Špecializované trestné právo, právny štát podľa EÚ, podobnosti, Ukrajina a Slovensko

Predosielam. Ukrajina čelila 22. júla zlomovému momentu, keď parlament schválil a exprezident od 20. mája 2024 ďalej pri moci z vôle Verchovnej rady lebo vojnový stav podpísal zákon, ktorý v ruší nezávislosť protikorupčných inštitúcií krajiny. Zákon podriadil Národný úrad pre boj proti korupcii (NABU) a Špeciálnu prokuratúru pre boj proti korupcii (SAPO) generálnemu prokurátorovi. Vyšetrovanie vysokopostavených úradníkov tak nie je možné bez súhlasu administratívy prezidenta Volodymyra Zelenského. Čosi podobné vykonal Hitler podriadením prokuratúry a justície svojej vôli čím si upevnil svoju absolútnu moc á la “Ja som zákon a právo!“. Viac tu.

Slovensko. Vzťah medzi Generálnou prokuratúrou (GP) a Špeciálnou prokuratúrou (ÚŠP) bol vzťahom podriadenosti, keďže ÚŠP bola zriadená ako osobitná organizačná súčasť Generálnej prokuratúry SR s celoštátnou územnou pôsobnosťou. Je však dôležité poznamenať, že Úrad špeciálnej prokuratúry bol k 20. marcu 2024 zrušený. Jeho pôsobnosť v preberaní prípadov a vyšetrovaní závažnej kriminality prešla na iné zložky, primárne na krajské prokuratúry a novovytvorené Oddelenie závažnej kriminality na Generálnej prokuratúre SR. V období svojej existencie (od roku 2004 do marca 2024) bol vzťah definovaný nasledovne.

Hierarchia: GP bola najvyšším orgánom prokuratúry a ÚŠP jej bol podriadený. Dozor a kontrola: Generálny prokurátor mal nad ÚŠP (a všetkými ostatnými prokuratúrami) dozor a mohol zasahovať do jeho činnosti, napríklad využitím paragrafu 363 Trestného poriadku. Špecializácia: ÚŠP mal špeciálnu právomoc na stíhanie najzávažnejších trestných činov, ako je korupcia, organizovaný zločin a extrémizmus, čo viedlo k určitej miere autonómie v rámci špecializovaných prípadov. Správa o činnosti: Špeciálny prokurátor (ktorý stál na čele ÚŠP) podával raz ročne správu o činnosti nielen generálnemu prokurátorovi, ale aj Národnej rade SR, čo odrážalo jeho osobitné postavenie a dôležitosť. Napätie: V praxi bol vzťah často sprevádzaný napätím a verejnými spormi medzi vedením oboch inštitúcií, najmä v súvislosti s uplatňovaním spomínaného paragrafu 363 generálnym prokurátorom na zrušenie rozhodnutí prokurátorov ÚŠP.
Zrušenie ÚŠP bolo súčasťou novely Trestného zákona, ktorú vláda odobrila v decembri 2023 a parlament ju schválil vo februári 2024. Bolo politicky motivovaným krokom, ktorý vyvolal značnú diskusiu o nezávislosti prokuratúry a systéme stíhania závažnej kriminality na Slovensku.
V súčasnosti diskutuje sa o postavení Špecializovaného trestného súdu. Patrí do sústavy súdov Slovenskej republiky. Koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje Trestný poriadok. Je prvostupňovým súdom a má postavenie krajského súdu. O vine-nevine rozhoduje Najvyšší súd.

