Návrh zákona o anexii Grónska už leží v Kongrese

Aby bolo jasno. Nie či ale kedy a ako. Hneď v úvode. Najmä medzinárodno-právne negramotná politická obec aj médiá narábajú s pojmom anexia bezhlavo. Aj preto, že Grónsko je súčasťou severoamerického kontinentu. Politicky a kultúrne od r. 986 spojené s európskymi Nórskom a Dánskom. Od samovlády 1979 prešlo k rozšírenej autonómii 2009.


Má vlastný parlament (Inatsisartut) a vládu (Naalakkersuisut) so sídlom v Nuuku. Spravuje si vlastné školstvo, zdravotníctvo, rybolov a sociálne záležitosti. Ponecháva si  kontrolu nad obranou, zahraničnou politikou a menovou politikou (dánska koruna). Úradné jazyky Grónčina (Kalaallisut) a dánčina. Vďaka autonómii má Grónsko nárok na príjmy z ťažby nerastných surovín, čo je kľúčové pre jeho ekonomickú nezávislosť.
Napriek túžbe po väčšej sebestačnosti najmä vďaka potenciálu nerastných surovín, väčšina politikov aj obyvateľov preferuje súčasný model silnej autonómie pred plnou nezávislosťou dotované z dánskeho rozpočtu. Na plný ekonomický rozvoj nemá zdroje.
Trump argumentuje potrebou posilnenia NATO Zlatou protivzdušnou kupolou. Status autonómie umožňuje referendum. Porovnateľné s Westernom neuznaným referendom o pripojeniu k RF na autonómnom Kryme z Ústavy Ukrajiny. Regióny Doneck a Luhansk sa osamostatnili a pripojili k Rusku v dôsledku zmarených Minských dohôd, ktoré im mali dať štatút autonómie. V kontexte konfliktu sa často hovorí o štyroch regiónoch, ktoré Rusko nelegálne „anektovalo“ v roku 2022: Donecká, Luhanská, Záporožská a Chersonská oblasť, plus Krym („anektovaný“ 2014). Krym nebol anektovaný. Z jeho štatútu vyplynulo referendum a secesia, nie anexia. Anektované Nemeckom boli Rakúsko a južné Slovensko Maďarskom po Viedenskej arbitráži v novembri 1938. Anektovaná Ruskom bola časť Fínska počas Zimnej vojny (1939-1940) za jeho zvyškovú samostatnosť. Moldavská prezidentka Maia Sanduová v januári 2026 potvrdila, že v prípade konania referenda by hlasovala za zjednotenie Moldavska s Rumunskom. Vojenská anexia Čínou hrozí Taiwanu.
Hypotéza. Ak Fico a spol. nevyriešia otázku Benešových dekrétov otvorených narebáckymi Šimečkovcami (Brusel a Londýn!); v budúcom volebnom období hrozí „maďarská otázka“. Hops! Južné Slovensko má len kultúrnu a školskú, nie územnú autonómiu, čo neumožňuje referendum. Felvidék nem spí.
Medzinárodné právo na báze práva na sebaurčenie OSN má historicky a situačne rozličné odtiene, ktoré budeme sledovať aj na Grónsku. Trump otázku Grónska postavil na posilnení jednoty NATO a Grónčanom najskôr ponúkol obchod za desať až sto tisíc na hlavu 57 tisíc obyvateľom Grónska; celkom 700 mld. dolárov.

Na stole je mierové riešenie. Referendum. Aby sa nezabudlo. Rusko predalo Aljašku Spojeným štátom v roku 1867 za 7,2 čo je dnes približne 125 milión dolárov. Takže pozrieme na to, či je-nie je Grónsko na predaj.
Dáke „vreckové“ by mu „bodlo“. Ovca ostane celá (ostrov) a sýty aj vlk - NATO. O priebežných obsahoch telefonických hovorov Putin-Trump o ktorých nevieme, nevieme.

