Putin o Ukrajine, možnosti vojny s Európu a summite APEC

Režonoviny. Ruský prezident Vladimir Putin odpovedal na otázky novinárov na okraji Fóra zjednotených kultúr v Petrohrade v dňoch 24-26 septembra. Hlava štátu sa vyjadrila k obnoveniu rokovaní s Ukrajinou a varovaniam pred vojnou s Európou. Hovoril aj o svojom vzťahu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a plánoch na summit APEC, na ktorom by sa mal zúčastniť aj americký prezident Donald Trump. Zdroj plus AI.

Vladimír Putin na petrohradskom Medzinárodnom fóre zjednotených kultúr kategoricky odmietol, že by Rusko pripravovalo vojnu s Európou. "Nepripravujeme sa na žiadne bojové akcie s Európou. Nemáme žiadne také plány a nemáme na to žiadne dôvody," vyhlásil v odpovedi na otázku novinára. Jeho vystúpenie však nebolo upokojujúcim prejavom o návrate k normálnym vzťahom. Bolo ostrou obžalobou európskej politiky, ktorú Moskva považuje za prípravu na stret s Ruskom, a zároveň varovaním Kyjevu, že za letné útoky v ruskom tyle ešte len zaplatia plnú cenu.

Prejav prezidenta Ruska Vladimira Putina na XII. Medzinárodnom fóre zjednotených kultúr (Petrohrad, 25. septembra 2026) výťažky: Rusko sa historicky vyvíjalo ako križovatka národov, jazykov a tradícií. Pre nás jednota znamená solidaritu založenú na pestovaní jedinečnej identity a rozvoji každého národa a etnickej skupiny.  Kultúra zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu, rovnako ako v našom zložitom svete s jeho konfliktmi, hlbokými technologickými a sociálnymi transformáciami a konkurenciou medzi krajinami. Kultúra dokáže vybudovať mosty medzi ľuďmi naprieč akýmkoľvek rozdielom. Je to životne dôležitý a nenahraditeľný prostriedok komunikácie a dialógu tam, kde boli politické a hospodárske väzby zmrazené alebo pozastavené kvôli nezhodám, sankciám a obmedzeniam. Za obzvlášť dôležité považujem pridanie programu pre mládež do Fóra. Mladšie generácie sú budúcnosťou aj súčasnosťou kultúry. Vytvárajú nové formy umeleckého vyjadrenia, rozvíjajú technológie a nanovo interpretujú tradície. Som presvedčený, že ich hlasy musia byť vypočuté rovnako ako hlasy rešpektovaných a skúsených majstrov.
Kultúrna spolupráca samozrejme pokračuje aj prostredníctvom dlhodobo zavedených formátov. Legendárne Ruské sezóny, recipročné Roky kultúry a Dni ruskej duchovnej kultúry sa tešia obrovskému úspechu v rôznych krajinách. Naši sólisti a súbory sa zúčastňujú popredných svetových festivalov a súťaží a ruské mestá pohostinne vítajú hosťujúcich umelcov zo zahraničia.
Musím spomenúť aj veľmi dôležitú iniciatívu, ktorá naberá na obrátkach a rastie na kvalite: Eurázijská filmová akadémia a cena Diamond Butterfly Award v rámci #BRICS .
Pokračujú aj výmeny v školskom divadle. Táto komplexná vzdelávacia prax učí deti pracovať v tíme a počúvať svojich spoluhráčov, pričom ich oboznamuje s bohatstvom svetovej literatúry a drámy a kultúrnym dedičstvom rôznych národov.
Ruské vzdelávanie v oblasti umenia a kultúry patrí medzi najlepšie na svete a môžeme to otvorene a s hrdosťou povedať. Naše divadelné školy, umelecké akadémie, kultúrne inštitúty a konzervatóriá vychovali a naďalej vychovávajú dirigentov, režisérov, historikov umenia a interpretov najvyššej úrovne. Vítajú ich najvýznamnejšie svetové divadelné súbory, orchestre a múzeá.
Z kultúry robíme právo a príležitosť pre každého, a nie len privilégium. Sme otvorení zdieľaniu našich skúseností a určite aj učeniu sa od ostatných. Spoločné hodnoty sa musia uvádzať do praxe prostredníctvom každodennej, usilovnej a živej práce. Medzinárodné fórum zjednotených kultúr je jednou z kľúčových platforiem pre túto prácu. Považujem za mimoriadne dôležité, aby sa konalo každý rok. Prečítajte si celé znenie tu a obrazová príloha tu. 

