Rodovo občinné spoločenstvo Slovien

Zdieľam preambulu draftu obsahovo významného „hustého“ dokumentu pre ďalší spôsob existencie Slovenska  osebe (nemecky an sich) v hmotnej existenčnej a nehmotnej mentálnej a duchovnej existenciálnej oblasti v Európskej únii. Na jeho tvorbe som sa nepodieľal, len ho dostal a jeho existencia bola mi oznámená  mailovou poštou. Bežné čitateľstvo sklamem. Nezvládne, nedočíta. Vyžaduje sa konceptuálna gramotnosť z odboru DVTR (Dostatočne všeobecná teória riadenia sociálnych systémov); kto ma číta, vie, o čo ide a minimálna znalosť sociálnych funkcií jazyka a reči, slovotvorby a označovania, pomenúvania vecí, ľudí a činností. Za seba. Mne to je jedno. Máte/me svoj rozum, svedomie a vôľu (zaručuje to Všeobecná deklarácia ľudských práv, Listina základných práv a slobôd, Ústava SR; vraj aj Charta práv EÚ. Hmm...  a v nej „slobodu a demokraciu“. Editované a upravené pre účel článku:
Skrytá agenda nadnárodných mocností  Politici, ktorým sme dôverovali, prestali slúžiť ľudu. Zabudli, že sú len našimi zamestnancami, nie vládcami. Zabudli, že moc im bola daná, nie vlastníctvom prisúdená. Navonok hovoria o vlasti, o cti a morálke, no v zákulisí podpisujú dohody, ktoré ničia práva Človeka, oslabenú identitu národa a predávajú Slovensko ako tovar. Politici aj médiá zakrývajú pravdu, otáčajú fakty, prepisujú realitu a od ľudí očakávajú slepú poslušnosť. Vyhlasujeme slobodne a pri plnom vedomí, že už nebudeme ticho. Odmietame klamstvá politikov, manipulatívny mainstream a západnú koloniálnu agendu, ktorá ničí slobodu, identitu a suverenitu národov. Už nebudeme mlčky znášať, ako sa s Človekom zaobchádza ako s tovarom, zdrojom a objektom riadenia. Vy, ktorí ste vo funkciách, nie ste nad Človekom. Nie ste nad právom, ani nad zákonom, ani nad vôľou národa. Sme nositeľmi prirodzených práv, ktoré nám nepridelil štát a preto nám ich štát ani nemôže vziať. Bratia a sestry, nastal čas povedať DOSŤ. Nie potichu, ale nahlas, jasne, suverénne. DOSŤ manipulácie. DOSŤ klamstiev. DOSŤ tichého zotročovania. Tento dokument nie je o pocitoch. Nie je to názor, nie je to špekulácia. Je to dôkaz, ako boli Človekovia klamaní, ako sa Slovensko krok za krokom zatláča do pozície kolónie nadnárodných mocností. Nesieme zodpovednosť za svoje životy, za svoje rody, za budúce generácie. Voľba je v našich rukách. A od nej závisí, či Slovensko prežije ako národ, alebo ako značka systému. Koniec zdieľania. Editáciu celej majlovej správy som "vzdal". V jej originálnej podobe (extrémy objem a úprava) nepublikovateľné... bolo by za trest. Čo som komu urobil? A zdarma? Robota za povinného (Slovien)? Na webe nedohľadateľné, len pre účel mailového zdieľania. Problémy s vyhľadávaním...
Prístupy na web a občianskemu združeniu tu (?). Čo je ROD (Rodovo občinné spoločenstvo Slovien) tu, prístup na web po registrácii tu a tu. Rodovo občinné spoločenstvá (často označované aj ako občiny) predstavovali základnú organizačnú jednotku starých Slovanov, založenú na pokrvnom príbuzenstve a spoločnom vlastníctve pôdy tu. Dohľadávanie tu. Táto listina má byť váš osobný doklad totožnosti. Predchádza jej žiadosť a schválenie Radou starších vedúceho zboru, spoločenstva:

