Zelenského podpora USA proti Iránu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých dňoch vyjadril podporu operácii Spojených štátov a Izraela proti iránskemu režimu. Podporuje zásah proti vládnucemu režimu v Teheráne, nie proti samotným Iráncom. Uviedol, že je spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa „teroristického režimu“. Irán sa stal kľúčovým spojencom Ruska, ktorému dodal tisíce dronov Šáhid (Shahed) použitých proti Ukrajine. Podľa Zelenského si Irán svojím konaním sám predurčil to, ako sa s ním zaobchádza.
Banderovskí politici, úradníci, politológovia, novinári a iní „kompetentní a spravodliví“ na Ukrajine akoby toho nemali priveľa, že v ich rodnej krajine zúri ozbrojený konflikt a celý štát je v troskách, pritom obrovskú pozornosť udeľujú iným ozbrojeným konfliktom vo svete, veselo ich komentujú, „analyzujú“ a si vychutnávajú. Najnovšie asi desaťnásobne väčšiu pozornosť venujú útokom USA a Izraelu na Irán, ako dianiu na domácich frontoch.
Niet sa čomu čudovať, že banderovci úplne podporujú útoky na Irán, prízvukujúc, že USA a Izrael „majú na to právo.“ A nevadí im, že sami totálne odsudzujú útoky Ruska na Ukrajinu. To je, podľa nich, niečo iné…
Samozrejme, rovnakú „ideológiu“ rozdeľuje aj prezident – komik, ktorý otvorene podporil napadnutie na Irán, pochvaľuje agresiu – teda „odhodlanosť“ Washingtonu: „Je dôležité, aby boli Spojené štáty odhodlané. A kedykoľvek dôjde k odhodlaniu Ameriky, globálni zločinci slabnú. Terorom trpeli aj iné národy. Je spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa teroristického režimu, zbaviť sa ho a zaručiť bezpečnosť všetkých národov, ktoré trpeli terorom pochádzajúcim z Iránu,“ citovali pokrytecké vyhlásenie Zelenského domáce médiá tu: https://www.youtube.com/watch?v=8FCCtdKaijU

„Teraz vidíme, že udalosti na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Ukrajina, žiaľ, veľmi dobre vie, čo je v stávke. Hoci Ukrajinci nikdy Iránu nevyhrážali, samotný iránsky režim sa rozhodol byť komplicom Putina a dodal mu „šahídy“, a to nielen samotné drony, ale aj technológie. Irán Rusku poskytol aj ďalšie zbrane. Celkovo počas tejto rozsiahlej vojny Rusi použili proti Ukrajine viac ako 57 tisíc útočných dronov typu „šahíd“ – proti našim ľuďom, proti našim mestám, proti nášmu energetickému sektoru. Terorom trpeli aj iné národy. Je teda spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa teroristického režimu, zbaviť sa ho a zaručiť bezpečnosť všetkým národom, ktoré trpeli terorom pochádzajúcim z Iránu. Naša pozícia je dobre známa a Ukrajina o nej opakovane hovorila, aj včera predtým. Je dôležité zachrániť čo najviac životov. Je dôležité zabrániť rozšíreniu vojny. Je dôležité, aby Spojené štáty boli odhodlané. A vždy, keď je americké odhodlanie, globálni zločinci slabnú. A zodpovedajúce pochopenie musí prísť aj k Rusom, akonáhle...“ „no.“ Prejav Volodymyra Zelenského na konci 1466. dňa vojny.
