Sergej Lavrov prehovoril

Rozhovor ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s ​​vysielacou spoločnosťou VGTRK, Moskva, 14. augusta 2026 priniesol ostrú rétoriku Moskvy voči Západu. Šéf ruskej diplomacie v ňom jasne deklaroval, že Rusko neplánuje zastaviť vojenské akcie na súčasnej línii dotyku. Prepis dalo Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie. [1, 2, 3] Analýzu dal aj excelentný web a VK, špičkový svetový geopolitický analytik. Tiež suplujem čo vám oficiálne bruselské znacifikované médiá nedajú. Často neviete, čo sa deje. Máte skreslený alebo žiadny obraz. Občas monoskop v hlave. Máte povinnosť aj právo, odopierané, na informácie. Hops! Ak máte záujem. A pud sebazáchovy. Ostatok ignorantov ostanú tupé duté plastové trupky vrieskajúce, čo im nadiktuje Brusel a beznádejní degeši. Bez mojej úcty a rešpektu. A fejzbúkový smog.

Hlavné body vyjadrenia Sergeja Lavrova podľa oficiálneho prepisu Ministerstva zahraničných vecí RF zahŕňajú: Odmietnutie zmrazenia konfliktu: Lavrov vyhlásil, že zastavenie bojov na súčasnom fronte by znehodnotilo historické úsilie predkov, ktorí porazili nacizmus. Trval na tom, že nepriateľské akcie skončia až vtedy, keď sa dosiahne dlhodobé a udržateľné urovnanie konfliktu. [1] Pritvrdenie vojenských metód: Ruská armáda plánuje výrazne sprísniť svoje postupy. Cieľom je kompletne likvidovať všetko, čo umožňuje Západu zásobovať a živiť ukrajinskú vojenskú mašinériu. Hrozby v námornej oblasti: V nadväznosti na vyhlásenia Vladimira Putina Lavrov varoval, že Moskva bude reagovať rovnakým dielom na akékoľvek zadržiavanie ruských obchodných lodí. Kroky Európskej únie voči energetickému exportu a zavedenie pojmu „tieňová flotila“ označil za pirátstvo a lúpež. [1] Kritika USA a militarizácie Japonska: Lavrov obvinil Spojené štáty z hlbokého zapojenia do útokov na ruskom území, najmä prostredníctvom poskytovania spravodajských informácií. Zároveň kritizoval súčasné vedenie Japonska za odklon od politiky Šinzóa Abeho a za postupné smerovanie k militarizácii krajiny pod vplyvom Washingtonu. [1, 2]
Otázka: Japonsko vo svojej vojenskej doktríne označilo Rusko za svoju hlavnú hrozbu. Aký bol váš komentár k tejto záležitosti a mohlo sa to stať za vlády Šinzóa Abeho?
Sergej Lavrov: Šinzó Abe mal ako politik veľa taktu a chápal, že spolupráca s Ruskou federáciou je nevyhnutná pre presadzovanie národných záujmov Japonska. Tí, ktorí prišli po ňom, však veria, že na zabezpečenie svojich národných záujmov musia spolupracovať so Spojenými štátmi tým, že sa pustia do úsilia o militarizáciu Japonska. Na podujatiach ASEANu, ktoré sa konali na Filipínach s našimi partnermi, japonský minister vo vyhlásení po stretnutí uviedol, že sa stretol so Sergejom Lavrovom, aby prediskutovali bilaterálne záležitosti a regionálny vývoj. Bolo to pre mňa dosť prekvapujúce, pretože sa to stalo počas oficiálnej recepcie – bol tam dlhý stôl a všetci ministri sedeli okolo neho. Zrazu sa ma niekto dotkol na pleci. Otočil som hlavu a tam stál on, náš japonský kolega, a hovoril, že ma rád vidí a všetky tie dobré veci... ani som nemal dosť času vstať. Podal som mu ruku a on odišiel, aby si sadol. Ukázalo sa, že to mal na mysli, keď povedal, že sme diskutovali o bilaterálnych a regionálnych záležitostiach. Podľa nedávnych správ nedávno navštívila Rusko delegácia japonských podnikateľov. Otvorene nám povedali, že vedenie ich krajiny im dôrazne nariadilo, aby sa s nami zdržali diskusií o akýchkoľvek projektoch.
