Zabudnuté dejiny. Blízkosť podobnosť
Režonoviny. Spojiteľné nespojiteľné črty algoritmov správania bruselskej centrály EÚ, upevňovania moci odoberaním slobodnej vôle požiadavkami silnejších na posilnenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, ktorá likviduje skutočnú demokraciu konsenzuálnej dohody a súhlasu všetkých, označovanou ako "demokratický" nástroj dosahovania cieľov. Zeit Geist. Duch času sa vracia...
Deklarovaná sloboda a demokracia na základe Lisabonskej zmluvy o spôsobe existencie a fungovania EÚ ide čoraz viac kvalifikovanou väčšinou v kľúčových otázkach záujmov a potrieb početne, ekonomicky menších a slabších na úkor porazenej menšiny. Šesť štátov chce reštrikčný rozpočet na kohéziu a do poľnohospodárstva presunom zdrojov do zbrojenia, 17 štátov je proti. Väčšinové hlasovanie znamená, že menšina sa stáva porazenou, ostrakizovanou a odsunutou nabok, demokratická väčšina víťazí, hoc nemá pravdu, len silu a moc aj v procesoch federalizácie EÚ ako super štátu typu Eurosojuz.
ZSSR sa rozpadlo, zmenilo na spoločenstvo nezávislých štátov a preformátovalo do Ruskej federácie, voči ktorej má Brussel výhrady ako k nedemokratickému super štátu pod vedením Jednotného Ruska a „diktátora“ Putina. EÚ chcú zjednotiť, Rusko rozbiť. Idú dvomi cestami. Cez Ukrajinu, finančne, vojensky a ekonomicky. V Rusku podľa Brusselu „zmanipulované“ voľby vyhralo Jednotné Rusko, liberálno-demokratické protivojnové Jablkoko bolo z volieb vyradené a súdnou mocou zlikvidované.
Sloboda a demokracia sa stávajú karikatúrou skutočnej slobody a demokracie. Európska únia kvalifikovanou väčšinou stáva sa Veľkým Nemeckom 2.0. Správne voľby zaisťuje európska súdna moc počnúc Calin Georgescom v Rumunsku na pokyn Brusselu.
Ak kto chce, dajte čítanie o spôsobe nástupu Adolfa Hitlera k moci a upevnenie nacistickej diktatúry. Nebol jednorazovým zvratom, ale procesom legálneho prevzatia moci, likvidácie demokracie a systematickej prípravy krajiny na expanziu smerom na východ (tzv. Lebensraum – životný priestor). Nasledujúci prehľad detailne mapuje kľúčové etapy od volebného víťazstva až po definitívne sformovanie totalitného štátu pripraveného na vojnu.
1. Volebné úspechy a cesta k moci (1932 – 1933) Nacistická strana (NSDAP) využila hlbokú hospodársku krízu, masovú nezamestnanosť a nespokojnosť Nemcov s Versailleským mierovým systémom. Júl 1932: NSDAP dosiahla svoj najväčší úspech v slobodných voľbách, kedy získala 37,3 % hlasov a stala sa najsilnejšou stranou v ríšskom sneme (Reichstagu). 30. január 1933: Prezident Paul von Hindenburg pod tlakom konzervatívnych elít, ktoré si mysleli, že Hitlera dokážu kontrolovať, vymenoval Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára. Tento moment sa považuje za oficiálny začiatok nacistického režimu (Machtergreifung).
