Médiami nezverejnený prejav Sergeja Lavrova

Režonoviny. Čo médiá dali naživo a „rozmieňali“ na drobné na adresu Ruska. Podľa Zelenského je Putin pacient nula. Ukrajina je otvorená prímeriu, loptička je na strane Ruska. Vyzval na ďalšie obmedzovanie príjmov Ruska. Pellegrini žiadal zastavenie útokov na civilistov a nevojenské riešenie. Podľa Petra Pavla je  ruská agresivita priamou hrozbou pre Európu. Rubio zopakoval, že Rusko a Ukrajina majú záujem o čiastočné prímerie v energetike, Putin bol pozvaný na G20 do Miami (tu).

Pozoruhodnosť. Zelenskyj ako minulý rok hovoril k takmej prázdnej sále s výnimkou prítomnej ukrajinskej delegácie tu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas stretnutia na okraji 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Lavrov vylúčil akýkoľvek kontakt s ukrajinskou delegáciou. Výsledok stretnutia Trumpa so Zelenským tu.

Krajiny vyzvali Rusko na okamžité prímerie. Predseda Európskej rady António Costa sa smial, že Rusko štyri roky nedokázalo naplniť svoje ciele na Ukrajine, teda zlyhalo. Odkázal na rešpekt voči Charte OSN(!). Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v súvislosti so zasadnutím poukázal na to, že ide už o piate Valné zhromaždenie OSN od začiatku ruskej invázie, a ukrajinská strana opätovne kritizovala paralyzovanosť fungovania OSN voči ruskej agresii. Väčšina je za reformu spôsobu existencie a fungovania OSN. Moskva požaduje prehodnotenie postoja k Ukrajine.

Lavrov vyhlásil, že vojnu na Ukrajine nepozastaví v žiadnej forme. Ruský minister zahraničných vecí vystúpil v stredu 23. septembra 2026 na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanom situácii na Ukrajine, ktoré sa konalo popri 81. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (samotný prejav pred Valným zhromaždením má naplánovaný na sobotu 26. septembra). Striktne odmietol akúkoľvek prestávku v bojoch či dočasné prímerie. Argumentoval tým, že európske krajiny a Západ by prípadné zastavenie bojov iba využili na to, aby „napumpovali“ Ukrajinu novými zbraňami a poskytli jej čas na doplnenie zásob. Na akúkoľvek agresiu bude Rusko reagovať. Zdôraznil, že Rusko je stále otvorené rokovaniam „o odstránení základných príčin konfliktu“ na Ukrajine.
Médiá prejav naživo nedali, lebo „slobodné a nezávislé“ povytŕhali z neho čo sa hodí naratívu Brusselu. To boli instantné správy. Na tomto mieste by som mohol skončiť a zaradiť sa do šíku papagájov agentúrnych správ. Ponúkam viac. Prepis Lavrovovho prejavu. Dal genézu príčin rusko-ukrajinskej vojny z pohľadu Ruska nevyhnutnú pre konečné riešenie. Názor musíte si vy, čo máte na viac, než len spravodajské a publicistické a bruselské klišé. Beztak ostanete v menšine. Lebo. Hops! Budete zápasiť sami so sebou, v čítaní do konca, lebo čitateľská spôsobilosť klesá. Ak čítanie nezvládnete, ostanete v zajatí poloprávd a lží bruselskej propagandy cez „ich“ „slobodné a demokratické“ médiá verzus „ruská aj volebná totalitná propaganda“. Prechádzate postupnou manipuláciou v príprave Westernu na tretiu "totálku" s Ruskom. Niektoré informácie sú pre vás nežiaduce. Mne to je to jedno, idem pre vás, ako vždy zdarma (mohli by ste mi aspoň na cigy, sám sebou zadĺžený štát "konsoliduje" na mojej "externalite") zo zdroja:
„Kolegom, predovšetkým európskym, vysvetlím genézu. Nebyť nich, situácia na Ukrajine by zostala nerozhodnutá a obyvatelia Krymu, Donbasu a Novoruska by nemali právo voľby. Už v roku 2004 Brusel Ukrajine vnútil nezákonné tretie kolo prezidentských volieb a žiadal Ukrajincov, aby si jasne vybrali: či patrí k Rusku, alebo k Európe. V roku 2013 zorganizoval v Kyjeve nepokoje s požiadavkou na okamžité uzavretie asociačnej dohody Ukrajiny s Európskou úniou. Pritom prehliadal jej záväzky v zóne voľného obchodu Spoločenstva nezávislých štátov.
