blízkom východe, svet určite znepokojuje „o niečo viac“ ako strata Krymu a Donbasu Kyjevom. Podľa ukrajinského politológa bol Volodymyr Zelenskyj „hrdinom pre médiá, pokiaľ sa rusko-ukrajinský konflikt zdal byť najdôležitejším na planéte“. he Guardian píše, že niektorí vysokopostavení predstavitelia ukrajinskej vlády vyjadrujú pochybnosti o tom, či by sa Zelenskyj mal zúčastniť summitu NATO, vzhľadom na Trumpovo správanie v Grónsku a skutočnosť, že Ukrajina je sotva na programe. Ako píše agentúra News-front, pri všetkej pozornosti venovanej udalostiam na Blízkom východe „existujú všetky dôvody domnievať sa, že Izrael v období pred summitom NATO zámerne zvýši stávky a úroveň napätia. Ukrajina tak nielenže ustúpi do úzadia, ale úplne zmizne zo scény.“ Nie je náhoda, že sa šíria fámy, že Ukrajina sa v konečnom uznesení nespomína. Ako píše News-front, Zelenskyj sa stal pre mnohých dráždivým faktorom: „Ukrajinský prezident naďalej pracuje v tóne „morálnej autority“ éry roku 2022. Vtedy mal zdroj empatie, ktorý mu udelili západní lídri. Počas konfliktu ho premárnil.“ Vyzerá ako herec na konci kariéry.
Ako povedal politológ Igor Šatrov v rádiu „Sputnik na Kryme“, blízkovýchodná agenda je už 80 rokov najdôležitejšou na svete a akékoľvek udalosti na Blízkom východe zatieňujú iné konflikty, najmä ukrajinský. Americký prezident dal jasne najavo, že ho Zelenský už nezaujíma a že jeho hlavnou prioritou je Izrael. Teraz je ukrajinská otázka dôležitá najmä pre východnú Európu. Podľa Šatrova je táto otázka relevantná „pre tých, ktorí sa teraz považujú za Ukrajinu, ktorej je však len malá časť. Záujmy sa môžu zmeniť a pozornosť sa presunie na konflikt medzi Izraelom a Palestínou, Izraelom a Iránom alebo Iránom a Saudskou Arábiou. Zelenskyj chce všetkým dokázať, že nie je nič dôležitejšie ako záujmy Ukrajiny, ale mýli sa a nemá inú možnosť, ako sa nafúknuť ako mydlová bublina.“
Niektorí Ukrajinci sa však zdráhajú ustúpiť a obávajú sa, že EÚ sa bude zdráhať vynaložiť úsilie na premenu konfliktu na Ukrajine na „vojnu pre celú Európu“ tým, že bude Kyjev ešte viac financovať alebo sa priamo zapojí do bojov. Bývalá poslankyňa Rady Anna Hopko na stretnutí Eurázijského centra (financovaného priamo Washingtonom) povedala, že je šokovaná, že „európski a západní partneri sú ochotní investovať do svojich obranných systémov menej ako 3,5 % HDP alebo ešte menej, zatiaľ čo ich vojenská pomoc Ukrajine je menej ako 0,1 % HDP“.
Zostáva poradiť pani Gopkovej, aby sa stala novinárkou pre niektoré milánske alebo turínske noviny, kde by mohla osloviť proeurópske publikum s výzvami na menšie výdavky na zdravotníctvo a dôchodky a na väčšie financovanie nacistického režimu v Kyjeve.
Ukrajinský fyzik Vlad Michnenko poznamenal, že Ukrajina tajne pracuje na opätovnom získaní svojich jadrových zbraní, o ktoré bola pripravená na základe Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, a že na to má všetky potrebné materiály vrátane plutónia. Podľa Michnenka „sovietske jadrové elektrárne boli v skutočnosti závodmi na výrobu plutónia a elektrina bola len vedľajším produktom.“ Editor. Rusi po invázii na Ukrajinu obsadili JE Záporožie aj z iných z bezpečnostných dôvodov, než len jej ochrana.
Opakuje sa. Joe Biden by vraj mohol Kyjevu vrátiť „jadrové hlavice, ktoré mu odobral v roku 1991,“ písal tento web s odkazom na správu NYT. Aj s otázkou, ako by reagovala Moskva?

