Informačná príprava k potrebe novej druhej slovenskej ústavy

Nie sme už súdružky a súdruhovia pred 1989, ani dnes občania a občianky po ňom. U mňa člováci (muži), človečice, človenky (ženy). Od človek, ľudská bytosť ženského a mužského pohlavia a rodu v jednom; moje Člováci a Človenky sú nevážnou konotáciou k Slováci, Slovenky... a dichotómii národný a občiansky štátotvorný princíp. Ostatok sú odchýlky od antropologickej heteronormy, včítane rodovej dysfórie ako diagnózy, s rozumom, svedomím a vôľou slovenskej štátotvornej národnosti. Slovensko potrebuje hĺbkové komplexné preformátovanie smerom dnu i do zahraničia a diktátu Bruselu.

So zmenou ústavy, treba začať preambulou a vyriešiť dichotómiu občiansky a národný štátotvorný princíp proti ambíciám Bruselu zrušiť pojem národný štát... ide o trvalý spor z druhej polovice 19. stor. (forma štátotvorného modelu Rakúsko-Uhorska). Mimochodom ak by sa nerozpadlo, sme súčasťou bloku Európy (pri dnes západnej časti EÚ).
Citácia z preambuly: „My, národ slovenský... teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave“. Ústavotvorbe mali by sa podľa národno-štátneho princípu venovať len osoby slovenskej národnosti. Hops! S priznaním práv národnostných menšín a etnických skupín s odkazom na Chartu OSN v časti právo na sebaurčenie a jej časť ochrana práv národnostných menšín, etnických skupín, ich regionálnych jazykov a kultúry. Verchovna rada „Slava Ukrajini“ (heslo oslavovaného Stepana Banderu) so sériou piatich zákonov proti Rusom na Ukrajine, od roku 2014-15 po štátnom USAID riadenom prevrate, vyňala ruštinu spod ochrany Charty práv regionálnych jazykov, a zakázala ju slovom, písmom, obrazom vo verejnom, úradnom aj obchodnom, či súkromnom styku, a vo vzdelávaní aj na súkromných školách. Brusel vrieskajúci o medzinárodnom práve a ľudských právach ani necekol.
Nová druhá ústava musí byť ratifikovaná všeobecným ľudovým hlasovaním obligatórnym všeobecným referendom. U mňa zmena ústavného článku 93 Referendum na Ľudové hlasovanie a/obligatórne referendum, b/ fakultatívne referendum, c/ plebiscit. Prvé dve referendá majú právnu silu ústavného zákona, plebiscit je len voľné odporúčanie odpoveďou na otázku položenú vládou alebo samosprávou bez právnej sily ústavného zákona, zákona alebo VZN.
Odkaz preambuly na našich zástupcov predikuje neautentickú parlamentnú demokraciu. To je moja odpoveď na agendu „sfunkčnenie referenda“ (len súčasť komplexu zmien ústavy).

Neautentická aj so symbolikou bezkontaktnej prísahy na ústavu bielou rukavicou: „Naše volené zastupiteľstvá“ okamžite po prísahe odstrihávajú sa slobodným mandátom od svojich voličských elektorátov a robia si „svoje veci“ už mimo ich voličstvo! Nová ústava musí imperatívny mandát!
V novej druhej ústave neprajem si pluralitnú demokraciu politických strán a hnutí, ľavice, pravice, liberálov (liberálnych demokratov) ani konzervatívcov (včítane falošných politikárčiacich boženíkov KDH): ide o konflikt s Čl. 1 odsek 1 slovenskej ústavy: „Slovensko neviaže sa na žiadne náboženstvo ani ideológiu“.
Pluralitná demokracia prináša výsledok: Prehru Havlovej pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou. Zdroj a jablko sváru spoločnosti v stave už takmer všetci proti všetkým. Treba to zastaviť a neutralizovať!
Úžasný neakceptovaný problém je hlasovanie! Väčšina nemá pravdu len politickú moc a silu. Ide o ľudsko-právne násilie na menšinách! Zákonodarný zbor musí priniesť všetkým vyhovujúci konsenzus, postavený na dikcii ústavy a právneho poriadku SR, ktorými sú viazané všetky osoby, so štátnou príslušnosťou k Slovensku, trvale žijúce na Slovensku, bez ohľadu na ich národnosť a etnicitu. 
Od prvého základného práva na dôstojný život od počatia po prirodzenú smrť odvíja sa: „Všetci ľudia sa rodia slobodní v dôstojnosti a právach“. Hops! Ľudské práva delíme na prirodzené a umelé, čo znamená, že nie všetkých najmä „menšinových“ možno sa domáhať zákonom! Pojem sexuálna menšina neexistuje! Nebol ľudsko-právne definovaný! Brusel nemá právo namietať novelu slovenskej ústavy! Nemá v tom oporu o nič!
Liberálna demokracia je politologický blud. Trójsky kôň rozpadu a rozkladu slovenskej národnej štátnosti. Neexistuje liberálna sloboda len sloboda, ani liberálna demokracia, len demokracia. Sloboda a demokracia sú alebo nie sú!
Dočítali ste aj moju otázku do debaty všetkým, hodným toho, komu moju správu k zmene ústavy pošlete.

Režonoviny Dobrovoľné príspevky na moju činnosť pre vás na číslo účtu SK3009000000000028574014; uveďte ako dar“ Nie som Westernom ani Sorosom platený ani dotovaný denník. Ani Putinom či samým "čertom-diablom". A preto slobodný a nezávislý. S vlastným svetonázorom a poznaním.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo slobodný Človák