Vo februári 2014 Európania viedli rokovania medzi zákonným prezidentom a opozíciou. Dosiahli dohodu o urovnaní krízy, v ktorej prezident Janukovyč prijal všetky podmienky vrátane vytvorenia vlády národnej jednoty, ktorá mala pripraviť predčasné prezidentské voľby. Vláda aj opozícia sa mali ihneď vzdať násilia. Dohoda bola podpísaná 21. februára 2014 pod oficiálnymi zárukami Nemecka, Poľska a Francúzska: Steinmeiera, Sikorského a Fabiusa. Už v noci na 22. februára však opozícia tieto záruky aj vlastné podpisy odhodila, obsadila vládne budovy a vyhlásila vládu víťazov namiesto vlády národnej jednoty.  Pokiaľ ide o garantov dohody pošliapanej pravosektorovými pučistami, v Paríži už 23. februára bez žmurknutia oka tvrdili, že začínajúca demokratická zmena zodpovedá túžbam postupne už od r. 2012 (Juščenko) renacifikovaného  banderizovaného ukrajinského ľudu. Bokom samozrejme nezostali ani Briti. Ich minister zahraničia William Hague už 22. februára vyhlásil: „Posledné udalosti ukázali vôľu Ukrajincov vydať sa v ústrety inej budúcnosti.“ Dodal: „Janukovyč už nie je všeobecne uznávaným prezidentom.“ O niečo neskôr, 1. marca, sa pridala kancelárka Angela Merkelová. Povedala: „Musíme Ukrajincom poskytnúť všetku podporu v ich úsilí o slobodu a demokraciu.“
Nové kyjevské vedenie povzbudené bianko šekom od Západu okamžite oznámilo zámer zrušiť status ruštiny. Na protesty Krymu a Donbasu proti krvavému prevratu reagovalo tým, že protestujúcich označilo za teroristov a vyslalo proti nim ozbrojencov i armádu vrátane delostrelectva a letectva. Výsledkom bolo referendum na Kryme o nezávislosti na režime v Kyjeve, ktorý označil za otvorene nacistický, a o zjednotení s Ruskom. Keby Európania nepodvádzali a prinútili opozíciu dodržať dohodu z februára 2014, uzavretú pod zárukami Berlína, Paríža a Varšavy, zachovala by sa územná celistvosť Ukrajiny v hraniciach roku 1991, o ktorých snívajú Zelenskyj a jeho západní patróni. Európania však nedokázali potlačiť svoj odveký sklon klamať a dosahovať ciele zločinnými metódami.
O rok neskôr boli uzavreté minské dohody, o ktoré sa Berlín a Paríž toľko usilovali. Podpísané boli 12. februára 2015 a 17. februára ich na návrh Ruska jednomyseľne schválila Bezpečnostná rada OSN. Článok 25 Charty OSN pritom ukladá všetkým členom organizácie rešpektovať a plniť rozhodnutia Bezpečnostnej rady. Ukrajinský prezident Porošenko to však odmietal a jeho ochrancovia v Berlíne a Paríži sa ho ani nepokúsili usmerniť.
