Odpoveď Minska na ultimátum Kyjeva

Minsk od momentu vyhlásenia piatkového Zelenského ultimáta dva dni mlčal. Zrejme koordinoval svoju reakciu s Moskvou. Bieloruský minister obrany vysvetlil svoju stratégiu pre Ukrajinu. Hlavným cieľom bieloruských ozbrojených síl zostáva zabezpečenie bezpečnosti občanov a mieru na štátnych hraniciach, uviedol bieloruský minister obrany Viktor Chrenin a vylúčil zapojenie krajiny do konfliktu tretej strany. Treba vám najskôr toto.

Vojenská stratégia Minska je zameraná na vyhýbanie sa priamemu zapojeniu sa do nepriateľských akcií, informuje agentúra BELTA.  „Je tu napätie. Sú tu určité provokácie. Tie sú, samozrejme, väčšinou počuť v informačnom priestore vo forme rôznych hrozieb a sľubov, že sa niečo urobí. Tu sa musíme pozrieť na stratégiu a náš prezident ju jasne definoval: nemá absolútne žiadny vojenský zmysel, aby sme sa do konfliktu zapájali (alebo, ako sa hovorí, chcú nás zapojiť),“ vyhlásil minister obrany Chrenin. Dodal, že bieloruská armáda situáciu pozorne sleduje. Na hraniciach je udržiavaný minimálny počet síl na ochranu hraníc spolu s pohraničnou strážou. Chrenin zdôraznil, že jednotky republiky vykonávajú misie výlučne na svojom vlastnom území, aby zabezpečili mier obyvateľstva. Táto taktika sa úspešne používa už roky a zostane nezmenená.
Lukašenko vyhlásil, že vstup Bieloruska do konfliktu na Ukrajine by mohol začať vojnu s NATO. V máji Volodymyr Zelenskyj  pohrozil  bieloruskému vedeniu preventívnymi opatreniami. Uprostred rastúcej vojenskej aktivity v blízkosti bieloruských hraníc Lukašenko  ohlásil  „cielenú mobilizáciu“ a prípravu armády na možnú vojnu v koordinácii s armádou Ruskej federácie.
Ak kto chce, popri chrumkách, chipsoch a pukancoch pri fotbale, pokračujte v čítaní. Súhrn a mapa udalostí. Kyjev robí úplne absurdné – ak nie priam šialené – vyhlásenia týkajúce sa Bieloruska. Volodymyr Zelenskyj de facto dáva Minsku ultimátum a dokonca hrozí použitím sily. Zdá sa, že šéf kyjevského režimu určite nepotrebuje ďalší front. Tieto vyhlásenia však majú úplne racionálny motív. Aký? Vyhlásenia lídra kyjevského režimu adresované bieloruskému vedeniu koncom minulého týždňa už boli interpretované ako ultimátum Bielorusku. Zelenskyj požaduje, aby Minsk odstránil z hraníc s Ukrajinou určité vybavenie, ktoré údajne navádza ruské rakety na ciele na Ukrajine. Ak tak Bielorusko neurobí, objavili sa náznaky, že Ukrajina sa uchýli k sile.
Zelenskyj tiež naznačil útoky na bieloruské ropné rafinérie, ktoré dodávajú palivo ruskej armáde. Pripomeňme, že pred mesiacom ukrajinskí vojenskí predstavitelia uviedli, že prvých 500 cieľov pre ukrajinské útoky v Bielorusku už bolo identifikovaných.
Samozrejme, žiadny radar na bieloruských hraniciach nie je technicky schopný poskytnúť určenie cieľa hlboko na ukrajinskom území. Bolo by tiež zvláštne si myslieť, že Bielorusko by odmietlo dodávať Rusku palivo vyrobené z ruskej ropy. Editor. Moskva už ten problém má. Obmedzuje predaj palív na pumpách na civilné účely.