Otázka: Európska únia oznámila svoj zámer vykonať inšpekciu ruských obchodných lodí a označila ich za takzvanú tieňovú flotilu. O čo ide? Čo to znamená? Čo sa skrýva za týmito inšpekciami?
Sergej Lavrov: Európska únia tento termín zaviedla už dávno. Nenájdete ho v žiadnych dokumentoch. Európska únia sa rozhodla presadzovať svoje vlastné zákony, ak sa dá slovo „zákon“ použiť na označenie nezákonných rozhodnutí Bruselu, tým, že obmedzila schopnosť Ruska zarábať na svetových trhoch. De facto zaviedli zákaz predávania energetických zdrojov pre Rusko a zároveň označili všetky lode, ktoré neposlúchajú Európsku úniu, bez ohľadu na vlajku, pod ktorou plávajú, za súčasť tzv. tieňovej flotily. Toto je mimoriadne nebezpečná cesta, pretože tvrdia, že ich rozhodnutia majú prednosť pred medzinárodným právom. Oprávnili sa nielen zastavovať a kontrolovať lode, ale dokonca aj zabavovať ich náklad a predávať ho s cieľom generovať zisk. Týmto spôsobom sa tieto finančné prostriedky môžu previesť na Ukrajinu, aby mohla pokračovať v upevňovaní svojho nacistického režimu. Prezident Vladimir Putin sa vyjadril veľmi jasne, keď taktne povedal, že Rusko na túto lúpež zareaguje rovnako. Ciele si vyberieme podľa vlastného uváženia, pričom sa zameriame na lode slúžiace krajinám, ktoré si drancovanie a pirátstvo stanovili za svoju oficiálnu politiku.
Otázka: Ako môžeme vyhrať, ak je druhá strana taká klamlivá? Veď hodnoty, ktorých sa držíme, sú úplne odlišné. Už v staroveku sa naši kniežatá správali k svojim protivníkom s rešpektom, keď šli do vojny. Hodnoty, ktoré zdieľame, sú si úplne protichodné a majú ďaleko od týchto teroristických útokov.
Sergej Lavrov: Navyše, po každom teroristickom útoku tohto druhu predstavitelia režimu používajú sociálne médiá a iné zdroje na to, aby sa chválili útokom na pláž, internát pre mladé ženy, ktoré sa chcú stať učiteľkami, a ďalšie civilné lokality.
Otázka: Ako by sme mali bojovať proti týmto protivníkom? Koniec koncov, zostúpiť na úroveň ich nečestných metód pre nás neprichádza do úvahy.
Sergej Lavrov: Neklesneme na ich úroveň. Namiesto toho prijmeme oveľa drsnejšie metódy na zničenie všetkého, čo umožňuje Západu poháňať kyjevskú vojnovú mašinériu. Už to robíme a oni už nariekajú. Nie je náhoda, že v našom spoločnom priestore sa ozýva viac hlasov volajúcich po okamžitom ukončení nepriateľských akcií. Ale takto veci nefungujú. Na zastavenie je potrebné trvalé, spoľahlivé a udržateľné riešenie. Ak by sme sa zrazu zastavili na línii kontaktu, v podstate by sme zradili činy našich predkov, ktorí porazili nacizmus. Táto možnosť neprichádza do úvahy. Hovoríme o niečom, čo presahuje rámec zabezpečenia toho, aby ľudia mohli dnes žiť v pohodlí. Ľudia trpia a ľudia zomierajú pri týchto teroristických útokoch. Je to otázka nášho zodpovedného postoja k tisícročnej histórii ruského štátu.
