Stav verejnej slovenčiny

Jazykové poradne k slovenčine, venujú sa len ortografii (štruktúra a systém písaného jazyka, langue), vôbec nie ortoepii (dikcia verejnej hovorenej spisovnej slovenčiny/parole). Mienim artikuláciu/výslovnosť v časti spodobovanie, asimilácia. Otvorený list Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra. Reagujem na vaše odpovede na otázky redaktorky/moderátorky Marty Jančkárovej tu.

Reláciu ako dramaturgický skutok chválim. Ibaže. Zmienili ste čechizmy, anglicizmy, a spomedzi nich nedotkli ste sa však vôbec príšernosti známej ako hezitácia (pôvod v anglosaskej jazykovej vetve, namä v americkej angličtine. Ide, mohutnie naprieč prehovormi celého spektra činovníkov v českom aj slovenskom verejnom (mediálnom) priestore, tá nákaza, odovzdáva sa a preberá ako kovid. Hezitácia (váhavosť), sprevádzaná neartikulovanými vokálmi nemá oporu o nič, vôbec o nič! Infikované osoby ju používajú ako znak ich „múdrosti“ a „uvážlivosti a premýšľavosti“ v hľadaní slov; nechutne ozvučené pauzy v reči, napr. akademik KU Praha Jan Šír a jeho komentáre z Ukrajiny, až prasačie krochkanie... u mňa hnus! Vyrušuje ma to vo vnímaní obsahu ich parole/reči. Odklikávam preč! Šíri sa to ako neonacistické účesy á la Himmler aj s jeho bezdioptrickými okuliarmi (nacifikačná móda).

Hoc akademici, strácajú moju úctu a rešpekt. Jazyková hluchota bez počúvania sa, sebakontroly a sebareflexie, vedúcej k náprave. Sledujem aj "odolnejších". Nehezitovali. Hezitujú... hnus! Pliaga! 
Váš prehovor bol v poriadku, odporúčam predlžovať vokály, patriace k znejúcej melodike slovenčiny. Vo verejnom prejave treba redukovať nárečové prvky. Ficova slovenčina je príšerná. Zaviedol dlhé koncové spoluhlásky, dáva akcent na „s, so, z, zo“... líder nespisovnej slovenčiny s príšernou dikciou (zlozvyky). Nepočúva sa, nekontroluje. Som z neho zdesený! Oni dávajú dĺžne na koncové vždy krátke samé osebe (spoluhlásky)! To je u mňa až "na hlavu"! Do JÚĽŠ som telefonicky viackrát. Vaše odpovede: „My robíme jazykovedu“. A poradne. Ešte raz, idú len o tvarosloví, lexike a gramatikách... nie o dikcii a ortoepii. ONI si idú svoju "vedu"!!?
Máme zákon o štátnom jazyku, Mediálnu radu, ktorá je vo veci (má to v popise práce zo zákona) nečinná! Nečinné je aj vedenie televízií (moderátori, redaktori, ich hostia, hosťky). Vzájomne sa od seba „učia“. Indukovaná konformita. Som schopný dať okolo mňa zvolať vybraných dotknutých ústavných činiteľov aj redaktorov a moderátorov televízií v časti spravodajstvo a publicistika. Preškolím za hodinu. K politickej reči patrí rétorika a sčasti aj javisková reč. Ich hezitácia sa prehlbuje a interiorizuje s indikáciou pre hezitačného "adiktológa".
Spisovná slovenčina je identifikačný znak štátotvorného slovenského národa. Odkazujem aj na „hrdú“ preambulu Ústavy SR ako vo veci spisovnej slovenčiny zdrap papiera v pozlátenom koženom obale, na ktorú prisahajú po voľbách.
V krátkosti aj, slovenčina nemá okrem bielizne, čo čeština ako prádlo (nedelí na biele a farebné). Ako kliešť drží sa nesprávny tvar  potencionálny. Správne potenciálny; ako schopnosť, spôsobilosť v možnosti.
Nič s politikou. Oslovil som dvoch mnou vytipovaných poslancov Národnej rady, potenciálne úžasnú šprecherku Paulu Puškárovú a Dušana Jarjabeka, činovníka umeleckého hovoreného slova a spevu o spoluprácu. Bol som odignorovaný. Vyhodnocujem. Pedagóg aj slovenčinár vo výslužbe. Iba si tak píšem.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo, nikto ale nie nula

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Nevediem žiadnu vojnu. Informujem o nej. S vlastnou osobnou a sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou, poznaním a svetonázorom. Neriadený nikým. Vedený inak.