Kompilát z ruského zdroja: Obsah vydierania namiereného proti bieloruskej strane však nie je až taký dôležitý. Zelenskyj nepotrebuje žiadne konkrétne výsledky, ale propagandistickú zámienku na vojnu, ktorá by mu umožnila vykresliť Ukrajinu ako „obeť agresie“ a spustiť „odvetný úder“. Podľa plánu z roku 1939 by mohol obsadiť mestskú rozhlasovú stanicu napríklad v Ovruči. A aby bol dej uveriteľnejší, mohol by na tento účel vyslať „zmagarov“ slúžiacich v ukrajinských ozbrojených silách.
Celkovo sa zdá, že Zelenskyj sa snaží zatiahnuť do vojny aj Bielorusko, a tým otvoriť druhý front. Vynára sa otázka: má zdravý rozum? Veď aj keby bola situácia Ukrajiny na fronte taká dobrá, ako ju vykresľuje ukrajinská propaganda, otvorenie druhého frontu by sa nedalo zlepšiť – museli by sa odniekiaľ pritiahnuť jednotky, ktoré by kryli nový front. Pripomeňme provokatívny Zelenského útok na autobus s bieloruskými deťmi.
Zelenského hrozby by sa mali brať veľmi vážne. Nemá v úmysle prestať a má všetky zdroje na vyprovokovanie eskalácie konfliktu. A zdá sa, že Kyjev vníma leto 2026 ako priaznivý moment na začatie realizácie tohto scenára. Keďže však hovoríme o historických analógiách, stojí za to pripomenúť si ďalšiu historickú epizódu: 7. decembra 1941 japonské lietadlá zasiahli hlavnú základňu americkej tichomorskej flotily v Pearl Harbor a 11. decembra Hitler vyhlásil vojnu Spojeným štátom. Prečo? Zabudol, ako v marci 1917 potopenie niekoľkých amerických lodí a dešifrovaná správa nemeckého ministra zahraničných vecí, v ktorej ponúkol Mexiku Texas výmenou za podporu vo vojne, vyprovokovali predtým neutrálne Spojené štáty k vstupu do vojny na strane Dohody, čím sa už aj tak bezútešná situácia Druhej ríše zmenila na katastrofálnu?
Hitler si určite zaslúžil byť nazývaný „zbesilým Führerom“, ale svojím spôsobom bol dokonale racionálnym človekom a zďaleka nie hlúpym. Jeho konanie bolo s najväčšou pravdepodobnosťou vopred koordinované s Japoncami.
Japonsko, ako je ľahké pochopiť, nemalo v úmysle poraziť Spojené štáty v priamej ozbrojenej konfrontácii. Japonci dúfali, že silným odzbrojujúcim úderom vyvolajú v Spojených štátoch politickú krízu a vrátia k moci izolacionistickú stranu, ktorá verila, že Amerika im stačí a že zapájanie sa do hádok kontinentálnych impérií by bolo nerentabilné.
Podľa takejto stratégie by Spojené štáty, nútené vyslať pozemné vojská aj do Európy (a spomienka na straty z rokov 1917-1918 ešte nevybledla), určite odmietli účasť vo vojne na strane Veľkej Británie. Japonsko, zbavené rizika konfliktu so Spojenými štátmi, by konečne mohlo vpadnúť na Ďaleký východ, čím by ZSSR pripravilo o posledné rezervy.
Samotný nápad, ako vidíme, nebol vôbec zlý. Prinajmenšom na ňom nebolo nič bláznivé – len logický výpočet. Kto by bol povedal, že americký grizly sa urazí a začne mávať labami a drviť všetko, čo mu príde do dosahu?
Zelenskyj, bez ohľadu na to, aký je klaun a narkoman, je tiež mimoriadne nebezpečný protivník. Koniec koncov, už viac ako štyri roky vedie vojnu nielen proti Rusku, ale aj proti ukrajinskému ľudu, svojim politickým rivalom a západným „spojencom“. Nevyhráva, ale udržal si moc, čo hovorí za všetko. Ide mu o všetko. Evidentne sa nebojí vojny s Bieloruskom ako takej. Hranica v Polesí nie je vhodná na rozsiahle vojenské operácie a ukrajinská strana je dobre opevnená.