V časti obsahu z titulky. O prekážkach rokovaní s Ukrajinou. Rusko bolo pripravené obnoviť kontakty s Ukrajinou po voľbách do Štátnej dumy, ale počas volebných dní ukrajinské ozbrojené sily podnikli masívne letecké údery, čím vytvorili prekážku rokovaniam. „V noci z 19. na 20., teda v hlavný deň volieb, sa uskutočnil pokus o masívny útok na Moskvu. Prakticky do moskovskej zóny vstúpilo viac ako 1600 dronov. To je prvý bod. A po druhé, boli napadnuté volebné miestnosti,“ povedal. Putin zdôraznil, že návrhy na mierové urovnanie sú „na stole“, ale Rusko si ich „dôkladne premyslí“ a rozhodnutia prijme na základe vlastných záujmov. Ukrajinská strana si podľa prezidenta musí uvedomiť, že žiadne provokácie jej situáciu nezlepšia. Ukrajinské ozbrojené sily, pokračoval Putin, samy začali útočiť na ruskú civilnú infraštruktúru a Kyjev teraz musí pocítiť odvetné údery Moskvy. „To viedlo k určitým stratám na našej strane. Okrem toho sa pokúsili zorganizovať námornú blokádu nášho pobrežia Čierneho mora. Poškodili viac ako 100 lodí – ruských aj tých, ktoré sa plavili pod zahraničnými vlajkami. Áno, všetky sme ich obnovili,“ poznamenal Putin.
Eskalácia a provokácie.  Putin o možnosti vojny s Európou „Chcem ešte raz zdôrazniť: nepripravujeme sa na žiadnu vojenskú akciu proti Európe. Nemáme žiadne takéto plány a čo je najdôležitejšie, nemáme na to žiadne dôvody, žiadne skutočné stimuly na eskaláciu situácie s Európou,“ povedal. Takéto vyhlásenia európskych krajín sú „určite zámernou eskaláciou a provokáciou“. Túto „eskaláciu“ si podľa hlavy štátu vysvetľuje túžba Európy naďalej využívať Ukrajinu ako nástroj v boji proti Rusku. „Snažia sa oklamať občanov európskych krajín myšlienkou, že samotné Rusko plánuje niekoho zaútočiť. To je úplný nezmysel,“ povedal Putin novinárom.
Putin sa vyjadril aj k vyhláseniam nového estónskeho ministra obrany Martina Herema. Predtým naznačil, že „z ekonomického hľadiska“ by bolo pre Estónsko múdrejšie zaútočiť na Rusko samo, ale objasnil, že „napoly žartuje“. „Toto je jeden z tých prípadov, keď žartujeme: cirkus odišiel, ale klauni zostali. Toto je politické klaunovanie, a porovnal počet obyvateľov Estónska včítanie žien, detí, starcov...
Popri ukrajinskej ruskej národnostnej otázke otvoril otázku rusky hovoriacich obyvateľov Pobaltia a inštitútu „neobčianstvo“ (odobratie ich občianskych a politických práv). Vyhlásil, že Rusko bude práva svojich krajanov obhajovať v rámci medzinárodného práva a že iné nástroje použiť nemieni. Táto pasáž je podstatná, pretože práve ochrana krajanov býva v európskej debate spájaná s obavami z možného ruského zásahu. Putin tentoraz verejne povedal, akú cestu chce Moskva v pobaltskej otázke použiť. Jeho hlavné politické oznámenie však mierilo inam: európskym vodcom pripísal snahu udržiavať strach z Ruska, aby mohli občanom vysvetľovať pokračujúce výdavky na konfrontáciu.
Druhá časť brífingu sa týkala prímeria, ale tón bol ešte tvrdší. Pripomenul júnové oznámenie štyridsaťdňovej operácie a sériu útokov na ruské rafinérie, lodnú dopravu a ďalšie objekty. Podľa jeho slov bolo poškodených viac ako sto lodí pod ruskými aj cudzími vlajkami. Spomenul tiež zásahy skladov spoločností Wildberries a Ozon. Až potom, povedal, začali ruské ozbrojené sily zodpovedať spôsobom, ktorý je pre Kyjev natoľko citeľný, že znovu žiada zastavenie útokov na energetiku, rafinérie a prístavy.
Zhoršovanie ukrajinského postavenia v dôsledku ruských odvetných protiútokov  povedie európske vlády k ďalším výdavkom na zbrane, spoločnú výrobu a protivzdušnú obranu. Tento smer zachytilo už spoločné vyhlásenie Ukrajiny a severských a pobaltských štátov, ktoré počíta s pokračujúcou vojenskou pomocou a rozšírením obrannej výroby. Čím väčší bude tlak na ukrajinský priemysel a front, tým hlasnejšie sa tiež bude hovoriť o tom, čo ďalšie má Európa urobiť. Práve tu začína najnebezpečnejšia časť celej úvahy: prechod od zásobovania Ukrajiny k priamej účasti európskych vojakov v bojoch.