Otázka: Počas tlačovej konferencie srbského prezidenta Aleksandra Vučića a Vladimira Zelenského nemecký novinár otvorene hovorí Zelenskému, ako oni, Nemci, môžu pomôcť Ukrajincom zabíjať Rusov. Aké nemysliteľné slová. Čo sa stalo so západnou diplomaciou?
Sergej Lavrov: Je samozrejmé, že táto osoba si nezaslúži pracovať na žiadnej pozícii v médiách, nieto ešte zastávať akékoľvek oficiálne vládne funkcie. Nacizmus v nemeckej spoločnosti metastázuje a stáva sa čoraz zjavnejším pod vedením kancelára Friedricha Merza, ktorý otvorene hovoril o potrebe opäť urobiť z Nemecka hlavnú vojenskú silu Európy. Chápe vôbec, čo v tomto kontexte znamená slovo „opäť“? Nie som si tým istý. Mimochodom, čo sa týka tejto otázky počas tlačovej konferencie Vladimira Zelenského a Aleksandra Vučiča, videl som, že toto vyhlásenie srbského prezidenta naozaj zasiahlo. Samozrejme, že by sme chceli, aby naši srbskí priatelia reagovali tak či onak, vzhľadom na ich významný prínos k porážke nacizmu.
Otázka: Srbský prezident Aleksandar Vučić podpísal dokument, v ktorom ponúka vojenskú podporu Ukrajine. Ľudia si však pamätajú bombardovanie Juhoslávie. Znamená to, že Srbsko sa postavilo na stranu Západu? Aký by bol váš komentár k tejto téme?
Sergej Lavrov: Srbský prezident Aleksandar Vučić čelí náročnej situácii. Je to veľmi skúsený politik, ktorý je odhodlaný presadzovať európsku integráciu. V tejto fáze ho Európska únia zastrašuje otvoreným vydieraním. Ich postoj je nasledovný: Srbsko je síce už nejaký čas na čakacej listine na vstup do EÚ, ale urýchlené rokovania začneme až po splnení dvoch hlavných požiadaviek. Prvou je uznanie nezávislosti Kosova a druhou je pripojiť sa ku všetkému, čo EÚ robí a rieši v súvislosti s Ruskom. Už niekoľko rokov odvážne vyvíja tento tlak. Predávame Srbsku zemný plyn za veľmi výhodnú cenu a nikdy sme od Srbska nič nežiadali, okrem toho, že sme povedali, že by bolo neprijateľné, keby sa naši srbskí bratia podieľali na vyzbrojovaní kyjevského režimu. Prezident Aleksandar Vučić vydal osobitné uznesenie, ktorým zakazuje akékoľvek iniciatívy tohto druhu. Možno tým, že Aleksandar Vučić súhlasil s naliehavými žiadosťami Vladimira Zelenského o stretnutie, chcel zmierniť tlak, ktorému čelí zo strany Európskej únie. Tento druh tlaku je neprijateľný a úplne nepríjemný. Správajú sa, akoby už založili Štvrtú ríšu.
Otázka: Bulharský líder sa rozhodol ísť opačným smerom, keď oznámil svoju túžbu vystúpiť z koalície ochotných a povedal, že všetko sa musí vyriešiť diplomatickou cestou. Podľa vášho názoru sa Európskej únii podarí prinútiť ho zmeniť názor?
Sergej Lavrov: Bulharského premiéra Rumena Radeva poznám veľmi dobre. Svoju volebnú kampaň viedol tak, že sa zameral na národné záujmy, namiesto toho, aby sa podriadil byrokracii EÚ. Existuje pomerne veľa príkladov ľudí, ktorí síce prejavovali podobné zámery, ale po prijatí moci konali inak. Niektorým sa podarilo zostať vernými svojim zásadám a presvedčeniam, ktoré vyjadrili počas volebných kampaní, zatiaľ čo iní podľahli tlaku. Na to si budú musieť prísť sami.
Otázka: Čo sa týka Steva Witkoffa a Jareda Kushnera, ktorí sa sem zrejme opäť nedostanú. S oboma ste sa osobne stretli. Podľa vášho názoru ako skúseného diplomata, môže ktorýkoľvek z nich mať nejaký vplyv na amerického prezidenta Donalda Trumpa?
