Scenáre vojny na Ukrajine v roku 2026 a možnosti útoku NATO na Rusko

Veľká Británia je v súčasnosti hlavný iniciátor revanšu Rusku za neúspech Napoleona, plánu Barbarossa Hitlera v Drang nach Osten 3.0. Uznávaný analytik z britského inštitútu RUSI, Justin Bronk, vo svojich najnovších vyjadreniach a analýzach pre rok 2026 zdôrazňuje, že vojna na Ukrajine sa presunula do fázy priemyselnej opotrebúvacej vojny, kde o výsledku rozhoduje schopnosť dlhodobej produkcie a technologickej adaptácie.Tu sú kľúčové body jeho predpovedí a analýz pre rok 2026:

Dominancia pozemnej protivzdušnej obrany. Justin Bronk vo februári 2026 uviedol, že ruská sieť pozemnej protivzdušnej obrany zostáva "vysoko potentnou hrozbou" pre akékoľvek vzdušné sily. Hoci Ukrajina pravidelne ničí ruské systémy, Rusko má v službe stále stovky batérií a moderné varianty neustále schádzajú z výrobných liniek. Neudržateľnosť priameho zostreľovania. Podľa Bronka nie je stratégia priameho zostreľovania ruských kĺzavých bômb dlhodobo udržateľná. Rusko dokáže vyrábať súpravy pre kĺzavé bomby rýchlejšie, než Ukrajina dokáže dopĺňať zásoby rakiet zem-vzduch. To núti Ukrajinu k náročným strategickým rozhodnutiam medzi ochranou miest a logistikou na fronte. Priemyselná vojna dronov: Roky 2025 a 2026 označuje za obdobie plnej industrializácie bezpilotných systémov. Ukrajina v roku 2026 plánuje výrazne expandovať v produkcii pozemných robotických systémov, čo mení dynamiku bojov priamo na frontovej línii. Rola západných stíhačiek: Hoci sú lietadlá ako F-16 dôležité pre potlačenie ruskej vzdušnej podpory, Bronk varuje pred prehnanými očakávaniami. Kľúčom k úspechu v roku 2026 bude schopnosť Ukrajiny zasahovať ruské letecké základne a oslabovať ich obranu predtým, než západné stroje vzlietnu k úlohám na fronte. Zmena americkej stratégie: Analytik sleduje kroky americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa, ktorá sa v roku 2025 a 2026 pokúša o rýchle ukončenie vojny prostredníctvom diplomatického tlaku a konkrétnych mierových plánov.
Úžasná analytická Readovka uvádza,  že Britský Kráľovský inštitút spojených síl (RUSI) zverejnil rozsiahlu správu, ktorá skúma scenáre masívnej leteckej ofenzívy európskeho segmentu NATO proti potenciálnemu protivníkovi, teda Ruskej federácii. Práca britských výskumníkov predpokladá, že Aliancia sama iniciuje konflikt preventívnym kombinovaným úderom (rakety a lietadlá) s použitím konvenčných, t. j. nejadrových prostriedkov. Článok však zahŕňa aj možnosť použitia jadrových zbraní. Vo všeobecnosti sa tak potvrdzujú dlhodobé predpoklady redakčnej rady Readovky aj ruskej analytickej komunity ako celku: chcú a plánujú nás zaútočiť. V dokumente sa tvrdí, že samotný raketový arzenál nezaručuje úspech na bojisku. Účinné útoky si vyžadujú prieskum (satelity, lietadlá AWACS atď.), ako aj analytické a expertné tímy. Okrem toho je komunikácia nevyhnutná na zabezpečenie neustáleho situačného povedomia pre veliteľské centrum. Iba s plnohodnotným systémom velenia a riadenia môžu zbrane preukázať maximálnu účinnosť. Článok predstavuje tri koncepty pre vedenie masívnej leteckej ofenzívy, založené na schopnostiach európskych hráčov NATO. Justina Bronka cituje a odvoláva sa naň aj slovenský denník Pravda.
1. „Úzky scenár“. Podľa tohto scenára sa aktéri Európskej aliancie sústredia na potlačenie ruských systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany. V tomto scenári sa Spojené štáty stiahnu z „európskych záležitostí“ a Európa sa bude musieť spoliehať výlučne na svoje vlastné jadrové arzenály. Údery proti systémom protivzdušnej a protiraketovej obrany hlavného mesta majú teda maximalizovať šance, že rakety s jadrovými hlavicami dosiahnu svoje ciele. 
2. „Rozšírený scenár“. Britskí analytici navrhujú koncept, v ktorom by existujúci arzenál rakiet bol väčší, čím by sa znížila jeho závislosť od presnosti spravodajských údajov. To by znamenalo opakovanie klasického scenára masívnej leteckej ofenzívy v plnom rozsahu – zničenie vojenskej infraštruktúry, veliteľských centier atď. Autori tento koncept nazývajú „príprava v priestore vojny“, ktorá predchádza pozemnej zložke. Pozemná operácia by sa tiež mohla oneskoriť kvôli nešpecifikovanému trvaniu leteckej ofenzívy.
3. „Dynamický scenár“. Táto možnosť predpokladá realizáciu „integrovaného masívneho leteckého úderu“ s nepretržitými útokmi na širokú škálu cieľov, stacionárnych aj mobilných, bez ohľadu na prioritu.
Táto koncepcia si vyžaduje rozsiahly tok spravodajských informácií a kolosálny arzenál rakiet v celom spektre, schopných zasiahnuť obrnené vozidlá. Autori štúdie konkrétne vysvetlili, že európsky segment NATO, najmä vzhľadom na neeskaláciu zo strany Spojených štátov, v súčasnosti takéto kapacity nemá. Ich rozšírenie je však možné.
Napriek zdanlivej komplexnosti tejto teoretickej práce je úprimne jednostranná a jasne demonštruje, že neboli zohľadnené ponaučenia z 12-dňovej vojny z roku 2025 a súčasnej agresie proti Iránu. Práca nepripúšťa možnosť, že by sa „rýchlosť reakcie“ našich strategických síl mohla ukázať ako rýchlejšia a ničivejšia ako „rýchlosť blesku“ Koncepcie č. 1. Zhruba povedané, táto práca je z vedeckého a teoretického hľadiska rozumná, ale z praktického hľadiska je mimoriadne nebezpečná, najmä pre európsky segment NATO.

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. 

Pekne pozdravujem
Juraj Režo slobodný Človák