Po nástupe pána Macrona na čele Francúzska nastal príval tradičnej francúzskej aktivity. Na 19. decembra 2019 bol zvolaný summit normandskej štvorky: Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny. Kyjev zastupoval Zelenskyj, ktorý sa dostal k moci s heslami o nastolení mieru, dobrých vzťahoch s Ruskom a ukončení útokov na ruštinu. V Paríži bola prijatá deklarácia, ktorá potvrdila nutnosť úplného naplnenia minských dohôd vrátane zakotvenia osobitného statusu časti Donbasu v ukrajinskej ústave. Tento status neznamenal nič mimoriadne: len právo používať ruštinu a vykonávať miestnu samosprávu. Keby boli minské dohody z roku 2015, potvrdené v Paríži roku 2019 už za Zelenského, naplnené tak, ako požadovala Bezpečnostná rada, Ukrajina by zostala v hraniciach roku 1991. Samozrejme s výnimkou Krymu, ktorého otázka je dávno uzavretá; všetci to dobre chápu.
Ani tu to však Európa nedovolila. Ako po odchode z funkcií verejne priznali Merkelová, Hollande a Porošenko, minské dohody podpísali, ale plniť ich nemali v úmysle. Potrebovali čas na vyzbrojenie Ukrajiny. To je veľmi otvorené priznanie. Schôdzky typu parížskeho summitu slúžili len na predstieranie horúčkovej diplomatickej činnosti a na posilňovanie protiruskej kampane.
Ruské návrhy na dohodu založenú na vzájomnom rešpekte k bezpečnostným záujmom Ruska, európskych krajín a Severnej Ameriky z decembra 2021 NATO a Bidenova vláda povýšene odmietli. V praxi sa pripravovalo násilné ovládnutie častí Donbasu, ktoré Kyjev nekontroloval. Aby sme zabránili uskutočneniu západného scenára, boli sme vo februári 2022 nútení začať špeciálnu vojenskú operáciu. Už po týždni Ukrajinci požiadali o rokovania. Súhlasili sme. Po niekoľkých kolách rokovaní v Bielorusku a Istanbule ukrajinská strana navrhla základné princípy urovnania, ktoré naši vyjednávači prijali. Zahŕňali neutrálny status Ukrajiny, uznanie situácie na mieste a kolektívne bezpečnostné záruky brániace opakovaniu ozbrojených provokácií a pokusov o agresiu. Delegácie Ukrajiny a Ruska dokument parafovali, ale jeho ďalší osud všetci dobre poznajú. Vtedajší britský premiér Boris Johnson Ukrajincom zakázal uzavrieť právne záväznú dohodu podľa textu, ktorý Kyjev sám navrhol a parafoval, opakujem: už parafoval. Prikázal im ďalej bojovať. Európa sa k postoju Londýna pripojila. Keby bola táto parafovaná dohoda potvrdená zmluvou a uskutočnená, Ukrajina by si opäť zachovala hranice z roku 1991, avšak bez Krymu a časti Donbasu.
Ďalší európsky „príspevok k mieru“ prišiel po summite Putina a Trumpa na Aljaške v auguste 2025. Ruský prezident tam podľa svojich slov prijal návrhy Washingtonu, ktoré obsahovali určité kompromisy. Zásadná zhoda bola jasne oznámená na spoločnej tlačovej konferencii oboch prezidentov v Anchorage aj v ďalších Trumpových vyhláseniach. Európa sa vydesila a začala amerického prezidenta od jeho návrhu odrádzať. Podobne ako Boris Johnson prinútil Ukrajincov stiahnuť návrhy v Istanbule. Do Washingtonu ihneď vyrazila európska delegácia. Urobila všetko pre to, aby sa práca na uskutočnení dohôd z Anchorage zastavila. Na summite G7 v Éviane v júni 2026 a summite NATO v Ankare potom Macron a ďalší západní predstavitelia hrdo vyhlásili, že Anchorage pochovali. Spojené štáty teraz údajne stoja pevne po boku Ukrajiny a Európy.
Pri nedávnej ďalšej návšteve Moskvy Steve Witkoff a Jared Kushner potvrdili, že Washington má naďalej záujem pomôcť dosiahnuť urovnanie na Ukrajine. Ako povedal Donald Trump v auguste 2025 po stretnutí v Anchorage, všetci sa zhodujú, že sa nemá usilovať len o dohodu o prímerí, ale o dlhodobú mierovú zmluvu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá vojnu trvalo ukončí. Rusko je podľa opakovaných slov prezidenta Putina pripravené rokovať práve o takom trvalom a spravodlivom mieri. Úlohy potrebné na dosiahnutie tohto cieľa jasne zhrnul Vladimír Putin vo svojom zásadnom prejave v júni 2024.