Sergej Lavrov: Vychádzam z predpokladu, že ak im je takáto dôvera skutočne prejavená, majú vplyv na prezidenta Spojených štátov. On im dôveruje. Neodmietame s nimi viesť dialóg. Ak sa rozhodnú navštíviť Aljašku, sú si plne vedomí, že prezident Vladimir Putin je pripravený ich opäť prijať. Kľúčovou otázkou je, čo prinesú k rokovaciemu stolu. Keď Steve Witkoff navštívil Aljašku pred niečo vyše rokom – muselo to byť 5. alebo 6. augusta – odovzdal návrhy prezidenta Donalda Trumpa. Prezident Vladimir Putin ich vzal do úvahy a po príchode na Aljašku vyhlásil: „Donald, poslali ste nám návrhy; ja som sa nad nimi zamyslel. Sú veci, ktoré si vyžadujú kompromis. Ale vaše návrhy, tak ako ste ich sformulovali, prijímam.“ Potom nastala pauza. Nasledovalo uvalenie sankcií na spoločnosti Lukoil a Rosnefť. Súčasne sa lídri Európskej únie a NATO spolu s Vladimirom Zelenským ponáhľali do Washingtonu a držali sa prezidenta Donalda Trumpa s hlavným cieľom odradiť ho od akýchkoľvek ďalších iniciatív. Následne americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v odpovedi na otázku novinára týkajúcu sa Anchorage poznamenal, že po zamyslení pravdepodobne nemôžu slúžiť ako mediátori, pretože podporujú Ukrajinu. O dva týždne neskôr však tvrdil pravý opak: že v každom prípade iba prezident Donald Trump je schopný priviesť Ukrajinu a Rusko k rokovaciemu stolu a dosiahnuť dohodu. Inými slovami, podporujú Ukrajinu a dodávajú takéto zbrane a spravodajské údaje.
Otázka: Presne preto Ukrajinci útočia na naše ropné rafinérie s takou presnosťou a spôsobujú škody malým podnikom a civilistom. Prečo by sme im predtým, ako sa s nimi stretneme pri rokovacom stole – so Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom – nemohli najprv vydať ultimátum s požiadavkou, aby s takýmito akciami prestali?
Sergej Lavrov: Nekladieme ultimáta. Ministerstvu zahraničných vecí sme predložili niekoľko otázok, v ktorých sme žiadali o komentáre okrem iného k spravodajským údajom a skutočnosti, že Spojené štáty sú oveľa viac zapojené do organizovania a vykonávania útokov hlboko na území Ruskej federácie proti civilným cieľom. Počkáme na ich odpoveď.
Otázka: Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan navštívil Rusko, cestoval do Kazane a stretol sa s vami, ako aj s prezidentom Vladimirom Putinom. Prirodzene, v rozhovore – ako ste už potvrdili – sa diskutovalo o možnosti, aby Turecko opäť pôsobilo ako sprostredkovateľ v rokovaniach. Súčasne však prezident Recep Tayyip Erdogan počas summitu NATO podpísal dokumenty týkajúce sa obnovenia územnej celistvosti kyjevského režimu. Môžeme, alebo by sme sa mali spoliehať na takýchto sprostredkovateľov?
