Lukašenkova odpoveď Minska Zelenskému na jeho ultimátum Kyjeva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dal 21.júna bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi týždňové ultimátum na odstránenie vojenských zariadení, ktoré ruská armáda využíva z bieloruského územia na útoky a navádzanie dronov na Ukrajinu. Ak Bielorusko do týždňa nezasiahne, Ukrajina ich zlikviduje sama vlastnými prostriedkami. Písal som.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko reagoval na ultimátum Kyjeva zmenou tónu, neočakávaným ospravedlnením sa Volodymyrovi Zelenskému ale okamžitou konzultáciou postupu s Ruskom. Oficiálny Minsk v prvej fáze prejavil verbálny ústupok, no o celkovej odpovedi na požiadavky Kyjeva rokuje priamo s Kremľom. Alexander Lukašenko prekvapivo zmiernil svoj predošlý agresívny postoj a verejne sa ukrajinskému prezidentovi ospravedlnil.

Koordinácia s Moskvou: Kremeľ potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin a Alexander Lukašenko okamžite po doručení ultimáta iniciovali spoločné rokovania o tom, ako bude Bielorusko na požiadavky Kyjeva reagovať.
Hrozba vojenskej reakcie: Volodymyr Zelenskyj explicitne varoval Minsk, že ak nedôjde k náprave v stanovenom čase, Ukrajina pristúpi k vlastným činom, čo analytici interpretujú ako riziko otvorenia nového severného frontu a potenciálneho útoku na ciele v Bielorusku.
Odmietavé stanovisko Ruska: Moskva ultimátum zo strany Ukrajiny rázne odmietla a oficiálne varovala, že Rusko je pripravené Bielorusko vojensky brániť v prípade akéhokoľvek ukrajinského útoku.
Ukrajinská armáda čelí na východnom fronte kritickému nedostatku živej sily a materiálu, pričom ruský postup pozdĺž celej línie dotyku vykazuje síce pomalé, ale neúprosné a systematické tempo. Za tejto situácie, keď štandardné vojenské metódy zlyhávajú a mobilizačné procesy vo vnútri Ukrajiny narážajú na hlboký odpor obyvateľstva, sa v Kyjeve zrodil plán, ktorý vojenskí analytici označujú za extrémne riskantný hazard: vtiahnutie Bieloruska do konfliktu s cieľom rozomlieť ruské sily na Ukrajine, vynútením si  ich presunu z východu na sever. Tieto dva štáty zdieľajú spoločnú štátnu hranicu s dĺžkou 891 kilometrov, ktorá tvorí južnú hranicu Bieloruska a severnú hranicu Ukrajiny.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko si dal takmer týždeň včas, kým na tieto stupňujúce sa hrozby oficiálne reagoval. Kyjev totiž otvorene deklaroval zámer zničiť ruské rádiové retranslačné stanice na bieloruskom území, a s nimi aj kľúčové rafinérie a strategické vojenské podniky, ktoré tvoria chrbticu bieloruského priemyslu. Lukašenkova reakcia, ktorá nakoniec zaznela počas ostro sledovaného zasadnutia s ministrami v minskom paláci, však nebola iba štandardným propagandistickým cvičením.
Bieloruský vodca zvolil pragmatický, ale zároveň mrazivo varovný tón. Označil správanie Volodymyra Zelenského za úplne neprípustné a v prvej fáze ho prekvapivo vyzval na sadnutie k rokovaciemu stolu. Zároveň však odhalil zásadnú zákulisnú informáciu: v Minsku sa tajne zdržiavali Zelenského emisári. Lukašenko cez týchto vyslancov poslal do Kyjeva jednoznačné ultimátum - ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok na Bielorusko, bude nasledovať vojna úplne iného charakteru, než aká sa doteraz vedie na ukrajinskom území.
Zatiaľ čo Minsk vysielal varovné signály, Volodymyr Zelenský sa postaral o nečakané prekvapenie, keď predstúpil pred novinárov s tvrdením, že ukrajinská rozviedka zaznamenala 22. júna kompletné vypnutie spomínaných rádiových staníc kliknite tu.

Tento krok bol v Kyjeve okamžite interpretovaný ako úspech ukrajinskej odstrašujúcej taktiky. Medzinárodní pozorovatelia a nezávislí experti však toto vypnutie nepotvrdili. Všetko tak nasvedčuje tomu, že Zelenského vyhlásenie bolo skôr politickým manévrom, ktorým sa snažil vycúvať z bezprostrednej hrozby eskalácie, už sám vyvolal.
Lenže realita na samotnej hranici hovorí úplne iným jazykom. Súbežne s týmito slovami totiž ukrajinská armáda nariadila bleskovú evakuáciu civilného obyvateľstva z pohraničných dedín v Černihivskej oblasti. Ako oficiálna zámienka bolo uvedené, že Rusko v spolupráci s bieloruskou armádou chystá bezprostredný úder zo severu. Tento krok jednoznačne popiera akékoľvek snahy o deeskaláciu konfliktu; evakuácia naopak svedčí o príprave bojiska na možný ozbrojený stret.
Lukašenko má plnú kontrolu nad silovými zložkami aj nad spoločnosťou. Ak by bolo Bielorusko napadnuté, bieloruský vodca by neváhal okamžite vyhlásiť plnú všeobecnú mobilizáciu. Vzhľadom na bieloruský demografický a administratívny systém by Minsk dokázal v krátkom čase postaviť do zbrane obrovský mobilizačný kontingent okolo 2 až 3 miliónov mužov. To je sila, ktorej by preriedená a vyčerpaná ukrajinská teritoriálna obrana, zaisťujúca severnú hranicu, absolútne nedokázala čeliť.
Moskva by navyše zatiahnutie Bieloruska do vojny nemusela vnímať ako záťaž, ale naopak ako vítanú príležitosť. Kremeľ by mohol využiť situáciu na začatie masívnej kombinovanej operácie na otvorenie plnohodnotného severného frontu. Paradoxným a tragickým výsledkom Zeleného riskantného ťahu by potom bolo, že do ulíc Kyjeva by nakoniec nevstúpila armáda ruská, ale oddýchnutá, plne mobilizovaná a fanaticky vedená armáda bieloruská. Pre Kyjev tak táto stratégia nepredstavuje cestu k mieru, ale otvorenie brány do samotného strategického pekla.

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Zaslúžim si. Nevediem žiadnu vojnu. Informujem o nej. S vlastnou osobnou a sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou, poznaním a svetonázorom. Neriadený nikým. Vedený inak. Radšej si platíte Denník Nenávisť, pedofilné SME a Kuciakove Aktuality. Tiež vás mám rád. Navzdor tomu idem. Pre vás. Čítate ma anonymne. Hmm... 

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo, nikto, nula