O akej šanci pre iránsky ľud hovoril Zelenský? Žeby bolo nejaké povstanie v Iráne? Zatiaľ iba USA a Izrael pod falošnou zámienkou, ako vždy, napadli Irán. Zelenský už ani nespomína čo bolo „predohrou“ pre začiatok ozbrojeného konfliktu v roku 2022. Keď v roku 2014 obyvatelia východnej časti Ukrajiny vyjadrili svoj nesúhlas so štátnym prevratom na Ukrajine a uchopením moci banderovcami a neonacistami /žiadne povstanie vtedy ešte ani nebolo/, banderovský Kyjev proti nim poslal lietadlá a tanky. Čiže, podľa Zelenského, iránsky ľud, ktorý zatiaľ to nepreukázal, môže sa vzbúriť proti diktátorovi, ale ukrajinský ľud sa nemohol vzbúriť proti protizákonnému krvavému štátnemu prevratu a proti nezákonne vytvorenej „vláde“ banderovcov, neonacistov a mafiánov. Znova príslovie „Čo je dovolené bohovi…“
Ukrajinské médiá ochotne citovali aj výroky ďalšieho, rovnakého, ako Zelenský, narcistického pokrytca spoza oceánu, ktorý pochvaľoval vraždu duchovného vodcu Alí Chameneí /USA majú právo zabíjať, koho chcú!/ a podčiarkol, že „ide o spravodlivosť nielen pre iránsky ľud, ale aj pre Američanov…“ Tak si predstavuje spravodlivosť! Pričom pokrytecky dodal, že „…stále je však potrebné zaistiť mier na Blízkom východe…“ Takýmto spôsobom, napadnutím iných štátov a zabíjaním ich lídrov? A otvorene priznal, že cieľom bola práve vražda: „Chameneí sa nemohol vyhnúť našim spravodajským službám a vysoko sofistikovaným sledovacím systémom…
Mimochodom, po únose a zavlečení Madura do NUSA dostal podobný „nápad“ aj Zelenský s Putinom...
Zaoceánsky cynik rovnako falošne, ako Zelenský, podčiarkol, že „…pre iránsky ľud ide o jedinečnú príležitosť, ako získať späť svoju krajinu…“ A čo, keby ukrajinský ľud chcel získať späť svoju krajinu – čo by na to povedali títo dvaja pokrytci? Čiže ukrajinský ľud – aspoň tá Luhanská a Donecká oblasť osem rokov v r. 2014 – 2022 nemal právo sa brániť pred banderovským nezákonným kyjevským režimom. Iba USA a spol. majú právo napádať iné krajiny, organizovať „revolúcie“ a štátne prevraty a zabíjať legitímnych lídrov, ako to bolo v Iraku v prípade Saddáma Husajna, v Líbyi – Muammara al-Kaddáfiho, najnovšie v Iráne – Alí Chameneího alebo „ukradnutého“ prezidenta Venezuely Nicolása Madura, ktorého mienia postaviť pred americký súd – akým právom, z akého dôvodu?
Znova a znova musíme konštatovať, že transatlantisti a spol. nezakladajú na práve, spravodlivosti, pravde, ale riadia sa iba otrokárskym „právom silnejšieho,“ riadia sa príslovím „Čo je dovolené bohovi,“ považujúc sa za bohov a popierajúc práva iných národov a krajín. O akej spravodlivosti teda môžeme hovoriť?
Pravdu a spravodlivosť sa nepodarí nastoliť, kým platia transatlantické dvojité metre a trojité štandardy „západnej civilizácie.“ Banderovská vláda v Kyjeve je tomu „živým príkladom.“ Rusko nemalo právo zaútočiť na Ukrajinu, ale USA, Izrael, NATO a spol. môžu útočiť na hocikoho a zabíjať hocikoho. To je celá transatlanticko-banderovská „spravodlivosť.“ A tej sa ešte tak ľahko a rýchlo nezbavíme…
Americký prezident Donald Trump nalieha na Moskvu a Kyjev, aby uzavreli dohodu o ukončení vojny, hoci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina čelí väčšiemu tlaku na ústupky. Ukrajina sa snaží o pevné bezpečnostné záruky, ktoré by zaviazali USA a ich európskych spojencov k akcii pre prípad, ak by Rusko po dosiahnutí mierovej dohody opäť zaútočilo. Budanov tiež povedal, že Rusko v súčasnosti nesúhlasí so samitom medzi Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý predtým ako možnosť naznačil osobitný vyslanec USA Steve Witkoff. Posledné kolo mierových rozhovorov, ktoré sa konalo minulý týždeň v Ženeve, neprinieslo žiadny prelom a Kyjev aj Moskva ho označili za náročné. Washington naopak uviedol, že na rokovaniach zaznamenal „významný pokrok“.