Poučení trpkou skúsenosťou však počas rokovaní v akomkoľvek formáte neprerušíme špeciálnu vojenskú operáciu, hoci práve to si Európa želá. Ide jej o stále rovnaký jednoduchý cieľ: získať čas a doplniť vyčerpané zbrojné zásoby kyjevského režimu, ktorý zo zúfalstva už dávno prešiel k otvorene teroristickým metódam. Jedným z cieľov špeciálnej vojenskej operácie je okrem zaistenia bezpečnosti Ruska plné zohľadnenie práv Rusov a rusky hovoriacich ľudí nielen na Kryme, Donbase a v Novorusku, ale aj na Ukrajine. Tam sa so súhlasom Západu ďalej uplatňujú zákony, ktoré úplne zakazujú ruštinu vo vzdelávaní, médiách, kultúre i bežnom živote a tiež zakazujú kanonickú Ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Tieto zákony sa začali prijímať dávno pred operáciou, už od roku 2017. Európa a NATO mlčali. Súčasne boli zákony podporované nacistická ideológia a jej praktiky.
Vrchol nacifikácie Ukrajiny predstavovalo nedávne pokľaknutie Zelenského a ďalších predstaviteľov jeho vlády pred ostatkami Hitlerových pomáhačov, prevezenými z Európy do Kyjeva na opätovné pochovanie s kráľovskými poctami tu a tu (pokusy o zľahčenie a dezinterpretáciu). Z týchto podľa mňa satanských hrobov chcú vytvoriť panteón ukrajinských hrdinov na území Kyjevskopečerskej lavry, posvätnej pre všetkých pravoslávnych. Je smutné, že naši niekdajší spojenci v boji proti nacizmu to prehliadajú.
Západ, predovšetkým Európska únia, hovorí o ľudských právach pri každej príležitosti (editor. Aj neexistujúcich právach LGBTIQ+++ a na potraty). V súvislosti s kyjevským režimom však tieto slová nepočujeme.
Rusko trvá na dodržiavaní článku 1 Charty OSN, ktorý požaduje rešpekt k ľudským právam a základným slobodám bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk a náboženstvo. Pokiaľ ide o pohlavie, chápem, že sa kyjevský režim skôr riadi Európou. Ale pri jazyku a viere žiadne triky nepomôžu. Keď upozorňujeme na neprijateľnosť zákazu ruštiny a ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, dostávame nanajvýš odpoveď: „Až bude dosiahnuté celkové urovnanie, zohľadníme v jeho rámci aj túto otázku.“ Požiadavky Charty OSN ale nie sú na vyjednávanie. Musia sa plniť bezpodmienečne a bez väzby na iné otázky. Tí, ktorí podporujú kyjevský režim, to musia zabezpečiť.
Ursula von der Leyenová a ďalší v Bruseli aj európskych metropolách pateticky hlásajú vstup Ukrajiny do EÚ a pokračovanie finančnej i vojenskej pomoci. A to preto, pozor, citujem: „Ukrajina bráni európske hodnoty.“ Znamená to, že rasizmus, prenasledovanie cirkvi a duchovných a oslavovanie nacizmu v odpudivých podobách ukrajinského nacionalizmu sú hodnotami, na ktorých dnes stojí EÚ. Fínsky prezident Alexander Stubb nedávno nostalgicky priznal: „Dnes sa od Ukrajiny učíme viac ako Ukrajina od nás.“
Nikde inde na svete nie je zakázaný celý jazyk, navyše jeden z úradných jazykov OSN. V Izraeli možno hovoriť po arabsky aj po perzsky, v ktorejkoľvek arabskej krajine hebrejsky, rovnako ako v Iráne, kde žije židovská obec so svojimi synagógami. Dokonca aj v Írsku možno hovoriť anglicky. Na Ukrajine je však ruština zakázaná. Členom EÚ a NATO to zjavne vyhovuje. Niektorí si zo Zelenského berú príklad, napríklad pobaltské štáty.
