Kolektívny Western chce na Ukrajine prímerie a rokovania s Moskvou

Európski lídri stretli sa v utorok so Zelenským na Ukrajine. Chcú Putina „skúšať“ á la Minské dohody a žiadať o 30-dňové prímerie. Zelenskij vyhlásil, že sa koncom týždňa stretnú, aby prediskutovali podrobnosti plánu prímeria. „Nie je to plán na ukončenie vojny ale začatie diplomacie.“ Zdroj. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij hovorí s médiami po stretnutí „Koalície ochotných“ v Londýne, Veľká Británia, 24. októbra 2025.

Dvanásťbodový plán je rozdelený na dve časti: najprv zmrazenie frontu a prímerie a potom rokovania. Informovalo o tom Rádio Liberty s odvolaním sa na samotný dokument s názvom „Prvky na ceste k mieru na Ukrajine“ a rozhovory s nemenovanými predstaviteľmi. V dokumente sa uvádza, že prímerie medzi Kyjevom a Moskvou nadobudne platnosť 24 hodín po tom, čo strany tento plán prijmú. Frontová línia bude zmrazená na súčasnom mieste. Očakáva sa, že monitorovanie prímeria sa začne „okamžite“ a pod vedením USA. Budú použité satelity, drony a ďalšie technológie. Vmedzičase Rusko vykonalo skúšky jadrových Burevestnika a Poseidona.

Počas tohto obdobia sa očakáva aj dohoda Ruska a Ukrajiny na „pakte o neútočení“, ktorý stanovuje, že Kyjev sa nebude pokúšať znovu dobyť dočasne okupované územia. Pokiaľ ide o Záporožskú jadrovú elektráreň, plán navrhuje prevod jej kontroly na nemenovanú tretiu stranu a začatie rokovaní o jej vrátení pod ukrajinskú kontrolu.
Plán údajne zahŕňa aj „opatrenia na budovanie dôvery“, ktoré by zahŕňali „zrušenie určitých symbolických sankcií“ po uplynutí dohodnutého počtu dní prímeria. Ďalšou myšlienkou je, že Rusko by mohlo byť privítané v medzinárodných organizáciách. Plán navrhuje vytvorenie „mierovej rady“ počas fázy prímeria, ktorej by predsedal americký prezident Donald Trump a ktorá by dohliadala na implementáciu konečného mierového plánu.

Druhou fázou plánu sú rokovania. V texte sa uvádza, že strany začnú dialóg o línii kontaktu a potom sa dohodnú na „trvalej správe okupovaných území“. Táto fáza zahŕňa vytvorenie bezpečnostných zón okolo línie kontaktu, kde bude zakázaná akákoľvek vojenská činnosť. Tieto zóny budú na oboch stranách monitorovať mnohonárodné civilné misie.
Deviaty bod plánu sa týka dialógu na vysokej úrovni medzi Kyjevom a Moskvou s cieľom „posilniť vzájomné porozumenie a rešpekt k rozmanitosti jazykov, kultúr a náboženstiev“. Podľa novinárov tento bod vyvolal značnú kontroverziu. Nemenovaní východoeurópski predstavitelia v komentári uviedli, že túto klauzulu považujú za posilnenie ruských obvinení z útlaku rusky hovoriaceho obyvateľstva Ukrajiny. 
Ďalším bodom, ako sa údajne uvádza v dokumente, je „začatie rokovaní o trvalej správe okupovaných území“. Tento bod je tiež kontroverzný medzi mnohými európskymi vládami, pretože je v rozpore s ich „maximalistickými názormi“, že Ukrajina by sa nemala vzdať svojich území.
Bod 11  sa týka rekonštrukcie, ktorá bude zahŕňať vytvorenie fondu pre Ukrajinu. Je možné, že na tento účel by sa mohli použiť zmrazené ruské aktíva.
Posledný bod sa týka postupného rušenia sankcií voči Rusku v priebehu implementácie plánu. Strany musia začať proces dohody o kompenzácii škôd zo zmrazených aktív Ruska. Navrhuje sa aj tzv. mechanizmus „snapback“, v rámci ktorého by všetky sankcie a izolačné opatrenia automaticky nadobudli účinnosť v prípade opakovaného ruského útoku na Ukrajinu.
Nemenovaný európsky predstaviteľ uviedol, že plán má malú šancu na úspech. „Môžeme mať 12-bodový plán, ale mier z neho nebude – to je Putinov jednobodový plán,“ povedal nemenovaný európsky diplomat. Agentúra Bloomberg 21. októbra informovala, že Ukrajina a EÚ vyvíjajú 12-bodový plán na ukončenie totálnej vojny. Prezident Zelenskyj 27. októbra vyhlásil, že Ukrajina pripraví mierový plán založený na modeli pre Gazu do týždňa alebo 10 dní.

Editor na adresu transatlantického Západu. Ak vyčerpáte všetky možnosti, urobte čo vám radí konzistentný Kremeľ. Spolupracujte na odstránení príčin konfliktu. V atmosfére hlbokej nedôvery na osi euroatlantický Západ-Rusko Moskva konzistentne odpovie. Sergej Lavrov dal exkluzívny rozhovor pre maďarský Ultrahang o príčinách rusko-ukrajinského konfliktu. Exkluzívne (!) som suploval bruselské médiá  dal ho tu.