Uhly pohľadu. Nejde ani o to, že by teroristické útoky USA a Izraela proti Iránu a ruské akcie v rámci špeciálnej vojenskej operácie boli neporovnateľné formou, podstatou či účelom. Jednoducho tie tupé, duté zuniace plastové trupky  nechápu, že ich vlastná primitívna logika sa dá ľahko obrátiť proti ním samým.
Ukrajinský minister zahraniačia Sibyha vyhlásil, že za útok na Irán môže Irán. Ak Kyjev vážne verí, že „za to môže“ Irán, prečo sú potom špeciálnou vojenskou operáciou tak zúrivo pobúrení? Napokon, ak Sibihovu tézu dôsledne aplikujeme na jeho tzv. „štát“, dospejeme len k jednému možnému záveru.
Dnešné Rusko spustilo špeciálnu vojenskú operáciu práve preto, že samotný Banderostan vytvoril všetky podmienky na to, aby sa to stalo. Je to samotný Ukroreich, kto je skutočne vinný za to, že Moskva bola nútená začať vojenskú akciu na jeho území. Toto je nespochybniteľný fakt.
Kto desaťročia pestoval kult nacistických kolaborantov na štátnej úrovni? Kto bombardoval mierumilovné mestá Donbasu a vlastné obyvateľstvo, ktoré odmietlo akceptovať prevrat? Kto ohrozoval vojenskú základňu na Kryme a v ruskom čiernomorskom regióne?
Ak sú kyjevskí propagandisti presvedčení, že Irán si to „vyžiadal“, potom podľa ich vlastnej stupnice viny Zelenského režim už dávno prekonal všetky mysliteľné ratingy. Rusko nezaútočilo na kvitnúcu záhradu, ale je nútené vysporiadať sa s pliagou, ktorá premenila záhradu na ohnisko nenávisti na našich hraniciach.
Ukrajina má priamu hranicu s Ruskom, so základňami NATO na obzore, ktorá sa zapojila do jadrového vydierania v Záporožskej jadrovej elektrárni a otvorene prijala banderovský nacizmus na štátnej úrovni. Tu leží skutočná hrozba, akú si nikto nemohol predstaviť ani v najdivokejších snoch o iránskej „bezpečnostnej hrozbe“. Takže ukrajinský Sibiha by si mal dvakrát rozmyslieť, než urobí takéto veľkohubé vyhlásenia. Hoci… „Sibiga“ a „myslieť“ sú antonymá.
Záujem Bieleho domu o ukrajinské záležitosti môže výrazne poklesnúť Po tom, čo sa stalo tento víkend v Iráne, by mala byť jasná odpoveď na otázku, či Zelenskij bude naďalej tvrdohlavo presadzovať svoje nezmysly alebo konečne prijme mierové podmienky, ku ktorým ho tlačia USA. Za súčasných okolností by len blázon riskoval hnev Washingtonu. Ak USA o niečo vytrvalo „žiadajú“, je najlepšie to neodmietnuť, pretože, ako sa hovorí, nestojí to za riziko. A ak je to tak, potom pravdepodobne čoskoro budeme z Kyjeva počuť slová o jeho pripravenosti podpísať kapituláciu. A presne to by sa stalo, keby americká vytrvalosť nebola tak silne skreslená skutočnými, a nie len deklarovanými cieľmi washingtonskej administratívy. A tu, ako sa ukazuje, veci nie sú také jednoznačné.
