Spoločná deklarácia OSN o slobode slova a prejavu

Z odkazom na medzinárodne primárnu Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Listinu základných práv a slobôd od deklarácie sa odvíjajúcu ako povinného materiálneho jadra aj slovenskej ústavy, každý má právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice najmä o záležitostiach verejného záujmu, vrátane otázok súvisiacich s násilím a terorizmom, ako aj právo komentovať a kritizovať spôsob, akým štáty a politici reagujú k týmto javom, štáty majú povinnosť zabezpečiť, aby médiá boli schopné informovať spoločnosť, najmä v časoch zvýšeného sociálneho alebo politického napätia, a to aj vytváraním prostredia, v ktorom môžu prekvitať slobodné, nezávislé a rôznorodé médiá, akékoľvek obmedzenia slobody prejavu by mali byť v súlade s normami pre takéto obmedzenia uznanými medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a slobôd.

V súlade s týmito normami musia štáty jasne stanoviť v platnom zákone akékoľvek obmedzenia prejavu a preukázať, že takéto obmedzenia sú nevyhnutné a primerané na ochranu oprávneného záujmu. Obmedzenia slobody prejavu musia rešpektovať aj zákaz diskriminácie. Obmedzenia slobody prejavu musia podliehať nezávislému súdnemu dohľadu, kľúčovou súčasťou každej stratégie boja proti terorizmu a násiliu by mala byť podpora nezávislých médií a rozmanitosti komunikácie. A tu sa v čítaní zastavte a presuňte sem. A teraz pokračujte.
Konkrétne odporúčania Verejné orgány by mali rešpektovať prísne normy transparentnosti a zapojenia všetkých zainteresovaných strán, najmä dotknutých komunít, ak navrhujú prijať iniciatívy CVE/PVE. Všetky programy a iniciatívy CVE/PVE by mali rešpektovať ľudské práva a zásady právneho štátu a obsahovať osobitné záruky proti zneužívaniu v tomto smere. Mali by sa pravidelne nezávisle posudzovať, aby sa určil ich vplyv na ľudské práva vrátane práva na slobodu prejavu, a tieto preskúmania by sa mali zverejniť. Pojmy „násilný extrémizmus“ a „extrémizmus“ by sa nemali používať ako základ na obmedzovanie slobody prejavu, pokiaľ nie sú jasne a primerane úzko vymedzené. Akékoľvek obmedzenia vychádzajúce z rámca CVE/PVE by mali byť preukázateľne nevyhnutné a primerané na ochranu najmä práv iných, národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku. To isté platí vždy, keď sa odvoláva na koncepciu obmedzenia aktivít občianskej spoločnosti, a to aj v súvislosti s ich zakladaním alebo financovaním, alebo na obmedzenie základných práv vrátane práva na protest.  Štáty by nemali obmedzovať oznamovanie činov, hrozieb alebo propagácie terorizmu a iných násilných aktivít, pokiaľ samotné oznamovanie nemá za cieľ podnecovať bezprostredné násilie, je pravdepodobné, že takéto násilie podnecuje a existuje priame a bezprostredné spojenie medzi oznamovaním a pravdepodobnosť alebo výskyt takéhoto násilia. Štáty by tiež mali v tejto súvislosti rešpektovať právo novinárov neodhaliť totožnosť svojich dôverných zdrojov informácií a pôsobiť ako nezávislí pozorovatelia a nie ako svedkovia. Kritika politických, ideologických alebo náboženských združení alebo etnických alebo náboženských tradícií a praktík by sa nemala obmedzovať, pokiaľ nezahŕňa obhajovanie nenávisti, ktorá predstavuje podnecovanie k nepriateľstvu, násiliu alebo diskriminácii. Štáty by mali prehodnotiť svoje zákony a politiku, aby zabezpečili, že akékoľvek obmedzenia slobody prejavu, o ktorých sa tvrdí, že sú odôvodnené odkazom na CVE/PVE, budú tieto normy dôsledne spĺňať. Štáty by nemali podrobovať internetových sprostredkovateľov povinným príkazom na odstránenie alebo iné obmedzenie obsahu okrem prípadov, keď je obsah zákonne obmedzený v súlade s vyššie uvedenými štandardmi. Štáty by sa mali zdržať nátlaku, trestania alebo odmeňovania sprostredkovateľov s cieľom obmedziť zákonný obsah. Štáty a verejní činitelia by mali na školách a univerzitách a v akademických, odborných alebo historických textoch podporovať otvorenú diskusiu a prístup k informáciám o všetkých témach, vrátane tých, ktoré sa dotýkajú otázok ako etnicita, náboženstvo, národnosť alebo migrácia. Akademické inštitúcie by mali rešpektovať pluralizmus, podporovať medzi kultúrne porozumenie a podporovať schopnosť členov všetkých komunít, a najmä marginalizovaných skupín, vyjadriť svoje názory a obavy. Štáty by nikdy nemali zakladať dohľad na etnickom alebo náboženskom profilovaní alebo sa zameriavať na celé komunity, na rozdiel od konkrétnych jednotlivcov, a mali by zaviesť vhodné právne, procedurálne a kontrolné systémy, aby zabránili zneužívaniu dozorných právomocí. Politici a iné vedúce osobnosti v spoločnosti by sa mali zdržať vyhlásení, ktoré podnecujú alebo podporujú rasizmus alebo neznášanlivosť voči jednotlivcom na základe chránených vlastností vrátane rasy, národnosti alebo etnickej príslušnosti. Iniciatívy súkromných podnikov, vrátane tých online, ktoré obmedzujú vyjadrenie na podporu cieľov CVE/PVE, by mali byť dostatočne transparentné, aby jednotlivci mohli primerane predvídať, či obsah, ktorý generujú alebo prenášajú, bude pravdepodobne upravený, odstránený alebo inak ovplyvnený, alebo údaje používateľov. je pravdepodobné, že budú zhromaždené, zadržané alebo odovzdané orgánom činným v trestnom konaní. Štáty by nemali prijímať alebo by mali revidovať zákony a politiky, ktoré zahŕňajú: Plošné zákazy šifrovania a anonymity, ktoré sú vo svojej podstate zbytočné a neprimerané, a preto nie sú legitímne ako obmedzenia slobody prejavu, a to aj ako súčasť reakcií štátov na terorizmus a iné formy násilia. Opatrenia, ktoré oslabujú dostupné nástroje digitálnej bezpečnosti, ako sú zadné vrátka a úschovy kľúčov, pretože neúmerne obmedzujú slobodu prejavu a súkromie a robia komunikačné siete zraniteľnejšími voči útokom.
Zdroj, dokument OSN z 3. mája 2016 tu. 

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. 

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo slobodný Človák