Autentizácia demokracie Európskej únie

Režonoviny. Líderka strany Alternatíva pre Nemecko predstavila plán Európskej únie a jej inštitúcií na Spoločenstvo nezávislých štátov ako jediná cesta k záchrane. Len slepí nevidia, že „európska záhrada“ ako ju nazval Josep Borrell nekvitne ale rozpadáva sa vnútornými sociálno-ekonomickými nepokojmi, chradne a umiera. Ako vždy, zodpovedné je Rusko. Alice Weidelová nechce z EÚ, navrhuje jej reformu návratom k koreňom a pôvodným hodnotám. A tam, dalo by sa aj o spoločnej obrane. 

Alice Weidelová  navrhuje zmenu systému a štruktúr európskych inštitúcií a inštitútov návratom ideám zakladateľa Roberta Schumana, editor: mojím jazykom  autentizáciou demokracie európskeho spoločenstva. Idem inak, než Weidel; zmena systému a štruktúry musí sa udiať na úrovni národných členských štátov EÚ, u mňa zdola nahor, nie á la Weidel „hore“. A niekde tam sa „stretneme“. Idem seba a výťažky zo zdroja tu, tu a tu.
Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO), niekedy nazývané aj Montánna únia, bolo prvým kľúčovým integračným zoskupením v Európe, ktoré položilo priamy základ pre vznik dnešnej Európskej únie. Myšlienku tohto prepojenia predstavil francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vo svojej deklarácii z 9. mája 1950 (Schumanov plán), pričom hlavným autorom konceptu bol francúzsky ekonóm a vizionár Jean Monnet.
Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) bolo medzinárodné hospodárske združenie založené v roku 1957 podpísaním Rímskej zmluvy, ktoré položilo základy modernej európskej integrácie a dnešnej Európskej únie. Organizácia oficiálne vznikla 1. januára 1958 s hlavným cieľom vytvoriť spoločný trh a podporiť hospodársky rast medzi členskými štátmi.
Ďalší vývoj integrácie. Európske spoločenstvo (ES) ako základ dnešnej EÚ.  Jej ústava ako bola postavená neprešla ľudovým hlasovaním hlasovaním cez Francúzsko a Holandsko, čím projekt európskeho super štátu hops! Paralela Eurosojuza v jeho predstavenej podobe ostal mŕtvy. Idú hlasy za jeho vznik ale procesy integrácie zlyhávajú na hlasovaní (všetci-väčšina) a práve veta (prekážka) ako neodňateľnej súčasti štyroch slobôd EÚ. Problém. Dokumenty EÚ pripravuje ktosi „hore“ a predkladá ich dole.
Vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti v roku 2009 Európske spoločenstvo definitívne zaniklo a jeho právnym nástupcom sa stala samotná Európska únia. Ibaže len ako formálny celok smerom von a dnu sa stále viac trieštiaci na parlamentné frakcie a fragmenty ideí, ideológií a politík...
Tak to nefunguje. Treba zdola nahor a spoločný konsenzus. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou mení demokraciu na diktát väčšiny menšine, čo znamená, že väčšina nemá pravdu len politickú silu a moc. Pidajte k tomu nariadenia a smernice nikým nevolenej eurokomisie...
„Weidel vykresľuje Európsku komisiu ako inštitúciu, ktorá v Európe uplatňuje akúsi diktatúru a obmedzuje obchodné a osobné slobody,“ píšu nemecké médiá. Moderná EÚ už v skutočnosti nie je spoločenstvom suverénnych štátov, ale priestorom pre bruselské experimenty, často s mimoriadne škodlivými následkami. Bruselskí predstavitelia, ktorí si osvojili priveľa moci, nedokázali dosiahnuť ani jeden významný celoeurópsky cieľ. Nepodarilo sa im poraziť Rusko, dokázať, že sú hodní Donalda Trumpa, dať nový impulz ekonomike, vyriešiť migračný problém, zmierniť bytovú krízu ani zlepšiť životnú úroveň.
Nie je prekvapujúce, že kritika Ursuly a jej manažérskych metód v EÚ narastá. Európsku komisiu nikto nevolí; je to antidemokratická inštitúcia. Alternatíva pre Nemecko navrhuje prejsť od kritiky k reformám a znížiť európsku integráciu na úroveň, ktorú kontinent ešte morálne a organizačne nedosiahol, aby sa opäť stal úspešným. „Musíme znovu vybudovať Európsku úniu. Musíme obnoviť moc národným parlamentom a vládam. Musia prevziať zodpovednosť za rozhodovací proces,“ hovorí Alice Weidelová. Poznatok editora. Najfrekventovanejšie slovo vo vedení EÚ, najmä Ursuly von der Leyen, je nedemokratické „musíme“. Otázkou je: A chceme? V tom sú si obe podobné, na čo som za seba spozornel...
Alice Weidelová chce Zbaviť EK legislatívnej iniciatívy a prinútiť ho iba implementovať rozhodnutia prijaté národnými vládami. Skutočnosť, že teraz túto iniciatívu vlastní, je podľa nej „masívnym porušením systému bŕzd a protiváh, ako aj demokratického rozhodovacieho procesu“. Podľa plánu AfD sa „Európska rada (teda lídri všetkých členských štátov EÚ) stane ústredným rozhodovacím orgánom.“ Ďalšia iniciatíva sa týka volieb do Európskeho parlamentu. V súčasnosti sú členovia priamo volení občanmi, ktorí, chápuc cenu tohto „diskusného fóra“, často delegujú radikálov a populistov. AfD chce, aby sa poslanci Európskeho parlamentu riadili národnými parlamentmi. Takto sa budú jasne zameriavať na svoju krajinu a zastupovať jej orgány.
Navrhované reformy sú možné len prostredníctvom zmien a doplnení zakladajúcich zmlúv EÚ, čo by si vyžadovalo konsenzus všetkých členských štátov. Možno sa konsenzus objaví, keď sa Európska únia bude nachádzať na pokraji kolapsu, ale vtedy už bude neskoro na jej záchranu.