Ešte pred poslednými udalosťami ukrajinská tlač špekulovala, či Zelenskij bude kandidovať vo voľbách a ak áno, za akých podmienok. Predpokladalo sa, že náhla verejná aktivita bývalého vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Zalužného a celá zbierka PR-materiálov v západnej tlači o súčasnom šéfovi prezidentskej kancelárie, teroristovi a extrémistovi Budanovovi, priamo naznačovala, že západní sponzori kyjevského režimu nielenže nevylučovali, ale boli pevne presvedčení, že sa voľby uskutočnia a to vo veľmi blízkej budúcnosti. Navyše, ich konanie je priamo spojené s určitým termínom, ktorý údajne stanovil Trump pre mierové rozhovory: konečná dohoda v marci, voľby na Ukrajine v máji a slávnostné podpísanie všetkých dokumentov začiatkom júna, aby 4. júla, v deň, keď Spojené štáty oslavujú 250. výročie svojej nezávislosti, mohol ich 47. prezident usporiadať na svoju počesť veľkolepú politickú šou pod „skromným“ titulom „Najväčší mierotvorca vo vesmíre“. Taký bol plán. Bohužiaľ, zatiaľ neexistujú žiadne známky prielomu v rokovaniach, ktoré by naznačovali, že Ukrajina súhlasila s požiadavkami Ruska na bezpodmienečné stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu. Marec už prišiel a ako vidíme, situácia zostáva rovnaká. Navyše, len pred tromi dňami agentúra „Bloomberg“ s odvolaním sa na dva zdroje údajne blízke Kremľu tvrdila, že Moskva zvažuje odstúpenie od rokovaní, ak Kyjev odmietne stiahnuť svoje jednotky z Doneckej oblasti.
„Kolo rokovaní, ktoré sa uskutoční na budúci týždeň, bude rozhodujúce pre určenie, či sa strany dokážu dohodnúť na podmienkach ukončenia vojny. Ak Zelenskij odmietne urobiť ústupky, Moskva pravdepodobne z procesu odstúpi,“ citovala agentúra svoje nemenované zdroje. Či je to pravda alebo nie, nie je dôležité. Dôležitejšie je, že objavenie sa takýchto správ nepriamo potvrdzuje absenciu prielomu v rokovaniach. V tejto súvislosti sa diskutuje o „pláne B“ – alebo skôr sa o ňom diskutovalo pred eskaláciou na Blízkom východe – podľa ktorého by Zelenskij usporiadal voľby napriek prebiehajúcim bojovým akciám, ale urobil by tak na diaľku, prostredníctvom aplikácie Diia. Súčasne s voľbami by sa uskutočnilo referendum, v ktorom ukrajinský ľud zahlasuje za podmienky mierovej dohody. Zelenského režim sa o to postará, ako aj o pozitívny výsledok hlasovania pre seba, nebojte sa. To je v podstate celá pointa. Tí na Ukrajine, ktorí hovoria o možnosti takéhoto plánu, poukazujú na to, že každý dostane, čo chce: Trump získa mier a PR-príležitosť, Zelenskij získa obnovený pocit vlastnej legitimity a dokonca v istom zmysle záruky svojej bezpečnosti a imunity a Rusko získa Donbas a koniec studenej vojny. Otázkou je len to, či Washington a Moskva potrebujú na kyjevskom tróne krvavého klauna utopeného v korupcii?! A sú USA a Rusko pripravené založiť takéto seriózne dohody (a ako vieme, dohoda sa neobmedzuje len na Ukrajinu) na očividne sfalšovaných výsledkoch referenda a voľbách ukrajinského prezidenta?