Pravidelné európske jednotky na ukrajinskom bojisku by sa mohli dostať pod ruskú paľbu a samy by mohli strieľať na ruských vojakov. V tej chvíli by politické vyhlásenie, že nikto nechce vojnu medzi Ruskom a Európou, prestalo stačiť. O ďalšom vývoji by rozhodovali hodiny, niekedy minúty, a schopnosť vlád zabrániť tomu, aby sa jeden stret zmenil v sérii ďalších. Podobné nebezpečenstvo by priniesol aj vážny incident na mori alebo vo vzduchu, ak by pri ňom zahynuli príslušníci ozbrojených síl niektorého zo štátov NATO.
Európske vlády môžu byť presvedčené, že ďalšie zbrojenie a tvrdšie slová Rusko odradia. Moskva môže byť presvedčená, že rozsiahla odveta donúti Kyjev aj jeho podporovateľov ustúpiť. Obe úvahy môžu existovať súčasne, zatiaľ čo počet útokov, zbraní a príležitostí na incident ďalej rastie. Tak funguje eskalačný rebrík: žiadna strana nemusí začínať na rebríku s úmyslom vystúpiť až na jeho vrchol.
Stačí, aby každá strana na budúci krok na rebríku protivníka odpovedala logickou a verejnosťou očakávanou a vyžadovanou odvetou. Takto bolo nakoniec vo februári 2022 Rusko dotlačené k vojne na Ukrajine. Po 8 rokoch stúpania Západu aj Ruska po eskalačnom rebríku na Ukrajine. To isté sa s vysokou pravdepodobnosťou opakuje práve teraz s cieľom dotlačiť Rusko na rebríku eskalácie k vojne s EÚ a NATO.
Ruský prezident verejne odmieta plán vojny s Európou, ale súčasne trvá na pokračovaní vojenského tlaku proti Ukrajine a vyhradzuje si čas aj podmienky pre ďalšie rokovania. Európa medzitým počíta s dlhodobou podporou Kyjeva a posilňuje vlastné vojenské kapacity. Medzi týmito postojmi leží priestor, v ktorom môže ďalší veľký úder alebo chybné rozhodnutie zmeniť rozsah vojny rýchlejšie, než budú politici schopní vysvetliť, že o takýto výsledok nestáli. A to je jednoducho realita eskalačného rebríka.
Summit APEC, Donald Trump a Si Ťin-pching. Putin vyhlásil, že je pripravený zúčastniť sa summitu APEC v Číne, ale jeho cesta bude závisieť od domácej situácie v Rusku. „Celkovo ide o veľkú a serióznu udalosť a mám pozvánku. Verím, že bude užitočné pracovať na takomto mieste,“ povedal novinárom. Summit APEC v roku 2026 sa bude konať v Šen-čene 18. – 19. novembra. Ruské ministerstvo zahraničných vecí predtým uviedlo, že ruskú delegáciu povedie Vladimir Putin a že by mal rokovať so Si Ťin-pchingom. Zástupca ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko tiež naznačil možnosť stretnutia Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga v Číne. Ivan Želokhovtsev, riaditeľ oddelenia pre ázijské záležitosti ministerstva, však poznamenal, že trojstranné rokovania na okraji summitu zatiaľ nie sú naplánované.
Ruský prezident sa tiež vyjadril k stretnutiu čínskych a amerických lídrov. Išlo o prvú štátnu návštevu Spojených štátov čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga za 11 rokov. Putin poznamenal, že Spojené štáty a Čína sú dve najväčšie ekonomiky sveta a ich dohody o „kontroverzných“ a „problematických“ otázkach ovplyvnia celú svetovú ekonomiku vrátane ruskej. V pokračovaní stretnutia Trumpa a Si Ťin-pchinga sa novinári Putina pýtali, či žiarli. „Žiarlivosť je niečo úplne iné, niečo o ľudských vzťahoch, vzťahu medzi mužom a ženou. A takéto kategórie sa v medzinárodnej politike nepoužívajú,“ povedala hlava štátu. Putinova účasť na decembrovom summite G20 v Miami/USA ešte stále nie je istá... chce sa tam s ním stretnúť Zelenský. Dvere otvorené má v Kremli. Tipujem si, že sa k tomu schyľuje...

Nejaký Juraj Režo, nikto, nula

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Neplatí ma Londýn, Brusel ani Moskva. Som vedený inak. Nikomu za nič vďačný. Na ničej, iba svojej strane. Za seba a Slovensko. Iní "slobodári a demokrati" idú po mojich slobodách a právach a vašom práve na „niektoré“ pre vás nežiaduce informácie. Prechádzate postupnou manipuláciou v príprave Westernu na tretiu "totálku" s Ruskom...