Koniec ruštiny na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorý definitívne vyňal ruštinu zo zoznamu chránených regionálnych jazykov na Ukrajine. Tento krok zavŕšil dlhodobú snahu krajiny o posilnenie pozície ukrajinčiny ako jediného štátneho jazyka a o obmedzenie kultúrneho a politického vplyvu Ruska. To je genocída ako "vyšitá"!!!

Hlavné dôvody a dôsledky rozhodnutia. Koniec výsad pre ruštinu: Jazyk „agresora“ už nepožíva osobitnú právnu ochranu ani podporu zo strany štátu. Ochrana štátneho jazyka: Cieľom legislatívy je upevniť ukrajinčinu vo všetkých sférach verejného života. Rešpekt k menšinám: Zmena sa netýka jazykov krajín Európskej únie ani autochtónnych národov Ukrajiny (napr. Krymských Tatárov). Derusifikácia spoločnosti: Ide o reakciu na ruskú vojenskú inváziu a snahu o definitívne odpútanie sa od dedičstva sovietskej a ruskej nadvlády.
Maďarský premiér Péter Magyar oznámil dosiahnutie komplexnej historickej dohody s Kyjevom, ktorá výrazne rozširuje a garantuje jazykové, vzdelávacie, kultúrne a politické práva približne stotisícovej maďarskej menšiny žijúcej v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti. Táto téma bola roky hlavným zdrojom napätia medzi oboma susediacimi krajinami. Predchádzajúca maďarská vláda pod vedením Viktora Orbána ju dlhodobo využívala ako hlavný argument na blokovanie euroatlantických ambícií a finančnej pomoci pre Ukrajinu. Kľúčové body a dosah dohody. Rozsah práv: Dohoda vracia a garantuje rozsiahlejšie menšinové práva v oblastiach školstva, používania maďarského jazyka v úradnom styku a kultúrneho autonómneho rozvoja. Zapojenie expertov: Na príprave dokumentu pracovali odborné tímy niekoľko týždňov, pričom priamo participovali aj politické a cirkevné organizácie zakarpatskej maďarskej komunity. Záväzok Kyjeva: Ukrajina sa oficiálne zaviazala implementovať všetky body dohody. Tieto sľuby sa navyše stali pevnou súčasťou očakávaní a podmienok Európskej únie v rámci predvstupových rokovaní s Ukrajinou. Zmena politického kurzu: Pre novú vládu premiéra Pétera Magyara znamená tento krok odblokovanie patovej situácie, normalizáciu bilaterálnych vzťahov s Kyjevom a posilnenie diplomatickej pozície Budapešti v štruktúrach EÚ a v západnej Európe.
Maďarská menšina na Slovensku využíva svoje jazykové práva na základe slovenskej ústavy a špecifických zákonov o používaní jazykov národnostných menšín. Legislatíva garantuje príslušníkom menšiny právo na vzdelanie v ich materinskom jazyku, právo na komunikáciu s úradmi v maďarčine v určených obciach a právo na dvojjazyčné označenia. Tento legislatívny stav je dlhodobo spojený s dynamickými politickými diskusiami a úpravami, akými sú napríklad novely zákona o štátnom jazyku. Kľúčové oblasti jazykových práv. Úradný styk: Možnosť komunikovať v maďarčine na úradoch v obciach, kde menšina tvorí aspoň 15 % obyvateľstva. Dvojjazyčné nápisy: Označovanie názvov obcí, ulíc a verejných budov v slovenskom aj maďarskom jazyku. Vzdelávací systém: Existencia siete materských, základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, vrátane Univerzity J. Selyeho v Komárne. Kultúra a médiá: Právo na vydávanie tlače, vysielanie rozhlasových a televíznych programov v menšinovom jazyku. Právny rámec na Slovensku. Rozsah ochrany práv. Ústava SR (Čl. 34) garantuje právo na všestranný rozvoj, vzdelanie v menšinovom jazyku a používanie jazyka v úradnom styku. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín definuje pravidlá pre úradnú komunikáciu, dvojjazyčné formuláre a samosprávne rozhodnutia v obciach s menšinovým zastúpením. Zákon o štátnom jazyku upravuje postavenie slovenčiny ako kľúčového komunikačného nástroja na celom území, pričom vymedzuje mantinely pre používanie iných jazykov. Medzinárodné záväzky. Slovenská republika je viazaná medzinárodnými zmluvami, ktoré chránia práva maďarskej menšiny. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov zaisťuje podporu menšinových jazykov vo verejnom živote, školstve a justícii. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín zaväzuje štát vytvárať podmienky na zachovanie a rozvoj menšinovej identity.