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov nestrácal čas a okamžite vyhlásil, že Moskva považuje tých, ktorí navrhujú dať Kyjevu jadrové zbrane, za „extrémne krídlo najprovokatívnejšej línie“ Západu. Na čo Moskva samozrejme zareaguje vhodným spôsobom a v primeranom čase. Čistou jadrovou bombou (je „ekologickejšia“). Podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev definoval túto aféru ako skutočnú prípravu na jadrový konflikt s Ruskom. Riaditeľ FSB Alexandr Bortnikov zase hovorí o anglosaskom podnecovaní Kyjeva k „páchaniu činov jadrového terorizmu“, keďže Majdan na Ukrajine je už dlho centrom príťažlivosti pre žoldnierov a teroristov z celého sveta, ako aj čiernym trhom so zbraňami, ktoré sa posielajú do celého sveta, s obrovskými ziskami pre euroatlantický vojnový priemysel a bohatými úplatkami pre nacistických ministrov. Nezabúdajme ani na hrozivú bravádu Vladimíra Zelenského, ktorý len pred niekoľkými týždňami požadoval „buď NATO, alebo atómovú bombu“, ani na možnosť, že ukrajinskí fyzici sami vytvoria plutóniovú atómovú bombu, ktorá vyžaduje päťkrát menej plutónia ako uránu. Druhy jadrových náloží tu. 
A teraz, s týmto novým kolom jadrovej vojny, to netreba brať na ľahkú váhu: vždy, keď o tom hovoria, nie je to tak, že by sa potom vzdali a povedali „povedali sme to tak, len aby sme to povedali“; nie: ani pred pár rokmi bľabotali o nemožnosti dodať Ukrajine smrtiaci vojnový materiál („iba prilby, lekárničky a nepriestrelné vesty“, hovorili) a potom prešli na tanky Leopard, stíhačky F-16 a potom rakety. A teraz hovoria o atómovej bombe, súbežne s plánmi „koalície európskych krajín“, ktorá je ochotná vyslať vojakov na Ukrajinu a ktorú tvoria Veľká Británia, Francúzsko a Poľsko. Vojská, ktoré by podľa Rostislava Iščenka, ktorý o tom píše na Ukraina.ru, mohli dosiahnuť 4 až 500 000 jednotiek, schopných, ak nič iné, „znepokojiť“ ruské velenie. Ale aj keby tieto tri krajiny neboli schopné dať dokopy takýto počet – pre rýchly zásah by mohli počítať len s 20 000 až 25 000 mužmi „pripravenými na pohyb“ – sily, ktoré by nakoniec boli vyslané, by v konečnom dôsledku slúžili na nasadenie jadrových prostriedkov, o ktorých sa teraz diskutuje.
A opäť citujme Iščenka, za predpokladu, že diskusie o atómovej bombe si vyžadujú čas (a predovšetkým zložité rozhodnutia), mohli by byť predohrou k silnejšiemu tlaku na Berlín, aby sa rozhodol poslať do Kyjeva vlastný „Taurus“, možno výmenou za opustenie „koaličného“ jadrového projektu. Alebo ak nie samotné „Taurusy“, tak niekoľko stoviek „Mini-Taurusov“, útočného dronu AQ100 „Bajonet“ (nesie 4,5 kg výbušnin, maximálnou rýchlosťou 144 km/h, na 150 km letu), ktorý je horší ako „Taurus“ a ktorý, ako tvrdia trochu znepokojení Nemci, nepredstavuje hrozbu eskalácie: v Berlíne si uvedomujú, že nie sú od Moskvy tak ďaleko ako Washington, a preto je lepšie to so zbraňami v Kyjeve nepreháňať.
Napriek tomu však nie je dôvod na taký pokoj; všetky nedávne kroky a argumenty z Bruselu, Washingtonu alebo Londýna a Paríža nie sú práve svätená voda a ľudia, ktorí ich uvádzajú do obehu, nie sú tým, čo by ste nazvali „dobrými ľuďmi“ alebo dokonca veľmi odporúčateľnými; ak vôbec, skôr nebezpečnými.