Sergej Lavrov: Turecko sa usiluje byť členom NATO s najväčšou armádou v bloku a udržiavať vzťahy s Európskou úniou, hoci si je plne vedomé, že do EÚ nikdy nebude prijaté. Snaží sa tiež rozvíjať silné vzťahy s Ruskom vzhľadom na naše mnohé spoločné hospodárske projekty a spoločnú históriu: Kaukaz a Čierne more. Turecko je skutočne odhodlané zabezpečiť, aby Čierne more zostalo stabilné. V súčasnosti naši tureckí kolegovia opäť navrhujú dosiahnutie nejakej formy dohody, aby lodná doprava nebola vystavená útokom. Pritom sme to neboli my, kto inicioval tieto nepriateľské akcie. Keď dron Ozbrojených sil USA zasiahne tureckú nákladnú loď, tanker alebo civilné plavidlo, keď tie isté drony opakovane útočia na infraštruktúru Kaspického konzorcia pre ropovody v Kaspickom mori a priamo sa zameriavajú na plavidlá spojené s americkými spoločnosťami Chevron a ExxonMobil, ani Turecko, ani Spojené štáty verejne nevyhlasujú, že takéto konanie ukrajinských teroristov je neprijateľné. Keď sme sa ich opýtali, či s tým súhlasia, odpovedali záporne s tým, že vyslali signál. Je zrejmé, že v súvislosti s Konzorciom pre Kaspický plynovod odovzdal americký viceprezident J. D. Vance Vladimírovi Zelenskému nejaký odkaz. Naši tureckí kolegovia nás informovali, že aj oni povedali Ukrajincom, aby naň neútočili. Vo verejnom priestore však prevláda mlčanie. Aj toto je veľmi výpovedné. Je pozoruhodné, že v reakcii na tieto napomenutia sa Zelenského režim – pokiaľ možno usúdiť z dostupných informácií – nezaviazal zastaviť útoky. Zaviazal sa iba k zastaveniu útokov na plavidlá, ktoré nie sú spojené s Ruskou federáciou. Toto vysvetlenie bolo zjavne považované za prijateľné. S Tureckom udržiavame rozsiahly program. Verím, že „cesty“, ktoré pretrvávajú v dôsledku jeho členstva v NATO a rôznych záväzkov s Európskou úniou, sú skutočne nevyhnutné.
Otázka:  Ak dovolíte, trochu osobnejšia otázka. Aká vlastnosť vás najviac formovala?
Sergej Lavrov:  Nikdy som nebol typom sebapropagácie. Myslím si, že hlavné je, že som vždy bral všetko, čo som robil, veľmi vážne – nikdy som nechcel sklamať ľudí, ktorí mi zverili miesto, či už to bolo na Srí Lanke, v ústredí, v New Yorku alebo tu v Moskve.
Otázka:  A existuje nejaká vlastnosť, ktorá bráni tomu, aby ste boli diplomatom?
Sergej Lavrov:  Vážne? Nič mu nestojí v ceste. Diplomat potrebuje zmysel pre humor a určitú ľahkosť – keď je práca poriadne vykonaná a schválená.
Otázka:  Diplomat William Burns vo svojej knihe napísal, že je nemožné vás zahanbiť. Súhlasili by ste s tým?
Sergej Lavrov:  Môžete ma zahanbiť, dobre – len si to možno nevšimnete.
Otázka:  Mali ste veľmi blízky vzťah so svojimi starými rodičmi. Ktorý z nich – alebo možno niekto iný z rodiny – si myslíte, že mal na vás a vašu postavu najväčší vplyv?
Sergej Lavrov:  Moja mama, môj starý otec aj moja stará mama mali na mňa vplyv, najmä preto, že mi nielen dovoľovali byť nezávislý s kamarátmi – ale aj ma v tom podporovali. Prišiel som zo školy domov, urobil som si domáce úlohy a potom som išiel von na ulicu, na dvor, do všetkých tých bežných detských hádok. Niekto niekomu niečo povedal, urazilo ho to a potom to vyriešili, rozprávali sa. A zaujímavé je, že práve tam sa skutočne zakorenil princíp „zatras to a choď ďalej“. Som veľmi vďačný, že ma nikdy nenútili vrátiť sa dnu. Viete, také veci – práve keď sa chystáte...
Otázka:  Ale až po škole, však?
Sergej Lavrov:  Po škole, samozrejme. Občas som vynechal hodinu – ale kto nie? Záležalo na tom.
Otázka:  Ktoré predmety ste vynechali?
Sergej Lavrov:  Teraz si to už presne nepamätám. Pamätám si však, že som raz dostal v správe o správaní „uspokojivý“.