Diskusia o zrušení alebo ponechaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) je na Slovensku dlhodobo prítomná a v súčasnosti je opäť aktuálna, hoci minister spravodlivosti Boris Susko vyhlásil, že zrušenie ŠTS momentálne nie je na stole. Argumenty za zrušenie ŠTS (pozícia súčasnej vládnej koalície a niektorých právnych expertov)
Koncentrácia moci: Kritici, vrátane niektorých vládnych predstaviteľov, argumentujú, že koncentrácia moci v jednom samostatnom súdnom orgáne nesie so sebou riziká a limity a môže byť problematická z hľadiska deľby moci. Odstránenie údajných "nezákonností": Súčasná vláda v minulosti sľubovala, že "napraví nezákonnosti", ktorých sa ŠTS a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) mali dopúšťať (ÚŠP bol medzitým zrušený). Efektívnosť a zbytočnosť: Niektorí právni experti spochybňujú skutočnú potrebu ŠTS a argumentujú, že súd nerozhoduje o všetkej najzávažnejšej kriminalite a jeho funkcie by mohli prebrať iné súdy. Viac Právne listy.
Argumenty za ponechanie ŠTS (pozícia opozície a obhajcov protikorupčného boja). Boj proti korupcii a extrémizmu: Opozícia (napr. SaS a Progresívne Slovensko) považuje ŠTS za kľúčovú inštitúciu v boji proti najzávažnejšej korupcii, organizovanému zločinu a extrémizmu. Jej zrušenie vníma ako pokus vládnej koalície "rozložiť inštitúcie", ktoré sa zaoberajú stíhaním takýchto trestných činov. Ochrana vládnych ľudí: Podľa opozície sú úvahy o zrušení ŠTS premysleným pokusom ochrániť ľudí blízkych vládnym kruhom pred stíhaním za závažnú trestnú činnosť. Špecializácia sudcov: Zástancovia ŠTS zdôrazňujú, že sudcovia tohto súdu majú špecifické znalosti a skúsenosti s komplexnými prípadmi, čo prispieva k efektívnemu a odbornému posudzovaniu. Aktuálny stav diskusie. Napriek dlhodobým úvahám a výzvam na zrušenie zo strany niektorých vládnych politikov minister spravodlivosti Boris Susko v novembri 2025 potvrdil, že ministerstvo nemá návrh na zrušenie ŠTS pripravený a ide o dezinformácie šírené opozíciou. Opozícia naopak bije na poplach a snaží sa v parlamente presadiť uznesenie odsudzujúce akékoľvek úvahy o zrušení tohto súdu. Osud súdu tak zostáva predmetom politického napätia a špekulácií.
Prezident Volodymyr Zelenskyj 22. júla t.r. podpísal zákon, ktorým podľa opozičných zákonodarcov a kontrolných orgánov v podstate zničil nezávislosť dvoch kľúčových ukrajinských inštitúcií zameraných na boj proti korupcii. Ukrajinský parlament (Verchovná rada) skôr v ten istý deň schválil pozmeňujúce návrhy, ktoré generálnemu prokurátorovi udeľujú nové právomoci v súvislosti s vyšetrovaniami vedenými Národným protikorupčným úradom Ukrajiny (NABU) a prípadmi vedenými Špecializovanou protikorupčnou prokuratúrou (SAPO). Tento krok prichádza v čase, keď ukrajinské úrady v moci Zelenského stupňujú tlak na dve agentúry zriadené v rámci protikorupčných reforiem po revolúcii Euromajdan. Zdroj. Návrh zákona bol schválený s podporou 263 zákonodarcov, pričom 13 hlasovalo proti a 13 sa zdržalo hlasovania. Keď sa legislatíva dostala na Zelenského stôl na schválenie alebo veto, protestujúci sa zhromaždili v Kyjeve a ďalších veľkých mestách po celej krajine, aby požadovali, aby prezident zákon vetoval. Protesty stále prebiehali, keď Zelenskyj podpísal zákon. Protesty pokračovali aj v noci, keď zákon oficiálne nadobudol účinnosť 23. júla.
Podľa nového návrhu zákona má generálny prokurátor právomoc vydávať pokyny vo vyšetrovaniach NABU – alebo ich dokonca prerozdeľovať mimo agentúry. Umožnilo by mu tiež delegovať právomoci SAPO na iných prokurátorov. Generálny prokurátor by okrem iných nových právomocí mohol na žiadosť obhajoby ukončiť vyšetrovania NABU. Zelenský: „Protikorupčná infraštruktúra bude fungovať. Len bez ruského vplyvu – od toho sa musí všetko očistiť. A musí byť viac spravodlivosti. Samozrejme, NABU a SAPO budú pokračovať v práci. A je dôležité, aby generálny prokurátor bol odhodlaný zabezpečiť, aby na Ukrajine bola skutočne zabezpečená nevyhnutnosť trestu pre tých, ktorí konajú proti zákonu. A to je to, čo Ukrajina skutočne potrebuje. Prípady, ktoré sú doteraz nevyriešené, sa musia vyšetriť“ povedal Zelenskyj.
Dozorné orgány varovali, že ak budú prijaté, zmeny by zabrzdili vyšetrovanie oboch agentúr týkajúce sa úradov alebo osôb blízkych prezidentovi.Zmeny by znamenali „zničenie nezávislosti NABU a SAPO a prakticky by podriadili ich činnosť generálnemu prokurátorovi,“ uviedol NABU vo vyhlásení pred hlasovaním: „Ukrajinská protikorupčná infraštruktúra, budovaná od roku 2015, bude zničená,“ dodala agentúra.
Riaditeľ NABU Semjon Krivonos odsúdil legislatívu s tým, že ohrozuje euroatlantickú integráciu Ukrajiny. Na tlačovej konferencii po hlasovaní vyjadril nádej, že Zelenskyj ju vetuje. „Toto je v podstate koniec práce dvoch nezávislých inštitúcií,“ povedal počas tlačovej konferencie Oleksandr Klymenko, šéf SAPO. Zelenský legislatívu nevetoval.
Zásah proti ukrajinskému protikorupčnému sektoru vyvolal obavy aj u medzinárodných partnerov Kyjeva: „Európska únia je znepokojená nedávnymi krokmi Ukrajiny v súvislosti s jej protikorupčnými inštitúciami, NABU a SAPO. Tieto inštitúcie sú kľúčové pre reformný program Ukrajiny a musia fungovať nezávisle, aby bojovali proti korupcii a udržali si dôveru verejnosti,“ uviedol hovorca Európskej komisie Guillaume Mercier a pokračoval: „EÚ poskytuje Ukrajine významnú finančnú pomoc pod podmienkou pokroku v oblasti transparentnosti, reformy súdnictva a demokratickej správy vecí verejných. Pristúpenie Ukrajiny k EÚ si bude vyžadovať silnú kapacitu na boj proti korupcii a zabezpečenie inštitucionálnej odolnosti.“
Európska komisárka pre rozširovanie Marta Kos vyjadrila „vážne znepokojenie“ nad prijatím návrhu zákona parlamentom: „Zrušenie kľúčových záruk chrániacich nezávislosť NABU je vážnym krokom späť,“ napísal Kos na X. „Nezávislé orgány ako NABU a SAPO sú nevyhnutné pre cestu Ukrajiny do EÚ. Právny štát zostáva v samom centre prístupových rokovaní s EÚ.“

Podriadenie dvoch antikorupčných inštitúcií na druhej strane umožní Zelenskému kryť korupčné zločiny jemu blízkeho okolia na Bankovej ulici a súčasne likvidáciu jemu neposlušných. Po predoslanom, pokračujem s mega korupčnou a férou na Ukrajine v nasledovnom článku tu.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias slobodný Človák

Režonoviny Dobrovoľné príspevky na moju činnosť pre vás na číslo účtu SK3009000000000028574014; uveďte ako dar.