Trump údajne zvažuje azyl pre britských občanov z dôvodu porušenia pravidiel prejavu

Biely dom zvažuje ponuky azylu pre britských občanov, ktorí čelia trestnému stíhaniu v Spojenom kráľovstve alebo Európe za trestné činy súvisiace s prejavom, ktoré by boli chránené podľa prvého dodatku ústavy USA. To odráža výrazný rozdiel medzi takmer absolútnou ochranou slobody prejavu v Amerike a stále širšími obmedzeniami vyjadrovania v Európe vrátane nenávistných prejavov, popierania holokaustu a hrubo urážlivej komunikácie. Editor. Spracované sčasti prostredníctvom AI a z uvádzaných zdrojov. Svetová tlač k eventu miery a hĺbky ochrany slobody prejavu tu. Ak ste kto tlačovku po výjazdovom rokovaní Smeru v obci Vyšný Orlík, Blanár tam o slobode prejavu v Británii tu.

V Európe po Vanceho prejave na Mníchovskej konferencii 15. februára 2025 ostalo ticho a plač:

Tento bezprecedentný krok medzi demokratickými spojencami by mohol vytvoriť precedens pre cezhraničný azyl založený na zákonoch o prejave a zaťažiť diplomatické vzťahy medzi USA a Spojeným kráľovstvom. Táto politika zdôrazňuje, ako môžu prejavy legálne v Amerike viesť k trestnému stíhaniu v zahraničí, čo môže mať vplyv na cestujúcich, osoby s dvojitým občianstvom a kohokoľvek, koho online prejav sa dostane do európskych jurisdikcií s prísnejšími zákonmi o cenzúre.

Transatlantická priepasť v slobode prejavu. Zdroje uznávajú zásadný rozdiel medzi takmer absolútnou ochranou Prvého dodatku ústavy USA a reštriktívnejším prístupom Európy, ktorý vyvažuje slobodu prejavu s verejným poriadkom, predchádzaním nenávisti a sociálnym zmierením.
Šmykľavý svah cenzúry. Komentátori uznávajú inherentnú výzvu, že akonáhle sa začnú obmedzovať prejavy, konkurenčné skupiny si nevyhnutne budú na základe sťažností vyžadovať vlastné výnimky, čo znemožní stanoviť zásadné hranice o tom, čo by malo byť potlačené.
Autoritárske dôsledky. Existuje zhoda v tom, že potláčanie prejavu – či už zo strany vlád alebo sociálneho tlaku – vedie k úzkoprsým, netolerantným spoločnostiam, ktoré potláčajú kreativitu a vytvárajú odstrašujúce účinky na diskusiu.
Doplňujúce otázky. V čom sa líši prístup USA k slobode prejavu od európskeho? Aké typy prejavov vás môžu dostať do právnych problémov v Británii a Európe? Prečo si demokracie cenia slobodu prejavu? Kto rozhoduje o tom, ktoré prejavy by mali byť zakázané a prečo je to problematické?
Zástancovia absolútnej slobody prejavu. Sloboda prejavu musí byť absolútna s minimálnymi výnimkami, pretože akékoľvek obmedzenie narúša individuálnu autonómiu a vytvára prekročenie právomocí vlády, ktoré ohrozuje demokratický diskurz.
Zástancovia regulovaného prejavu. Sloboda prejavu by mala byť vyvážená presvedčivými verejnými záujmami vrátane národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, sociálneho zmierenia a ochrany zraniteľných skupín.
Urážlivý prejav a normy tolerancie. Zástancovia absolútnej slobody prejavu. Urážlivé prejavy musia byť chránené, pretože sloboda hovoriť iba neškodne je bezcenná a potláčanie nepríjemných právd bráni rozvoju vedomostí a demokratickej diskusii.
Zástancovia regulovaného prejavu. Prejav poškodzujúci etnické, náboženské alebo sociálne skupiny si vyžaduje obmedzenie, ak tieto komunity zažili historickú nespravodlivosť a ich postavenie si zaslúži osobitnú pozornosť.
Právomoc definovať neprijateľný prejav. Zástancovia absolútnej slobody prejavu. Žiadna osoba ani skupina nemá výhradný prístup k pravde, čo znemožňuje uprednostňovať jeden zoznam neprijateľných presvedčení pred iným bez toho, aby sa podkopala celá koncepcia slobody prejavu.
Zástancovia regulovaného prejavu. Demokratické spoločnosti môžu legitímne kriminalizovať určité prejavy, ako je popieranie holokaustu alebo nenávistné prejavy, prostredníctvom kolektívneho rozhodovania, ktoré odráža spoločné hodnoty a historické skúsenosti.

Kritici v USA poznamenávajú, že americký politik J. D. Vance, Mníchovská konferencia  plač a šoky účastníkov, zamrznuté publikum, zdôrazňuje hlbokú priepasť medzi koncepciou slobody prejavu v Spojených štátoch a Európe, pričom USA sa blížia k takmer absolútnej ochrane podľa prvého dodatku ústavy. 

Slovensko v dobe kovidovej zažilo bezprecedentnú cenzúru po dobu Matovič-Hegerovej vlády  a cenzúru druhý deň po invázii Rusov na Ukrajinu NBÚ tu. Známe, nevyšetrené, neodstíhané. Slovenská vláda po roku 2023 a generálna prokuzratúra sú nečinné.V Česku bolo 25. februára 2022 zablokovaných osem "dezinformačnýách a konšpiračných" webov. Cenzúra pokračuje aj vo veci kovidu a mRNA vakcín tu.

Historicky má právna ochrana slobody prejavu v Európe a Severnej Amerike sotva dve storočia a má korene vo vedeckej revolúcii 17. storočia a európskom osvietenstve 18. storočia.
Podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach je prejav chránený, ale povoľuje výnimky, ako je národná bezpečnosť a verejná bezpečnosť; v Británii medzi výnimky patria zverejnenia tajných spravodajských informácií a „hrubo urážlivé“ správy.
Tlak na cenzúru často pramení z kolektívnych sťažností, keď konkrétne etnické, sociálne alebo náboženské skupiny naliehajú na vylúčenie myšlienok, ktoré považujú za neprijateľné.
Filozofi poznamenávajú, že pravda a múdrosť ako vyvíjajúce sa koncepty sa zvyšujú prostredníctvom poznania a testovania protichodných argumentov, zatiaľ čo spisovateľ George Orwell tvrdil, že sloboda prejavu musí zahŕňať aj nežiaduce prejavy.
Sloboda prejavu na Slovensku je zakotvená v článku 26 Ústavy SR, ktorý garantuje právo slobodne vyjadrovať názory a prijímať či rozširovať informácie. Toto právo nie je absolútne a môže byť obmedzené zákonom v prípadoch, ako sú ochrana štátnej bezpečnosti, ochrana práv a slobôd iných alebo ochrana verejného poriadku.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias slobodný Človák

Režonoviny Dobrovoľné príspevky na moju činnosť pre vás na číslo účtu SK3009000000000028574014; uveďte ako dar.