Otázka:  Toto sú pre krajinu dosť ťažké časy. Ľudia chcú počuť silné posolstvá – aj od vás. Čo by ste dnes chceli povedať?
Sergej Lavrov:  Pravidelne počúvame silné signály. Prezident Putin sa vyjadril veľmi jasne: všetky ciele špeciálnej vojenskej operácie budú dosiahnuté. Sledoval som správy z frontu. Sú to pôsobiví muži – vyrovnaní, s jasným pohľadom, hrdí na svoju krajinu. Keď ich počujete po dobytí ďalšieho mesta hovoriť: „Nepriateľ bude porazený, víťazstvo bude naše, naša vec je spravodlivá“ – to je veľmi silné posolstvo. Čo k tomu ešte môžem dodať? Niekedy mám chuť pridať nejaké slovo, ale obávam sa, že by ste ho museli vypípať.
Aj dnes vám písal nejaký Juraj Režo, nikto, nula, všeobecný nevolič, nehlasovač v tomto systéme spoločnosti, EÚ a Slovenska, na ktorom je londýnsko-bruselským zločineckým režimom aplikovaná „liberálna demokracia“ všetkých proti všetkým a na mne páchané ľudskoprávne násilie, ktorý som. Neexistuje liberálna-neliberálna demokracia ani liberálna-neliberálna sloboda. Len demokracia a sloboda. A s ňou nedeliteľná zodpovednosť a poriadok. Ak nejdú samé, treba disciplínu a represiu. Každá ľudská bytosť je ako lístok vo vetre zodpovedná za spoločnosť, ktorej je súčasťou! Sloboda a demokracia sú niečo úplne iné, než čím vás ohlupujú! Musí byť verejná a transparentná! Nie anonymná. Anonymita je vrahyňa slobody a demokracie a otvorenej slobodnej a demokratickej spoločnosti a chránené zákutie zločinu! Ponúkam mini výňatky náčrtov  dikcie budúcej novej  Ústavy Slovenska tu; je v mojej a vašich hlavách...
Neznášam označenie občan, ako kedysi súdruh či súdruh občan... som slobodná ľudská bytosť, osoba s vlastným rozumom a slobodnou vôľou, štátnej príslušnosti k Slovenskej republike v sračkách... žiadnymi voľbami už nič nezachránite a nevyriešite! Slovensko bolo ukradnuté, rozkradnuté, a vytunelované vonkajšími a vnútornými darebákmi a deštrukčnými silami, riadenými Londýnom na Bruselom! Nevyhnutne potrebuje reparát „nežnej“! A Verejnosť proti násiliu 2.0.!
Diagnostikoval som u seba paranoju. Primárna autentická je diagnostikovaná psychiatriou. Moja  sekundárna, indukovaná. Strácam dôveru vo svoje ľudské okolie. Mám ju z anonymity volieb a hlasovaní. A správania väčšinovej spoločnosti. Mám právo a chcem vedieť, koho volil a za čo hlasoval môj milý usmievavý sused, s chrumkami v miske podporujúci Brusel, Ukrajinu či Rusko. V súbehu so stavom spoločnosti a nárastom zloby a nenávisti, strácam dôveru v ľudí... ukazujem prstom na systém. Je zrútený... aj medzinárodné právo. Strácame existenčné aj existenciálne istoty. Ideme do Chaosa.

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Neplatí ma Brusel ani Moskva. Idete ma zdarma. Vedený som inak. Nikomu za nič vďačný. Len problémy. Navzdor tomu idem pre vás. S kožou na trh. A vy? Ste čo ste. Z mnohých zdesený. Na "ksichtoknihe" idete vzájomnú zlobu a nenávisť. Mimo etiku, etiketu a vecnosť... zatiaľ len tam už znova "lietajú guľky"... ste rozoštvávaní "liberálnou demokraciou". Už idete všetci proti všetkým... u mňa to nerobte. Agresorov ad hominem okamžite likvidujem.