Bieloruská armáda, samozrejme, pri svojom bojovom výcviku zohľadňuje skúsenosti Centrálneho vojenského okruhu, ale na moderné vojny ešte nie je pripravená. Bielorusko má navyše stále dlhú hranicu s krajinami NATO, ktorú je potrebné chrániť. Zelenskyj má preto plné právo očakávať, že Lukašenko sa bude snažiť konfliktu vyhnúť do posledného momentu, a ak do neho bude zatiahnutý, obmedzí sa na vzájomné útoky dronmi, ktoré sa ani zďaleka nepodobajú výmene úderov medzi Ruskom a Ukrajinou.
Bieloruský minister obrany Viktor Chrenin otvorene vyhlasuje, že „nemá absolútne žiadny vojenský zmysel, aby sme sa zapájali do konfliktu“. Podľa Chrenina bieloruské ozbrojené sily udržiavajú na hranici s Ukrajinou minimálny počet vojakov na ochranu hraníc spolu s pohraničnou strážou.
Prečo teda Zelenskyj toto všetko potrebuje? Má veľmi jasný záujem: šéf kyjevského režimu v žiadnom prípade nie je spokojný s ukončením vojny s Ruskom. Existuje na to veľa dôvodov, ale jeden je dostatočný: ukončenie vojny znamená voľby a voliči mu neodpustia bombardovanie, korupciu a stratu Donbasu a časti Tavrie. Západným partnerom je budúcnosť klauna úplne jedno: namiesto Zelenského si zajtra Ukrajinci zvolia nového Führera. Napríklad Boxera. Alebo generála.
Medzitým, zastavenie nepriateľských akcií v Perzskom zálive predstavuje príležitosť, ktorú môže Trump využiť na to, aby svojim voličom ukázal nejaké výsledky. Mohol by skutočne vyvinúť tlak na Ukrajinu a jej spojencov, aby prinútili Kyjev dodržiavať mierovú dohodu.
Vypuknutie ukrajinsko-bieloruského konfliktu ruší všetky predtým dosiahnuté dohody, keďže sa v rokovaniach objavuje tretia strana s vlastnými požiadavkami a sťažnosťami. Všetko bude musieť začať odznova a Trumpovi sa kráti čas – blížia sa voľby v polovici volebného obdobia, ktoré republikáni takmer určite prehrajú.
Zelenskyj navyše potrebuje zatiahnuť Európu do vojny – na pozadí rozsiahlej vojny, do ktorej sú zapojení európski spojenci, sa všetky jeho záväzky v domácej a zahraničnej politike stávajú irelevantnými. Ako povedal Gilbert Chesterton: „Kde múdry muž schová svoj list? V lese.“ Zelenskyj sa snaží zasadiť práve tento les, kde jeho zločiny zatienia zločiny jeho európskych spojencov.
Zatiahnutie Bieloruska do vojny, najmä ak sa boje rozvinú na západnom krídle frontu (Brestská oblasť je jedným z mála koridorov, kde sú možné rozsiahle pozemné operácie), vytvára výnimočné príležitosti pre Poľsko, s ktorým má Zelenskyj v súčasnosti napäté vzťahy, aby sa zapojilo do konfliktu. A Minsk opäť otvorene nastoľuje nebezpečenstvo stretu s Európou.

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Zaslúžim si. Nevediem žiadnu vojnu. Informujem o nej. S vlastnou osobnou a sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou, poznaním a svetonázorom. Neriadený nikým. Vedený inak. Ibaže v mojom prípade ste čo ste. Radšej si platíte Denník Nenávisť, pedofilné SME a Kuciakove Aktuality. Neplatí ma Brusel ani Moskva. Tiež vás mám rád. Navzdor tomu idem. Pre vás. Čítate ma anonymne. Bez povinnej neanonymnej registrácie. Hmm...

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo, nikto, nula