2. Likvidácia demokracie a upevnenie totality (1933 – 1934) Po prevzatí kancelárskeho kresla Hitler bleskovo zlikvidoval demokratické inštitúcie Weimarskej republiky: Požiar Reichstagu (február 1933): Nacisti zneužili požiar parlamentu na vydanie dekrétu, ktorý pozastavil základné občianske práva (slobodu tlače, zhromažďovania a listovú tajnosť). Začalo sa masové zatýkanie komunistov a politických oponentov. Zmocňovací zákon (marec 1933): Parlament schválil zákon, ktorý preniesol zákonodarnú moc priamo na Hitlera a jeho vládu. Tým bola fakticky zrušená ústava a parlamentná demokracia. Gleichschaltung (Zosúladenie, 1933): V priebehu niekoľkých mesiacov boli zakázané všetky politické strany (okrem NSDAP), nezávislé odbory boli nahradené nacistickým Nemeckým pracovným frontom (DAF) a pod kontrolu režimu prešla kultúra, školstvo aj súdnictvo. Noc dlhých nožov (jún 1934): Hitler krvavo zlikvidoval vnútornú opozíciu vo vlastných radách. Jednotky SS zavraždili veliteľa polovojenských oddielov SA Ernsta Röhma a stovky ďalších potenciálnych rivalov. Tým si Hitler zabezpečil absolútnu lojalitu armády.Smrť Hindenburga (august 1934): Po smrti prezidenta Hitler spojil funkciu kancelára a prezidenta do jediného úradu. Stal sa z neho Vodič a ríšsky kancelár (Führer und Reichskanzler). Armáda mu musela prisahať osobnú vernosť.
3. Príprava na vojnu a doktrína proti Rusku (ZSSR) Hitlerova zahraničná politika a militarizácia Nemecka priamo vychádzali z jeho ideologického manifestu Mein Kampf. Jeho hlavným cieľom bolo zničenie "židobolševizmu" a získanie životného priestoru (Lebensraum) na východe, predovšetkým na úkor Sovietskeho zväzu. Aby tento cieľ dosiahol, uskutočnil sériu strategických krokov:
4. Taktický odklad: Pakt Molotov-Ribbentrop (1939) Hoci bolo Rusko (ZSSR) Hitlerovým ultimatívnym cieľom, nemecká armáda v roku 1939 ešte nebola pripravená na vojnu na dvoch frontoch. Hitler preto v auguste 1939 uzavrel so Stalinom pakt o neútočení. Tento pakt bol čisto taktickým manévrom. Umožnil Hitlerovi napadnúť Poľsko, poraziť Francúzsko a vyhnúť sa predčasnému konfliktu so ZSSR. Hneď po porážke západných mocností sa však Hitler vrátil k svojmu pôvodnému plánu, čo vyvrcholilo 22. júna 1941 spustením Operácie Barbarossa – invázie do Sovietskeho zväzu.
Oblasť prípravy. Kľúčové opatrenia a udalosti. Militarizácia: V roku 1935 Nemecko oficiálne odmietlo obmedzenia Versailleskej zmluvy, zaviedlo všeobecnú brannú povinnosť a začalo masívne budovať armádu (Wehrmacht), letectvo (Luftwaffe) a námorníctvo. Ekonomika: Zavedenie Štvorročného plánu (1936) pod vedením Hermanna Göringa. Cieľom bolo dosiahnuť ekonomickú sebestačnosť (autarkiu) a postaviť celé hospodárstvo do služieb bleskovej vojny (Blitzkrieg). Ideológia: Intenzívna propaganda vedená Josephom Goebbelsom systematicky vykresľovala Slovany a obyvateľov ZSSR ako "podľudí" (Untermenschen) a komunizmus ako smrteľnú hrozbu pre európsku civilizáciu. Diplomatické manévre: Obsadenie Porýnia (1936), Anšlus Rakúska (1938) a rozbitie Československa (Mníchovská dohoda, 1938). Týmito krokmi Nemecko získalo strategické pozície, suroviny a priemyselnú kapacitu na vedenie veľkej vojny.
Toto sa v naznačených označených rysoch opakuje v EÚ a NATO. Chce byť vyzbrojené najneskôr do roku 2030, lebo to je hraničný termín dokedy nás „chce napadnúť Rusko“.
Putin to opakovane odmieta ale ak na Rusko zaútočí európsky Western, veci sa dejú okolo ruského izolovaného Kaliningradu a aktuálne , použije „všetky dostupné prostriedky“. Jadrové zbrane nezmienil.
Tu a teraz sa s vami dočasne lúčim až do ďalšieho článku perexom zdroja: Karaganov varuje Európu pred jadrovou vojnou v dôsledku plánov na vstup vojsk krajín EÚ na Ukrajinu, čo dôvod návštevy všetkých 32 členov Vojenského výboru NATO v Kyjeve! Predseda výboru pozdravil Ukrajincov nacistickým pozdravom OUN/UPA, čo je paralela s "Heil Hitler!" a sľúbil ďalšiu podporu vojny, zatiaľ čo ostatný prieskum ukázal, že väčšina Ukrajincov chce mier za cenu ústupkov Rusku!