Poznámky editora. S ideou a obsahom dokumentu súhlasím. Cením si jeho vyčerpávajúcu obsažnosť a ďakujem zaň jeho tvorcom. V záhlaví som od jeho preposielateľa Slováka, národovca a vlastenca, na množstvo mailových adries dostal výstrahu: „Veľmi Nebezpečný, Podvodný, Zradný dokument Čítajte dokonca“. Poznamenávam, že vám ho sem dávam slovenčinársky upravený: „Veľmi nebezpečný, podvodný, zradný dokument. Čítajte do konca“... už tu som „narazil“ na slovenčinársku ne-kultúru až gramatickú negramotnosť (ale on vie jazyky)! A v jadre „dokumentu“ s chýbajúcou “štábnou“ kultúrou  text infiltrovaný dávno pred štúrovskou slovanskou hlaholikou a tu (glagoli  glagolenie, glagol, glagoliť) príbuznosť s chorvátčinou.
Odkaz nielen autorom dokumentu. Najskôr si dajte do poriadku spisovnú slovenčinu slovom a písmom s kultúrou vašich komunikátov, potom tárajte o slovanstve a slovanskosti, národovectve, vlastenectve a dávno mŕtvej hlaholike! 
Otázka. Prečo autori inak sľubne skvelého dokumentu opúšťajú spisovnú slovenčinu a vsúvajú do textu hlaholský jazyk, reč (v budúcnosti i písmo)?  Bude štátnym slovenským jazykom staroslovanská slovienčina, pôvodnou štruktúrou a systémom jazyka hlaholika? Pripravujú nás na návrat k cyrilo-metodejským časom Veľkomoravskej ríše a jej novému zjednoteniu? Hmm...
Ďalšie gramatické nálezy (oblasť slovenskej gramatiky, lexiky a semiotiky): “Mnohý Človekovia“. V závere vysvetlím.
Slovensko nevyhnutne stojí a nástojčivo “čaká“ na svoje preformátovanie smerom dnu i von novou druhou Ústavou, počnúc fenoménom a entitou pojmu ľudská osoba ako subjekt ľudských práv a slobôd, rozumu, svedomia a vôle, s odkazom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach“. Pred „nežnou“ súdruhovia a súdružky, po nej a „rozvode“ s ČR preambula slovenskej ústavy končí: „...my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:“ Hops1! Zľahka zabŕdam do textu zdieľaného dokumentu, s ktorým v zásade súhlasím: Rodovo „korektný“ jazyk Bruselu káže dikciu: “My občania a občianky...“ Hops2! Ústava s nami nebola konzultovaná ale našimi “zástupcami“ spísaná a schválená bez referenda a preto ústavne neplatná tak,  ako rozvod SR a ČR dvomi užitočnými idiotmi Londýna a Bruselu Klausom a Mečiarom a preto z Ústavy ČSFR právne nulitný!
Záver k slovenčine a hlaholike v dokumente. Nie Človekovia ale ľudia: Člováci a Človenky od človek, človečica, rodom Slováci a Slovenky slovenskej národnosti od rodiť (slovenské ženy), rod, slovenský rod, slovenská rodina slovenský národ, štátotvorný slovenský národ. Slovenský ľud, ľudia (plurál) muži a ženy... a iných národností a etník, žijúcich so štátotvorným slovenským národom  na území Slovenska; toľko k nedokonalej hlaholike... u mňa chvála kodifikovanej spisovnej slovenčiny s jej prirodzeným vývojom, nie však chvála SAVJÚĽŠ/SAV  tu.
Novela ústavy SR (2025) dopĺňa Čl. 7 o nové odseky (najmä 6 a 7), ktoré posilňujú suverenitu Slovenska, najmä a predovšetkým vo veciach národnej identity (kultúra, jazyk, rodina, ochrana života), čím jasne deklaruje, že Slovensko si ponecháva výhradnú právomoc v týchto oblastiach a nie je možné preniesť ich výkon na EÚ, čo má chrániť národné hodnoty tu. Vo veci novely a novej dikcie „najmä a predovšetkým“ národnej identity  a suverenity je na slovensko-bruselskom stole problém. Brusel zúri... 

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias slobodný Človák

P.S. Návrat k citácii z úvodu dokumentu: „Vyhlasujeme slobodne a pri plnom vedomí, že  už nebudeme ticho.“ Paralela s Hospoda na mýtince (Svěrák, Smoljak); scéna opisuje postavu väzňa Kulhánka, ktorý sa pokúša o odboj proti Rakúsko-Uhorsku: „v dômyselne maskovanej dutine násady od krompáča schovával nebojácnou protirakouskou báseň: Svou pravdu nebudeme skrývat!“

Režonoviny Dobrovoľné príspevky na moju činnosť pre vás na číslo účtu SK3009000000000028574014; uveďte ako dar. Nie som Westernom platený ani dotovaný denník. Ani Putinom či samým "čertom-diablom". A preto slobodný a nezávislý. S vlastným svetonázorom a poznaním. Zatiaľ za tie roky, čo pre vás píšem, ani cent. Aj mnohá Slovač aj a najmä tá, ktorú volíte, a nielen, trpí charakterovou biedou... makám pre vás od rána do večera. Vy sa len “veziete“... hanba vám. A čo aj máte pár eur navyše, nedáte. Ste anonymná mentálna žobrač/Slovač. Ak kto “dal, dala“ a poslali, ďakujem.