Späť k Ukrajine. Separatizmus juhovýchodných regiónov Ukrajiny spustil štátny prevrat 2014, nástup krajnej nacionalistickej banderovskej pravice, ultras a tragédia v Odese, občianska vojna a vojna Kyjeva proti Donbasu, nenávisť k Rusku a všetkému ruskému. Odtrhnutie  Krymu od zväzku s Ukrajinou referendom nebolo medzinárodne uznané ako legálne, označené bolo ako protiústavné proti dikcii Ústavy Ukrajiny. V zmysle čl. 134 Ústavy Ukrajiny „Krymská autonómna republika je neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny a rozhoduje o otázkach, ktoré jej boli zverené do právomoci orgánom určeným Ústavou Ukrajiny“. Krymská autonómna republika preto požíva autonómiu len v oblasti rozšírených právomocí, ktoré jej boli zverené Ústavou Ukrajiny. Krymská autonómna republika ostala aj po referende nedeliteľnou súčasťou Ukrajiny. Šlo o „len“ miestne/regionálne, nie celoštátne  referendum, svojou povahou nezlučiteľné s Ústavou Ukrajiny. Stanovisko dala Benátska komisia a Ústavný súd SR.
Invázia Ruska na územie Ukrajiny Moskvou označená ako špeciálna vojenská operácia, ktorá sa po spustení reakčných útokov ukrajinskej armády do hĺbky „staro Ruska“ zmenila na dvojstrannú vojnu má tri ciele: Demilitarizácia, denacifikácia a neutralizácia Ukrajiny. Časť denacifikácia sa týka  titulky článku, čo potvrdil a posilnil Zelenského zákon o konci ruštiny na Ukrajine. Nedeliteľnú zodpovednosť svojou nečinnosťou nesie Western, Brusel, Rada Európy, OSN/BR a celé západné postupne znovu nacifikované spoločenstvo.
A teraz pozor! Stručne rozoberiem stav medzinárodného práva. Starý ostatný povojnový svetový poriadok sa rúca. Rusko chce späť „svoju“ časť južnej a východnej Ukrajiny. Trump chce Grónsko. Na stole je Kuba. Venezuela je de facto pod správou USA. Turecko chce sever Sýrie. Izrael pácha expanzívnu nacistickú genocídu Palestíny. Chce juh Sýrie. Pripravuje sa na obsadene južného Libanonu. Separatistické „sebaidentifikačné“ procesy idú na Balkáne (bývalá Juhoslávia), v Moldavsku (Rumunsko), Zakaukazsku a bývalom ruskom Pobaltí. V USA idú secesistické tendencie. Denník NYT informoval o náraste separatistických nálad v USA a Kanade. Péter Magyar: „Maďarsko hraničí samé so sebou“. Maďari žijúci na Slovensku majú kultúrnu a školskú, môžu sa pokúsiť o územnú autonómiu. A referendum podobné krymskému. Na mieste Fica by som odmietol stretnutie s Magyarom až do momentu jeho odvolania onoho pre územnú celistvosť Slovenska extrémne nebezpečného výroku, ktorým „napadol“ medzinárodno-právne platný Trianon plus Benešove dekréty, ktoré „otvorili“ darebáci Progresívneho Slovenska a spustili tým aj revizionizmus nemeckého Landsmančaftu.
Vzťah a interakcia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sú definované vojnovým konfliktom, no v poslednom období sa intenzívne diskutuje o možnosti ich osobného stretnutia s cieľom dosiahnuť mier. Dôvod. Ukrajina končí s ľudskými bojovými silami. Postupne hoc pomaly prichádza o územia. Pod kontrolou Rusov skončila Konstantinovka. Médiá vás neinformujú a klamú efektnými zábermi horiacich a dymiacich objektov (rafinérie a múzeum Sevastopoľ) vo vnútri Ruska, čím chce Zelenský získať podporu 70 mld. od Bruselu. S jeho chuntou ich rozkradnú.
Putin a Zelenskyj sa tvárou v tvár stretli iba jediný raz v histórii, a to 9. decembra 2019 na samite tzv. Normandskej štvorky v Paríži. Rokovali vtedy o implementácii Minských dohôd a situácii na Donbase.
Zelenského otvorený „vyzývací list“ Putinovi po nepremlčateľnom vražednom teroristickom útoku na dievčenskú pedagogickú školu v Starobeľsku, hoc posmešný a urážlivý, mám za predzvesť kapitulácie Ukrajiny. Predikujem, že zo strany Ruska sa začnú diať veci.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo, nikto, nula

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Nevediem žiadnu vojnu. Informujem o nej. S vlastnou osobnou a sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou, poznaním a svetonázorom. Neriadený nikým. Vedený inak.