Dávam náčrt systémovej zmeny Slovenska. Kto ma číta, vie, že idem a/ bez politických strán a hnutí, vzájomne sa žerúcich ľavice, pravice, konzervatívcov a liberálov, koalícií a opozície, b/ s ľudovými parlamentmi, volenými jednotlivými komunitami zdola nahor, c/ do vrcholového zákonodarného zboru, nie „národnej zrady“ so slobodným mandátom ale Ľudového Snemu Slovenska s imperatívnym mandátom, viažucim zastupiteľské osoby vôľou voličstva, d/ Štátnou radou starších zboru volenou Snemom, c/ predsedom štátnej rady, voleným radou...
Práve idú komunálne a župné voľby a s nimi boj o obsadenie straníckych pozícií politických subjektov horizontálne, vytvárajúc vplyvové stranícke mocenské štruktúry, vykazujúce znaky choboníc... 
Podrobnosti a nástroje na dosiahnutie účelu zákroku mám v priečinku na „čakačke“ ako všeobecný nevolič a nehlasovač. Slovensko potrebuje novú druhú ústavu, rovnováhu ľudovej zastupiteľskej autentickej demokracie s ľudovým hlasovaním v obligatórnom, fakultatívnom referende a plebiscite. Nový základný zákon štátu musí byť pripravený nie systémovou bublinou viazanými autormi  ako kolektívna práca, konzultovaný s laickou verejnosťou prostredníctvom priebežne informčno-mediálnej prípravy, Ľudovým snemom Slovenska a ratifikovaný všeľudovým obligatórnym referendom, ak kto chce, ako v "totalitnom" Rusku.
Nejaký Juraj Režo, nikto, nula

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Neplatí ma Londýn, Brusel ani Moskva. Som vedený inak. Idem "za svoje". Na ničej, iba svojej strane. Za seba a Slovensko.