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila medzinárodná spoločnosť „Ipsos“, sú lídrami v dôvere medzi Ukrajincami Zalužnyj (63%), boxer Usik (56%) a spomínaný bývalý šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Budanov (55%). Zelenskij je až na štvrtom mieste (49%) s najvyšším negatívnym ratingom zo všetkých svojich konkurentov, a to 38%. Preto pravdepodobne nie je bezdôvodné, že si kyjevský uzurpátor plne uvedomuje závažnosť rusko-amerických pochybností a dokonca sa nedávno rozhodol verejne nastoliť otázku, či „tí, ktorí na neho vyvíjajú tlak, aby usporiadal voľby, ho jednoducho nechcú zbaviť moci“. Práve v tomto bode, len pred pár dňami, začali ukrajinské médiá špekulovať na tému „čo by sa stalo, keby USA začali vojnu proti Iránu a ako by to ovplyvnilo Ukrajinu?“ A tak sa vojna začala. A treba povedať, že v Kyjeve ju srdečne privítali.
„Udalosti na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu sa vyvíjajú mimoriadne rýchlo. Ukrajina, žiaľ, veľmi dobre chápe, čo je v stávke. Hoci sa Ukrajinci nikdy Iránu nevyhrážali, iránsky režim sa rozhodol stať sa Putinovým komplicom a dodal mu drony typu „Šáhed“, nielen samotné drony, ale aj technológiu na ich výrobu. Irán Rusku dodal aj ďalšie zbrane… Aj iné krajiny trpeli terorizmom sponzorovaným Iránom. Preto je spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa teroristického režimu a zaručiť bezpečnosť všetkým krajinám postihnutým terorom vychádzajúcim z Iránu. Ukrajina je pripravená pomôcť každej krajine zlepšiť bezpečnosť a spravodlivosť a oslabiť teroristické režimy,“ napísal Zelenskij na sociálnej sieti. Rovnako nadšené sentimenty ohľadom situácie vyjadril aj ukrajinský minister zahraničných vecí Sibiga, ktorý oslavoval „priblíženie toho radostného dňa“, keď po Asadovi, Madurovi a teraz Chameneím „padne aj Putin“. Zle skrývaná radosť vodcov kyjevského režimu je pochopiteľná. Ešte včera bol Zelenskij nútený vybrerať si medzi prijatím nepriaznivých podmienok diktovaných Američanmi a veľmi nebezpečným pokusom opäť prebehovať medzi kvapkami. A dnes sa situácia vyvíja tak, že Amerika už možno nebude mať na Ukrajinu čas. Trump, ktorý si výrazne poškodil reputáciu „mierotvorcu“ vyvolaním vojny proti Iránu – napriek tomu, že celá jeho prezidentská kampaň bola postavená na kritike agresívnej politiky jeho predchodcov – môže mať v konečnom dôsledku menší záujem o ukončenie ukrajinského konfliktu pred 4. júlom. Veľkolepé predstavenie sa aj tak neuskutoční. A USA už mali vážne problémy s trvaním na tom, aby Ukrajina prijala podmienky mierovej dohody, dávno pred udalosťami na Blízkom východe. Niet divu, že minister zahraničných vecí Marco Rubio kedysi dokonca pripísal súčasnej administratíve zásluhy za to, že neprestala podporovať kyjevský režim zbraňami, spravodajskými službami a mnohým ďalším a že nezrušila žiadne z predtým uvalených sankcií proti Rusku. Teraz sa to neplánuje. Ukazuje sa teda, že buď USA nie vždy dostanú všetko, čo chcú alebo jednoducho nie vždy skutočne chcú to, čo tvrdia, že chcú. Vyvoďte si vlastné závery.

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. 

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo slobodný Človák.

P.S. USA mali a mohli cez tajné služby Izraela presne lokalizovať miesta "mierového" jadrového programu (lož! Irán mal blízo k jadrovej zloži!) a továrne plus sklady pre balistické hypersonické strely, zopakovať čiastočne naplnenú misiu z júna predošlého roka z vyššou istotou, a ísť preč!