V Česku ide rumunský scenár

Aktivistický Ústavný súd Rumunska Georgesca vyradil z druhého kola prezidentských volieb. Jeho sťažnosť zamietol Európsky súd pre ľudské práva ako justičný orgán Rady Európy lebo nemá právo zasahovať do volieb v Rumunsku, čím porušil Georgescovo právo byť volený a s ním princíp prezumpcie neviny; Georgescu je stíhaný za údajný pokus o štátny prevrat s podporou Ruska (Bruselom nenávidené sociálne siete a Tik-tok), ale nebol právoplatne odsúdený za žiadny z označených trestných skutkov.

Sloboda a demokracia je v kliešťach Bruselu a Rady Európy. Rumunský precedens našiel odozvu v Nemecku a stáva sa praxou v Česku s Turekom. Písmo: „Na počiatku bolo slovo“ tu. 
Český prezident Pavel anuloval výsledky parlamentných volieb,  čím po pokusoch Havla, Klausa a Zemana prelomil ústavu v časti „Prezident menuje členov vlády na návrh premiéra“. Nemenoval. Postavil sa nad voličstvo, premiéra a parlament. Dávam tému prezident tu. 

Koho zastupuje hnutie Milion chvilek pro demokracii? Na počiatku štátu Českej republiky 1993 bolo slovo ústavy: „Bez nej nepovstalo nič čo povstalo“ (parafráza na tamtiež Ján). Na konci musí byť nález ústavného súdu. Hops! Macinka to jasne. Aktivistický ústavný súd môže nálezom zmeniť semiotický význam Čl. 68 Ústavy ČR bez toho aby bola zmenená jeho dikcia. To znamená – od aktivizmu k praxi a koniec sily slova tu. Dôkaz. Pavel Rychetský a zmena výkladu ústavy. Najskôr jednoznačný, dnes nie. Znova. Overtonovo okno ( tri fázy: odmietnutie, pripustenie, súhlas).
Česká Babišova vláda dostala dôveru snemovne. Babiš a Okamura čakajú na vydávanie k trestnému stíhaniu. Aj preto Babiš nechce konflikt s prezidentom, presnejšie: s Petrom Kolářom; Macinkove esemesky jemu nie prezidentovi. Očakávam ich nevydanie. Aj, že po ňom „vyštartujú“. Viesť dve ministerstvá (Macinka) je možné len dočasne.
Ide Overtonovo okno. Od precedensu k ústavným zvyklostiam bez opory o expilicitnú dikciu ústavy. Od aktivistického k absolutistickému prezidentovi nie všetkých ale opozície a Miliona chvilek. U mňa na impeachment a odvolanie. Ak nie, na stole je iterácia. Babišova vláda visí na Motoristoch; na konci povolebných sračiek, kríze až zrútení sa parlamentnej demokracie založenej na voľbách, Česko a predčasné voľby sú udalosť v možnosti.
Verejné protesty sa rozdelia na dva tábory. Ostatok, tzv. mlčiaca väčšina, ktorá vždy ticho prechádzala akýmkoľvek režimom (hnus!), ostane sedieť na gaučoch a sledovať televíziu (hecovanie! Bulvár! Senzacionizmus! Sledovanosť!) s chrumkami v miskách. Na čiu stranu sa postaví české konceptuálne (riadenie sveta) negramotné kolektívne vedomie a rozum a slobodná vôla? Na stranu Bruselu alebo českého štátotvorného národa? Alebo to dopadne ako píše história? Akú chceme Európsku úniu? Kam patria Česko a Slovensko (Maďarsko)? Mario Draghi chce Spojené štáty európske tu. 
Dôveru si nenechala vziať ani slovenská vláda. Očakávam, že „vyštartuje“ a začne konať, v tom, čo flagrantne zanedbala. Mimochodom, kto ma číta, vie, že nebol a nie som člen, prívrženec ani priaznivec žiadneho politického systému tobôž pseudo parlamentnej neautentickej väčšinovej demokracie. Nemám žiadne politické ambície. Som všeobecný nevolič od Kisku a Čaputovej. Až do zmeny systému, ak ju dožijem. Aj na Česku vidno, že ten štátotvorný národ sa „nechytá“... a idú kecy, kecy, a prázdne zanietené kecy („Doba je plná zanieteného tlachania“/Soren Kierkegaard). Bez skutkov. Plná lži, zloby a nenávisti (Havel) a boja o moc, odvolávačiek, pre ktoré nie niet čas na plnenie oprávnených ľudsko-právnych potrieb českého a slovenského ľudu.

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo slobodný Človák