Zelenský stále žobre o vojenskú pomoc a dlho doletové Tomahawky. KoZa špekuluje o použití ukradnutých ruských aktív bez opory o medzinárodné právo. Špekuluje o ďalších sankciách. U mňa by také prímerie neprešlo. Brusel, Londýn a Trump musia Putinove podmienky pre odstránenie príčin totálnej vojny Rusko-Ukrajina uznať a prijať ako oprávnené. Som „nepriateľský živel“ voči EÚ, ktorá opustila svoje pôvodné hodnoty podľa jej zakladateľa Roberta Schumana. Podobne ako Trump vyhlasujem: „Toto nie je moja vojna“. Bol som do nej vtiahnutý a je tým na mne páchané ľudsko-právne násilie.
V pláne mi chýba okamžité „vyčistenie“ Ukrajiny od zahraničných interventov a zastavenie všetkých dodávok západných zbraní ako garancia že prímerie nebude zneužité na dozbrojenie a recykláciu ozbrojených síl Ukrajiny. O tom boli Minské dohody. Zároveň obnovu rokovaní vo formáte Istanbul. Moskva už Westernu neverí: „Čia to smola, čia?“ Perinbaba. 
Minulý týždeň britský premiér Keir Starmer oznámil, že „Koalícia ochotných“ dokončuje mierový plán pre Ukrajinu, ktorý má byť predložený do konca roka 2025, pričom medzi jeho kľúčové ciele zdôraznil stiahnutie ruskej ropy a plynu z globálnych trhov a úplné zavedenie sankcií. Zelenskyj zopakoval, že spolupráca medzi Spojenými štátmi a európskymi partnermi zostáva nevyhnutná pre ukončenie vojny a porážku Putina.
Nové sankcie voči ropným spoločnostiam Lukoil a Rosnefť, ktoré uvalil americký prezident Donald Trump, „zmenia situáciu“ voči Rusku, ale Ukrajina stále potrebuje rakety dlhého doletu, aby prinútila Putina zasadnúť za mierový stôl, zopakoval Zelenskyj pre americký Axios. Podľa ukrajinského lídra: „Sankcie sú jednou zo zbraní, ale potrebné sú aj rakety dlhého doletu. Prezident Trump sa obáva eskalácie, ale ak nebudú žiadne rokovania, k eskalácii dôjde aj tak. Ak Putin nezastaví, musíme mať niečo, čo ho zastaví,“ vyhlásil počas 35-minútového telefonického rozhovoru, 26. októbra. Zelenského komentáre prichádzajú po dvoch týždňoch intenzívnej diplomatickej aktivity. 17. októbra Trump počas napätého stretnutia v Bielom dome odmietol žiadosť ukrajinskej hlavy štátu o strely o dlhodoletové strely Tomahawk.

Americký prezident sa rozhodol zrušiť summit s Putinom v Budapešti a po prvýkrát vo svojom druhom funkčnom období uvaliť sankcie proti Rusku. Kyjev by mal rozhodnúť o osude väznených ukrajinských vojakov: „Rovnako ako kedysi v Azovstale. Budú mať túto príležitosť,“ zdôraznil Putin tu.

Ruská armáda je pripravená vpustiť do zóny obkľúčenia ukrajinských ozbrojených síl zástupcov médií, vrátane ukrajinských aj zahraničných. Putin túto otázku prediskutoval s veliteľmi príslušných skupín, „aby na vlastné oči videli, čo sa tam deje“. Naše probruselské médiá ani necekli: “Zatĺkajú, zatĺkajú, zatĺkajú“ ako Plzák neveru. Kyjev realitu popiera. Ruské ozbrojené sily sú zároveň pripravené zastaviť nepriateľské akcie v určených zónach, pokiaľ tam zostanú zástupcovia médií. Okrem toho môžu priviesť novinárov k ukrajinským vojakom. „Hlavné je vyhnúť sa provokáciám z ukrajinskej strany,“ uzavrel ruský prezident.

V oboch mestách by podľa informácií mohlo byť až skoro 11 000 ukrajinských vojakov, ktorí sa tam nachádzajú v tzv. „krmelcochekoch“, ako sa im hovorí medzi ruskými aj ukrajinskými vojakmi, čo sú izolované opevnené body, v ktorých je obvykle niekoľko desiatok vojakov AFU tu.  Majú tam určité zásoby jedla a pitia na nejakú dobu (preto krmelec), ale nemôžu sa pohnúť z miesta, kvôli nedostatku munície a personálu. Podľa stavu zásob, potom vydržia niekoľko dní, maximálne týždňov. V roku 2022 si podobný krmelec vybudoval Azov v podzemných protiatómových krytoch oceliarní Azovstal v Mariupole.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias slobodný človák

Editor. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť pre vás na číslo účtu SK3009000000000028574014; uveďte ako dar. Moju prácu sťažuje a komplikuje obmedzený prístup k pribúdajúcim plateným a zároveň sponzormi a oligarchiou dotovaným médiám, čo si sám v rámci redakčnej žurnalistiky, dovoliť nemôžem.