Slovensko ide "mierové" politiky výrobou zbraní pre Ukrajinu a súbežne stavia masívny vojenský špitál v Prešove.
ZSSR sa rozpadlo, zmenilo na spoločenstvo nezávislých štátov a preformátovalo do Ruskej federácie, voči ktorej má Brussel výhrady ako k nedemokratickému super štátu pod vedením Jednotného Ruska a „diktátora“ Putina. EÚ chcú zjednotiť, Rusko rozbiť. Idú dvomi cestami. Cez Ukrajinu, finančne, vojensky a ekonomicky. V Rusku podľa Brusselu „zmanipulované“ voľby vyhralo Jednotné Rusko, liberálno-demokratické protivojnové Jablkoko bolo z volieb vyradené a súdnou mocou zlikvidované.
Sloboda a demokracia sa stávajú karikatúrou skutočnej slobody a demokracie. Európska únia kvalifikovanou väčšinou stáva sa Veľkým Nemeckom 2.0. Správne voľby zaisťuje európska súdna moc počnúc Calin Georgescom v Rumunsku na pokyn Brusselu.
Ak kto chce, dajte čítanie o spôsobe nástupu Adolfa Hitlera k moci a upevnenie nacistickej diktatúry. Nebol jednorazovým zvratom, ale procesom legálneho prevzatia moci, likvidácie demokracie a systematickej prípravy krajiny na expanziu smerom na východ (tzv. Lebensraum – životný priestor). Nasledujúci prehľad detailne mapuje kľúčové etapy od volebného víťazstva až po definitívne sformovanie totalitného štátu pripraveného na vojnu.
1. Volebné úspechy a cesta k moci (1932 – 1933) Nacistická strana (NSDAP) využila hlbokú hospodársku krízu, masovú nezamestnanosť a nespokojnosť Nemcov s Versailleským mierovým systémom. Júl 1932: NSDAP dosiahla svoj najväčší úspech v slobodných voľbách, kedy získala 37,3 % hlasov a stala sa najsilnejšou stranou v ríšskom sneme (Reichstagu). 30. január 1933: Prezident Paul von Hindenburg pod tlakom konzervatívnych elít, ktoré si mysleli, že Hitlera dokážu kontrolovať, vymenoval Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára. Tento moment sa považuje za oficiálny začiatok nacistického režimu (Machtergreifung).
2. Likvidácia demokracie a upevnenie totality (1933 – 1934) Po prevzatí kancelárskeho kresla Hitler bleskovo zlikvidoval demokratické inštitúcie Weimarskej republiky: Požiar Reichstagu (február 1933): Nacisti zneužili požiar parlamentu na vydanie dekrétu, ktorý pozastavil základné občianske práva (slobodu tlače, zhromažďovania a listovú tajnosť). Začalo sa masové zatýkanie komunistov a politických oponentov. Zmocňovací zákon (marec 1933): Parlament schválil zákon, ktorý preniesol zákonodarnú moc priamo na Hitlera a jeho vládu. Tým bola fakticky zrušená ústava a parlamentná demokracia. Gleichschaltung (Zosúladenie, 1933): V priebehu niekoľkých mesiacov boli zakázané všetky politické strany (okrem NSDAP), nezávislé odbory boli nahradené nacistickým Nemeckým pracovným frontom (DAF) a pod kontrolu režimu prešla kultúra, školstvo aj súdnictvo. Noc dlhých nožov (jún 1934): Hitler krvavo zlikvidoval vnútornú opozíciu vo vlastných radách. Jednotky SS zavraždili veliteľa polovojenských oddielov SA Ernsta Röhma a stovky ďalších potenciálnych rivalov. Tým si Hitler zabezpečil absolútnu lojalitu armády.Smrť Hindenburga (august 1934): Po smrti prezidenta Hitler spojil funkciu kancelára a prezidenta do jediného úradu. Stal sa z neho Vodič a ríšsky kancelár (Führer und Reichskanzler). Armáda mu musela prisahať osobnú vernosť.
