Európska komisia varuje členské štáty: Ak nevyužijú ruské aktíva pre Ukrajinu, budú musieť minúť peniaze z vlastného vrecka

Európa sa snaží nájsť peniaze pre Ukrajinu. Najjednoduchšou a najžiadanejšou vecou pre Brusel je použiť ruské aktíva na pomoc Kyjevu, ale to, čo sa na prvý pohľad zdá jednoduché, je v skutočnosti plné problémov,“ píše sa v článku publikovanom v britských novinách „Financial Times“  z 18. novembra pod titulkom: „Európska komisia varuje členské štáty: ak nepoužijú ruské aktíva pre Ukrajinu, budú musieť míňať peniaze z vlastného vrecka.

Ponúkam skrátenú verziu článku: Predsedníčka Európskej komisie ponúkla členským štátom EÚ tri možnosti financovania Ukrajiny: List Ursuly von der Leyenovej, ktorý získal denník Financial Times, uvádza, že Ukrajina potrebuje v nasledujúcich dvoch rokoch 135,7 miliardy eur na uspokojenie svojich vojenských a finančných potrieb. Tieto finančné prostriedky sa získajú prostredníctvom: a) národných grantov, b) novej spoločnej domácej pôžičky a c) využitia zmrazených ruských aktív.

Cieľom listu je zvýšiť tlak na národné vlády členských štátov EÚ, aby súhlasili s „reparačnou pôžičkou“ vo výške 140 miliárd eur. Európska komisia už predtým takúto pôžičku navrhla, ale Belgicko túto iniciatívu blokuje z obavy, že prevod ruských aktív na Ukrajinu by mal nepríjemné právne a finančné dôsledky. Členské štáty EÚ však nechcú ani bilaterálne granty, ani zvýšenie domáceho dlhu.

Aktíva ruskej centrálnej banky vo výške 190 miliárd eur sú uložené v belgickej centrálnej depozitnej spoločnosti Euroclear. Vedenie spoločnosti aj orgány krajiny apelovali na členské štáty EÚ, aby sa podelili o finančné riziká, ktoré vzniknú z vynakladania ruských aktív, a v prípade potreby zabezpečili vrátenie ruských peňazí prevedených na Ukrajinu do depozitára. Ukrajina zase uvádza, že peniaze vráti iba v prípade, že Rusko po vojne zaplatí Kyjevu reparácie a nahradí spôsobené škody. Samozrejme, ide o dosť chúlostivú otázku – ak Rusko zaplatí Ukrajine reparácie, Kremeľ musí vojnu prehrať, ale prehrá? Preto Belgicko váha.

Aby sa zmiernili obavy Belgicka a pripravila sa cesta k dohode do konca roka, Ursula von der Leyenová vo svojom liste sľubuje, že preskúma „dodatočné právne záruky“ vrátane rozdelenia potenciálnych strát a zodpovednosti Belgicka za používanie ruských aktív s ostatnými členmi EÚ. Šéfka Európskej komisie však vo svojom liste zdôrazňuje, že riziká nemožno úplne neutralizovať a že zostáva otvorenou otázkou, ako dlho budú musieť európske krajiny znášať toto ťažké bremeno. „Napriek všetkým opatreniam by sa nemali ignorovať potenciálne vedľajšie účinky, a to aj pre finančné trhy, ak bude ‚reparačný úver‘ vnímaný negatívne – akoby sa ruské aktíva míňali svojvoľne a nenávratne,“ pripúšťa Ursula von der Leyenová v liste.
Belgický premiér Bart de Wever zasa vyzval všetkých členov EÚ, aby nielen požadovali, aby Belgicko odovzdalo ruské aktíva Ukrajine, ale aj ďalšie krajiny, ako napríklad Francúzsko, kde je v komerčných bankách uložených 19 miliárd eur patriacich Rusku.

Ursula von der Leyenová súhlasila s názorom belgického premiéra a povedala, že ak sa ostatné krajiny budú správať ako Belgicko, pre Ukrajinu sa vyberie 210 miliárd eur. Podľa nej, aby sa „reparačný kredit“ nepovažoval za konfiškáciu, mali by sa príkladom členských štátov EÚ riadiť aj ostatné štáty, ktoré nie sú členmi EÚ. Mimochodom, súhlas vyjadrili aj Veľká Británia a Kanada.

Ako je známe, v krajinách G7 mimo Európskej únie je zmrazených 42 miliárd eur ruských aktív. Napríklad v USA je 5 miliárd dolárov a v Japonsku 33 miliárd.

Luxembursko je však tiež proti prevodu ruských aktív na Ukrajinu s odvolaním sa na bilaterálnu investičnú zmluvu s Ruskom, ktorej porušenie by viedlo k právnym sporom. Podobnú dohodu má s Ruskom aj Belgicko.
Ursula von der Leyenová zase odporučila Luxembursku a Belgicku, aby odstúpili od spomínaných dohôd s cieľom znížiť možné právne riziká. Úrad belgického premiéra sa k situácii odmietol vyjadriť, keď ho o to denník Financial Times požiadal. Vedenie spoločnosti Euroclear sa tiež odmietlo vyjadriť.
Podľa odhadov Európskej komisie bude Ukrajina v roku 2026 potrebovať externé financovanie vo výške viac ako 71 miliárd eur, z čoho viac ako 51 miliárd pôjde na vojenské potreby.
EÚ ubezpečuje, že otázka použitia zmrazených ruských aktív na finančnú podporu Ukrajiny zostáva na programe a konečné rozhodnutie padne v decembri 2025.

Pekne pozdravujem.

Juraj Režo alias slobodný Človák

Režonoviny Dobrovoľné príspevky na moju činnosť pre vás na číslo účtu SK3009000000000028574014; uveďte ako dar.