Nemôžem vynechať ani postoj strážcu Charty OSN, generálneho tajomníka. Od začiatku ukrajinskej krízy on aj jeho hovorca stále opakovali: „Konflikt musí byť vyriešený na základe medzinárodného práva, Charty OSN, príslušných rezolúcií Valného zhromaždenia a územnej celistvosti Ukrajiny.“ Opakovane sme upozorňovali, aj priamo pána Guterresa, že Charta obsahuje aj ďalšie zásady vrátane práva národov na sebaurčenie a práva na materinský jazyk a náboženstvo. Odpovedali nám, že formulácia o Ukrajine je presná a nebude sa meniť.
Keď prezident Trump oznámil, že Grónsko by sa mohlo stať súčasťou USA, na tlačovej konferencii sa hovorcu OSN spýtali na jeho názor. Odpovedal, citujem: „Otázka sa musí riešiť podľa medzinárodného práva, Charty OSN, zásady územnej celistvosti Dánska a práva obyvateľov Grónska na sebaurčenie.“ Na tlačovej konferencii 29. januára tohto roku preto dostal António Guterres otázku, či právo na sebaurčenie platí aj pre Krym a Donbas. Generálny tajomník odpovedal. Musím ho ocitovať v úplnosti: "Viedli sme o tom veľmi zaujímavé diskusie. Existujú dva princípy: územná celistvosť štátu a sebaurčenie národov. Sebaurčenie národov však predpokladá splnenie celého radu podmienok, ak vezmeme do úvahy znenie tohto princípu. Po dôkladnom posúdení zásad našej kancelárie pre právne záležitosti zastávame stanovisko, že V tejto situácii teda prevažuje zásada územnej celistvosti.“ Ak tomu niekto porozumel, závidím mu. Grónsko teda nie je Krym ani Donbas a nikdy sa nezídu. Netrpezlivo čakáme na pokračovanie seriálu. Zaujímavá bude reakcia sekretariátu na možné novinárske otázky ohľadom Škótska, Walesu a Severného Írska. Dúfame, že nový generálny tajomník vráti vyjadrovanie hovorcov sekretariátu do rámca medzinárodného práva. Možno by to pomohlo aj západným kolegom, najmä tým európskym, vrátiť sa do reality a pochopiť, kam vedie a už viedla ich bezhlavá podpora ukrajinského nacizmu.
Na záver znovu pripomeniem konsenzuálnu deklaráciu OSN z roku 1970 o zásadách medzinárodného práva pre vzťahy medzi štátmi podľa Charty OSN. Deklarácia jasne stanovuje, že zásady zvrchovanosti a územnej celistvosti platia pre štáty, ktoré dodržiavajú rovnoprávnosť a sebaurčenie národov a ktorých vláda zastupuje všetkých obyvateľov príslušného územia bez rozdielu rasy, vyznania alebo farby pleti. Podľa môjho názoru je všetkým jasné, že kyjevský režim nemôže zastupovať obyvateľov Krymu, Donbasu a Novoruska, ktorých označil za teroristov, neľudí a netvorov. Ďakujem za pozornosť.
Hurá! Dopísal som a vy dočítali! Z pohľadu procesov konceptuálneho riadenia euro-transatlantických politík, práve pribulo zopár gramotnejších...
Pripomínam, že Valné zhromaždenie OSN ide po ruských voľbách, ktoré potvrdili Westernom neuznanú legitimitu Jednotného Ruska a následné politiky a skutky Kremľa... 

Nejaký Juraj Režo, nikto, nula

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Neplatí ma Londýn, Brusel ani Moskva. Som vedený inak. Nikomu za nič vďačný. Na ničej, iba svojej strane. Za seba a Slovensko. Iní "slobodári a demokrati" idú po mojich slobodách a právach a vašom práve na „niektoré“ pre vás nežiaduce informácie. Prechádzate postupnou manipuláciou v príprave Westernu na tretiu "totálku" s Ruskom...