3. Príprava na vojnu a doktrína proti Rusku (ZSSR) Hitlerova zahraničná politika a militarizácia Nemecka priamo vychádzali z jeho ideologického manifestu Mein Kampf. Jeho hlavným cieľom bolo zničenie "židobolševizmu" a získanie životného priestoru (Lebensraum) na východe, predovšetkým na úkor Sovietskeho zväzu. Aby tento cieľ dosiahol, uskutočnil sériu strategických krokov:
4. Taktický odklad: Pakt Molotov-Ribbentrop (1939) Hoci bolo Rusko (ZSSR) Hitlerovým ultimatívnym cieľom, nemecká armáda v roku 1939 ešte nebola pripravená na vojnu na dvoch frontoch. Hitler preto v auguste 1939 uzavrel so Stalinom pakt o neútočení. Tento pakt bol čisto taktickým manévrom. Umožnil Hitlerovi napadnúť Poľsko, poraziť Francúzsko a vyhnúť sa predčasnému konfliktu so ZSSR. Hneď po porážke západných mocností sa však Hitler vrátil k svojmu pôvodnému plánu, čo vyvrcholilo 22. júna 1941 spustením Operácie Barbarossa – invázie do Sovietskeho zväzu.
Oblasť prípravy. Kľúčové opatrenia a udalosti. Militarizácia: V roku 1935 Nemecko oficiálne odmietlo obmedzenia Versailleskej zmluvy, zaviedlo všeobecnú brannú povinnosť a začalo masívne budovať armádu (Wehrmacht), letectvo (Luftwaffe) a námorníctvo. Ekonomika: Zavedenie Štvorročného plánu (1936) pod vedením Hermanna Göringa. Cieľom bolo dosiahnuť ekonomickú sebestačnosť (autarkiu) a postaviť celé hospodárstvo do služieb bleskovej vojny (Blitzkrieg). Ideológia: Intenzívna propaganda vedená Josephom Goebbelsom systematicky vykresľovala Slovany a obyvateľov ZSSR ako "podľudí" (Untermenschen) a komunizmus ako smrteľnú hrozbu pre európsku civilizáciu. Diplomatické manévre: Obsadenie Porýnia (1936), Anšlus Rakúska (1938) a rozbitie Československa (Mníchovská dohoda, 1938). Týmito krokmi Nemecko získalo strategické pozície, suroviny a priemyselnú kapacitu na vedenie veľkej vojny.
Toto sa v naznačených označených rysoch opakuje v EÚ a NATO. Chce byť vyzbrojené najneskôr do roku 2030, lebo to je hraničný termín dokedy nás „chce napadnúť Rusko“.
Putin to opakovane odmieta ale ak na Rusko zaútočí európsky Western, veci sa dejú okolo ruského izolovaného Kaliningradu a aktuálne , použije „všetky dostupné prostriedky“. Jadrové zbrane nezmienil.
Tu a teraz sa s vami dočasne lúčim až do ďalšieho článku perexom zdroja: Karaganov varuje Európu pred jadrovou vojnou v dôsledku plánov na vstup vojsk krajín EÚ na Ukrajinu, čo dôvod návštevy všetkých 32 členov Vojenského výboru NATO v Kyjeve! Predseda výboru pozdravil Ukrajincov nacistickým pozdravom OUN/UPA, čo je paralela s "Heil Hitler!" a sľúbil ďalšiu podporu vojny, zatiaľ čo ostatný prieskum ukázal, že väčšina Ukrajincov chce mier za cenu ústupkov Rusku!
Slovensko ide "mierové" politiky výrobou zbraní pre Ukrajinu a súbežne stavia masívny vojenský špitál v Prešove.
Nejaký Juraj Režo, nikto, nula
Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na
číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Neplatí ma Londýn,
Brusel ani Moskva. Som vedený inak. Idem "za svoje". Na ničej, iba
svojej strane. Za seba a Slovensko. Prechádzate postupnou manipuláciou Brusselom
v príprave Westernu na tretiu "totálku" s Ruskom...
Komentáre
Zverejnenie komentára