Režonoviny Dobrovoľné príspevky na moju činnosť pre vás na číslo účtu SK3009000000000028574014; uveďte ako dar“ Nie som Westernom ani Sorosom platený ani dotovaný denník. Ani Putinom či samým "čertom-diablom". A preto slobodný a nezávislý. S vlastným svetonázorom a poznaním.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo slobodný Človák






Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ústavný súd zmietol zo stola zákon o mimovládnych neziskovkách tretieho sektora

Obraz
V náleze ústavného súdu vidím rozpor medzi právom na súkromie a právom združovať sa verzus povinnosť transparentnosti financovania verejných politických subjektov a verejných mimovládnych organizácií, z tejto povinnosti ústavným súdom oslobodených aj v opore o schengenské právo voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a „kapitálu“; mienim súkromné vlastníctvo finančných prostriedkov fyzických či právnických osôb. V časti právo na súkromie vidím nevyjasnené právo prevodu neverejných súkromných finančných zdrojov na adresu verejných „neziskových“ organizácií pre verejnoprospešné účely. Ústavný súd dal ochranu právu na súkromie fyzických a právnických osôb ako donorov, sponzorov aj v prípade financovania a/ protispoločenských aktivít alebo aktivít v rozpore (nie súlad) so všeobecným verejným záujmom, b/ národno-bezpečnostným záujmom štátu. A o to šlo tzv. „ruskému“ zákonu implementovanému do slovenského právneho prostredia. Namietači slovenského, európska komisia...
Čítať ďalej

Zelenský bol usvedčený z porušovania humanitárneho práva

Obraz
MOSKVA, 1. septembra. /TASS/. Volodymyr Zelenskyj predstiera rozhorčenie nad umiestnením vojenských skladov v obytných budovách, hoci vie, že je to v Kyjeve bežná prax. Agentúre TASS to povedal veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí Rodion Mirosnik tu . „ Zelenskij bol nútený priznať rozmiestnenie vojenských skladov v obytných oblastiach, pretože bol zahnaný do kúta a detonácia, ktorá otriasla celou oblasťou, nenechala inú možnosť, ako uznať, že ukrajinské ozbrojené sily rozmiestňujú vojenské sklady v civilne obývaných oblastiach . Zároveň predstieral rozhorčenie nad porušením kategorických noriem medzinárodného humanitárneho práva ukrajinskými ozbrojenými silami, hoci veľmi dobre vedel, že ide o bežnú prax ukrajinských ozbrojených síl v frontovej zóne: rozmiestňovanie vojenských skladov a techniky pod rúškom pasívnych ľudských štítov,“ povedal diplomat. Podľa Miroschnika sa sklady „ nachádzajú v suterénoch nemocníc, sociálnych centier, humanitárnych centier, vzdelávac...
Čítať ďalej

Šťastné Fínsko

Obraz
Neexistuje právo na šťastie. Šťastie nie je právo. Základné právo je len právo na dôstojný život od počatia po prirodzenú smrť v kruhu rodiny pod láskavou a pozornou ochranou štátu. „Zavádzajúce nezmysly.“ Týmito slovami Fíni tento týždeň opisujú titul Fínska „najšťastnejšia krajina sveta“ od OSN. Množstvo sociálnych a ekonomických ukazovateľov preukazuje úpadok fínskej spoločnosti. Správa o tom, že ich krajina bola podľa výročnej správy OSN už deviaty rok po sebe označená za najšťastnejšiu na svete, vyvolala medzi Fínmi šialenstvo: aktívne komentujú na sociálnych sieťach a spravodajských stránkach. V odkaze nachádza sa tabuľka poradia „šťastných krajín“:  https://yle.fi/a/74-20216008#comments Nie sú však práve nadšení; v skutočnosti sú mnohí rozhorčení (pozrite komentáre v odkaze vyššie). OSN tvrdí, že rebríček šťastia je založený na prieskumoch medzi ľuďmi v rôznych krajinách – ale prečo sa nikto sám nezúčastnil týchto prieskumov alebo nepoznal niekoho, kto s...
Čítať ďalej