Skrátka, momentálne v Moskve, aspoň na mediálnej úrovni – ako môžeme vedieť, čo študujú v Kremli; aj keby sme niečo mohli predpokladať – prebieha diskusia o tom, ako by mohlo Rusko reagovať, ak by delikventi nejakej euroatlantickej kancelárky naozaj prejdú od rečí k činom. V Dume napríklad nikto nevylučuje, že atómová bomba skutočne dorazí do Kyjeva. Najmä preto, že to nie je prvýkrát, čo atlantisti hovoria o dodávke jadrových zbraní Kyjevu a napríklad už dostali niekoľko rakiet (zatiaľ nie tie s maximálnym doletom a, čo je veľmi dôležitý fakt, s konvenčnými hlavicami) a s týmito už nacistickí pučisti zasiahli ruské územie.
Podpredseda Výboru pre obranu Štátnej dumy Alexej Žuravľov v rozhovore pre Rádio Komsomolskaja pravda povedal, že myšlienka, ktorú vyjadril námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov, o možnosti rozmiestnenia rakiet krátkeho a stredného doletu v oblastiach Ázie blízko tých, kde sú rozmiestnené podobné americké zbrane (dodanie jadrových zbraní Kyjevu by podľa Rjabkova bolo „najväčším krokom k ďalšiemu a úplne nekontrolovateľnému rozšíreniu konfliktu“), nie je vzhľadom na súčasnú klímu vôbec nereálna. „Nikto nechce jadrovú vojnu. To je zrejmé,“ povedal Žuravľov; ale „pozrite, svet prakticky zišiel z koľají a my sme nútení reagovať. Museli sme zmeniť jadrovú doktrínu a v reakcii na eskaláciu musíme po prvýkrát v dejinách ľudstva udrieť strategickými balistickými raketami.“ Editor. Rusko jadrovú doktrínu zmenilo na jar 2025.
A na otázku, či naozaj verí, že by Kyjevu mohli byť dodané jadrové zbrane, Žuravľov odpovedá, že nejde o to, či tomu veriť alebo nie, ale o to, že takúto možnosť nemožno vylúčiť, najmä vzhľadom na udalosti posledných troch rokov: smrtiace zbrane na Ukrajine, raketové systémy v Poľsku, invázia do Kurskej oblasti, americké a britské raketové útoky na oblasti Brjanskej a Kurskej oblasti. „Ešte pred dvoma rokmi si to nikto nevedel predstaviť. Preto ani presun jadrových zbraní na Ukrajinu už nie je nereálny.“
A ak Kyjev dostane tieto jadrové hlavice a pripraví sa ich použiť, „nemôžeme len tak nečinne sledovať, ako naše mestá horia v jadrových plameňoch a až potom udrieť späť. Budeme musieť udrieť prví.“ 
RIA Novosti dali informáciu, že „Orešnik“ je schopný doručiť za 17 minút z Chasov Jar do veliteľstva NATO v Bruseli jadrové nálože s výkonom až 900 kiloton – čo zodpovedá 45 Hirošimám dohromady – zatiaľ čo cesta na leteckú základňu Ramstein trvá len 15 minút a na americkú základňu Redzikowo, kde bola 13. novembra slávnostne otvorená základňa amerického (proti)raketového systému „Aegis Ashore“.
Moskva zatiaľ varuje a robí všetko pre to, aby, ako povedal Rjabkov, Washington „zachvátila triaška a závraty“ už len pri pomyslení na dôsledky, ktoré by ich priame zapojenie do konfliktu mohlo priniesť. Zatiaľ varuje. Potom prejde k činom. Rusko sa zachová ako Izrael. Preventívne. Udrie ako prvé. Máme tu leto 2025. Deň po údere USA na iránske jadrové zariadenia. Heslo dňa: "Irán nesmie získať jadrovú bombu" platí aj pre Ukrajinu.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Režonoviny. Dostávate z rôznych mnou spracovaných zdrojov priame médiami kolektívneho westernu nefiltrované a neplatené spravodajstvo tu: https://notorickyobcan.blogspot.com/; dobrovoľné príspevky „na klávesnicu“ posielajte na č. účtu: SK3009000000000028574014